IKARIKAR http://www.ikar.sk

Rukopis (Jaroslav Kollár)14.10.2017
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 50, Komentáre 6

 

Zastavil som pred neveľkým rodinným domom s číslom 42. So sebavedomým úsmevom som vyšiel na ulicu, ktorá si hovorila Thunderbird Ridge. Pozostávala zo sympatických dvojpodlažných rodinných domov. Odlišovali sa iba rozdielnou farbou fasády a viac či menej pokoseným trávnikom pred každým domom, prípadne kde-tu vysadenými kríkmi. Kráčal som vydláždeným chodníkom, ktorý predeľoval pozemok pred domom na dve časti. Jedna slúžila ako parkovisko, keďže garáž výnimočne chýbala, druhá bola jednoducho len trávnikom s chodníkom do domu.


Postavil som sa pred dvere, na chvíľu sa mi zazdalo, akoby som sa vrátil v čase. Zapadajúce slnko mi teraz svietilo do chrbta rovnako, ako to vychádzajúce ráno pred Rosenbergovými dverami. Avšak, tentoraz na dverách neviselo len tak pre parádu obrovské klopadlo a po stlačení zvončeka nezaznela Mozartova skladba, ale len obyčajný, lacný bing bang, ktorý som počul už nespočetnekrát a stavil by som sa, že rovnaký zvuk by vyšiel aj spoza ostatných dverí susedných domov, keby som sa teraz zbláznil a rozhodol sa otestovať toto svoje tvrdenie. Síce..., zamyslel som ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.5.11.2017
 

Rosenbergova slúžka, tvár i všetko ostatné sa píše s krátkym „a“ na konci.

Vety sú zbytočne predlžované prídavnými menami, zámenami, príslovkami, časticami, klišé:
do kávy som vysypal (priložený) balíček cukru; ocitla sa v (mojom naozaj veľkom smetnom) koši; môjmu sebavedomiu (tiež) nebola (dva razy) príjemná predstava;
(jedným dychom treba dodať) považoval som ho za budúci bestseller; (povedané neskorším slovníkom väčšiny médií); (vzácny /diamant je len vzácny/) červený diamant... Takto by som mohla pokračovať, keďže sa v texte nachádza veľa nefunkčných záležitostí a podrobných popisov i autorských úvah, miestami vyznievajúcich ako zápiskové poznámky, miestami ako prednáška, ktoré retardujú dej.

Pretlak privlastňovacích zámen je neznesiteľný. Keď ich povyhadzuješ 80 %, keďže toľko ich je nežiaducich a potrebné zhruba každé piate a možno ani to nie, dielu veľmi pomôžeš.

Čo dosť ruší, sú aj zle vkladané čiarky.

Tento/toto/tejto a pod. sú ukazovacie zámená bezprostrednej blízkosti. Pokiaľ ten, kto ich používa, nestojí pri adresátovi, nemal by ich vyslovovať. Je to akoby si telefonoval s niekým , ukážeš prstom na kabát na vešiaku a povieš: Oblečiem si tento kabát.
Podobne je to s teraz a dnes – v diele, písanom v minulom čase, nemajú čo robiť (okrem priamej reči).

Vykáme 2. osobou množného čísla: vystihli ste, nie vystihol ste; domysleli ste si, nie domyslel ste si; napísali ste, nie napísal ste atď.

Rozprávanie v 1. osobe je náročné na ustriehnutie „som“. Tak si dávaj na ne pozor, je ich tiež dosť.

Harry Potter je cca siedma najpredávanejšia kniha na svete, preto by som si rozmyslela napísať, že autor, ktorý má za sebou prvotinu, ju mohol predbehnúť. To by preskočil i Tolstého Vojnu a mier, Hellera, Browna atď. Obsah kníh je spravidla svet fantázie a v nej sa môžu diať veci nepochopiteľné, ale predsa len HP je reálna kniha a preskočiť ju – o tom by muselo byť niekde písané. Preháňať sa neoplatí, vzbudzuje viac nedôveru ako uveriteľnosť.

„Mňa by (totiž oveľa viac) zaujímalo, čo sa stalo s tým (jednoduchým /je to to isté ako skromný/) skromným človekom , ktorého som prvýkrát navštívil v jeho byte?“ Za touto vetou nasleduje bodka, nie otáznik. On sa ho nepýta: „Mňa by zaujímalo...?“, on to oznamuje.
Podobne: „Po takej dlhej ceste budete asi (aj) poriadne hladný?“ – otáznik preč.
Alebo: „Nechápem, prečo by nemohli existovať pekné a inteligentné ženy?“ Prečo je síce opytovacie zámeno, ale treba si uvedomiť, že nosnou myšlienkou je chápanie/nechápanie. Akoby sa postava pýtala „Nechápem?“. Preto veta nemôže mať na konci otáznik.

Absurdne znie:
„Môžem sa opýtať?“ povedal som.
Ak sa opýtal, tak sa opýtal, nepovedal. Preto „povedal som“ treba škrtnúť.


„Posledné kvapky z fľaše som „odcudzil““. Odcudziť = ukradnúť, t. j. neoprávnene si privlastniť cudziu vec. Nevhodný výraz.

Na to, že je dej umiestnený na Americký kontinent, dosť sa opiera o európske reálie, osoby, udalosti aj štáty (fašistické Nemecko) a zatiaľ takmer nikde o americké, čo priveľmi k vytvoreniu potrebnej atmosféry neprispieva.

Podľa anotácie dielo sľubuje zaujímavý dej, ale treba mu podriadiť aj formu, vyhodiť balast, neformulovať vety príliš strojene, škrobene až kostrbato, niektoré súvetia rozdeliť, nerozpitvávať na pol kapitoly poľnohospodárstvo a v druhej polovici dokola tie isté úvahy, ktoré boli čitateľovi podstrčené a zrejmé z prvej kapitoly. Nedeľ, prosím ťa, emócie ľudí pri pohľade na haváriu do štyroch fáz - ani o pseudofilozofovanie čitateľ nestojí. Venuj sa tomu, o čom má dielo byť, lebo ani po štyroch dlhých kapitolách si ma nezaujal a piatu som, pri pohľade na siahodlhý text v kurzíve, čo sa zle číta (ňou sa vyjadrujú krátke úseky – úvahy a pod., nie celé kapitoly, prípadne ich väčšia časť), opustila.

Pre dej je nepodstatné, či kniha za výkladom stojí v pravom hornom rohu, alebo kde. Síce vraj čitateľovi novín „padnú“ oči najskôr vpravo hore, preto si za reklamu, umiestnenú na tom mieste, treba priplatiť, a preto si sa zrejme zmienil o mieste vpravo hore, ale predsa len v beletrii sú presné údaje nie veľmi žiadané a vhodné.
Prepáč, naozaj sa pitveš v detailoch otravne.

Podľa tých zdržovaní sa zdá, že zápletka bude slabá, vyjavená bohvie po koľkých stranách/kapitolách a na poslednej, štyristoosemdesiatej, odhalená. Možno sa mýlim, ale presvedč ma o tom škrtaním nefunkčných, k tomu dlho pitvaných, situácií.
Najvhodnejšie, ak chceš zaujať, je, ak sa niečo zmení hneď v prvej kapitole.
Nezabúdaj, že ak začneš nudiť, čitateľ začne preskakovať, v spleti balastu mu môže ujsť kľúčová informácia, viažuca sa k deju, čoho následkom môže dielo rýchlo opustiť. Nezahrabávaj podstatné záležitosti pod nánosy nepotrebných informácií.

Jaro12.11.2017
 

Ďakujem za zaujímavé postrehy. Teraz vidím, čo všetko som si neuvedomil keď som to čítal po sebe. Budem sa snažiť držať tvojich rád, má to hlavu aj pätu čo si napísala. Samozrejme, asi je prirodzené, že nesúhlasím so všetkým, pretože keď čítam napr. Stephena Kinga a vidím ako sa pitve v detailoch, tiež si poviem, že min. 200 strán by sa dalo vyradiť a príbehu by to neuškodilo, no jeho čitatelia by so mnou možno nesúhlasili a veľa z nich by povedalo, že práve to je na tom zaujímavé, takže kde je hranica keď sú detaily, opisy a pseudofilozofovanie už nepotrebné, nevhodné a čitateľ o ne nestojí?
Viem, nie som King, ale pseudofilozofovanie mám rád, no vidím, že si na to budem musieť dávať pozor :)

p.b.23.10.2017
 

Zaujímavý text ... len pozor na \"prenos európskeho do amerického prostredia\". Napr. neviem, či americký farmári dostávajú dotácie pri nadúrode i neúrode, či je funkcia ministra tak vplyvná na život mestečka ... Ale je to písané pútavo a mne osobne akosi akoby podvedome povedomé ...

Jaro23.10.2017
 

Zaujímavé postrehy. Pokiaľ ide o dotácie, preto som uviedol, že farmári žiadajú o pomoc, lebo to nezakladá povinnosť vlády vyhovieť, myslím, že o pomoc môže žiadať ktokoľvek a kdekoľvek v zmysle hesla čo nie je zakázané je dovolené.
Pokiaľ ide o ministra, super postreh, zmenil som to hneď na Guvernéra.
Ďakujem za pomoc, takéto reakcie majú pre mňa veľký význam.

TP15.10.2017
 

Ahoj, v poslednej dobe tu moc nie som a ani presne neviem prečo som si otvoril tvoje dielo, no musím priznať,že ma zaujalo, držím ti palce pri jeho písaní a som zvedavý čo z neho vznikne :)

Jaro15.10.2017
 

Vďaka za reakciu, verím, že ťa zaujme aj ďalšia kapitola.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Jaroslav Kollár

O mne

Písanie je určite zaujímavý spôsob, ako oslobodiť uväznené myšlienky z ľudskej mysle, tak prečo ich neoslobodiť?

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: