IKARIKAR http://www.ikar.sk

Scenáristka Zuzana Lišková hodnotí román Amanda na scéne Celkový počet komentárov: 3
 

Hodnotí: Scenáristka Zuzana Lišková

Hodnotené dielo: Román Amanda na scéne (Daisy)

 

Amanda na scéne je v každom význame slovného spojenia dievčenský román. Spĺňa všetky základné požiadavky tohto žánru. Jeho hrdinkou je dievča Amanda, ničím nevytŕčajúce z davu, ktoré práve končí prvý školský rok na Obchodnej akadémii. Má nechápavú mamu, otca Angličana, ktorý s nimi nežije, otravnú mladšiu sestru, dve najlepšie kamarátky, z ktorých jedna je krásna a druhá ešte viac, vo svojich očiach nie je pekná a takisto je aj nemotorná.

Hlavná postava nie je teda nijako výnimočná ani v priemernej vzorke šestnásťročných pubertiačok, ani v priemernej vzorke hrdiniek dievčenských románov. Amandine idoly sú primerané veku, správanie takisto - jedinou „úchylkou“ by sa mohlo zdať to, že si neustále zapisuje dianie okolo seba do denníka. Práve to dáva čitateľovi pocit, že vidí, takpovediac, Amande pod prsty, keďže v niektorých prípadoch má možnosť čítať jej zápisy takmer "on-line".

 

Menej môže byť viac

Ako som však spomenula na začiatku, to, o čom píše, je, rovnako ako pri iných denníkových zápiskoch tínedžeriek, primerané veku a žánru so škatuľkou „dievčenský román“. Preto sa v nich dozvedáme o tom, ako veľmi nepochopená je Amanda zo strany rodičov, aké malé má vreckové, ako vyjsť s kreditom na tri mesiace, o čom sa rozpráva s kamarátkami, kto sa jej páči a komu sa páči ona a či sa konečne jej milovaný odhodlá prejaviť alebo či nazbiera odvahu ona, či pôjde študovať do Anglicka alebo nie... a tak podobne.

Otázne je, do akej miery si tieto každodenné zápisky dievčaťa Amandy zaslúžia pozornosť čitateľa a ako príťažlivo sú spracované. Jej problémy sú bežnými problémami dospievajúceho mladého človeka. Postavy, obývajúce jej priestor, sú typizované, ľahko prekuknuteľné a zaraditeľné. V tomto smere sa prekvapenie nekoná. Jediným okorenením oproti priemernému slovenskému dievčaťu je fakt, že Amanda má otca i jeho rodinu v Anglicku a rodičia sa ju snažia nahovoriť na prestup na tamojšiu školu. Pomerne jednoduchá zápletka sa nie veľmi zmysluplne  „vyrieši“ v druhej polovici knihy.

 

 

Autentická Amanda

Jednoduchosť reči, ohlodanie jazyka takmer až na kosť, zbavené príkras a nánosu estetiky, sa, žiaľ, premieta aj do motivácií a konaní postáv. Istým spôsobom je zvolený jazyk pochopiteľný - román je písaný formou denníkových zápiskov šestnásťročnej pubertiačky. Preto ani slovná zásoba neprekračuje zvolený formát. Je to príbeh pre dievčatá písaný akoby dievčaťom. Je úctyhodné, že autorka je žánru verná a dokázala ho po celý čas udržať a neodbočila. Postava je takýmto spôsobom do značnej miery uveriteľná. Bez problémov dokážeme akceptovať Amandinu existenciu. Jej „plytkosť“, absencia hlbších prežívaní a pocitov, ktoré by neboli hysterické či neurotické, ale, naopak, nejakým spôsobom originálne, uberajú umeleckému dielu na presahu. Možnosť povedať čosi viac, ako len na tvrdo konštatovať skutočnosť, sa rovná prakticky nule.

V takejto úprave mi román Amanda na scéne veľmi pripomína kedysi mimoriadne čitateľsky obľúbenú sériu Medzi nami dievčatami, ktorá však bola určená o čosi mladšej vekovej skupine (od dvanásť rokov), avšak jazykom aj zápletkami by mohli byť v rovnakej kategórii. Je to mínus pre Amandu, keďže tu má hrdinka už šestnásť, teda by mala kopať o čosi vyššiu ligu. Ako som už spomenula, tento fakt je spôsobený najmä tým, že autorka v románe typizuje, neprekračuje zaužívané stereotypy a klišé zvoleného žánru a ani sa s nimi „nehrá“.

 

Viac originality

Ak si Amanda myslí, že jej vysnený chodí s niekým iným, neznáma nutne musí byť jeho sestra. Ak má babku, musí to byť veriaca vidiečanka bez televízora, ktorá ju núti jesť chleba s masťou a podobne. V hľadaní originálnych zápletiek a vierohodných motivácií, takisto aj v používaní „neopozeraných“ postáv má pred sebou autorka ešte dlhú cestu. Rozhodne netrápi čitateľove mozgové závity nevyriešenými záhadami či skrytými úmyslami. Jedná priamo, jednoducho; tak, aby to potenciálny čitateľ/ka dokázal/a stráviť - napríklad cestou autobusom/vlakom/električkou. Čítanie je to nenáročné, oddychové. Možno by, napríklad, mohla hrdinke pár rokov ubrať a zvýšiť tým vierohodnosť postáv a problémov, okolo ktorých sa točí ich svet. Bol by to možno ústretový krok aj smerom k čitateľom/kám, ktorých dolná veková hranica by takisto mohla byť dvanásť rokov.

Rozprávanie v prvej osobe cez osobné zápisky Amandy zvádza k stotožneniu sa s hrdinkou a jej prežívaním. Čitateľ jej nutne musí fandiť. Takto zvolenú formu považujem za veľké plus románu. Chce sa mi veriť, že aj v dobe všadeprítomných digitálnych médií je forma denníkových zápiskov a písania denníku v papierovej forme istým charakteristickým prvkom dospievania. Vyzdvihla by som aj autorkou zvolený koniec románu - jeho otvorenosť priam vyzýva na prečítanie si pokračovania Amandiných ľúbostných aj životných peripetií.

Vcelku román hodnotím ako remeselne zvládnutý kúsok, ktorý by si svojho (tínedžerského) čitateľa, respektíve čitateľku, mohol nájsť. A určite by sa nemálo z nich tešilo aj na ďalšie Amandine dobrodružstvá, takže autorka by sa s ďalším dielom mala určite poponáhľať.

 

 

 



Komentáre

Daisy12.2.2015
 

Ďakujem za hodnotenie. Ponúklo mi nový pohľad na dielo. Určite si rady zoberiem k srdcu a vo svojej tvorbe sa pokúsim vyhnúť tým istým chybám.

Dano12.2.2015
 

Obstojné zhrnutie...
Podľa čoho sa však vyberajú diela na hodnotenie? Dáva niekto tipy, alebo si vyberáte sami?

Alia S.12.2.2015
 

\"Slušivé\" hodnotenie, také si Amanda zaslúžila :)).

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: