IKARIKAR http://www.ikar.sk

Simona (Theo)3.2.2015
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 141, Komentáre 2

 
Sim
Čiarky na perách
Nič nevraví
snehová pleť
posiata sinkami
a ja ako neznalý
majúc smäd
pritlačím si tvoje pery
ako vankúšiky
utkané z vanilkovej peny a zo sna
horúce v takýchto nociach
vôbec už necítim mrazivý
vietor v kostiach
celé telo poľaví
a zaleje šťava
z tvojich úst
všetko prestalo bolieť
nič už nie je
len ty
a mesiac svieti
v mŕtvej noci
a stále fúka
chradnúce objatie
odtláča tvoja ruka
 
od hanby prepadnúť sa
a dakde skryť
vietor ti prehadzuje ofinu
a tvoje náušnice
odrážajú mesačný svit
mĺkvej noci
tak ako tvoju tvár
ožarujú tvoje ľadové oči
 
tázavo sa na mňa díva
čo chceš
čo ešte chceš?
 
stále ťažšie vločky
padajúce do tváre
ktorú si čoraz hlbšie
do kabáta ponára
a stále tam
sama stáť zostáva..
 
 
Čierne vlasy
Bledá
a krásna je
a ako biely mesiac vláčne
natiera čerňavy mračné
tak steká
jeho tmavé svetlo
i do jej vlasov
havraních
 
čapicu z bieleho pr...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Natália5.2.2015
 

Theo, podľa mňa tvoje básne nie sú celkom beznádejné, možno by stačilo sa zbaviť nadbytočných slov a klišé, vložiť invenciu, čo znamená svoje vlastné duchaplné metafory, dôvtip, filozofické úvahy a v neposlednej rade genitívnych metafor. Myslím, že by ťa to posunulo ďalej. Želám veľa trpezlivosti.

Natália5.2.2015
 

Oprava: zbaviť sa genitívnych metafor.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Theo

O mne

Človek stojaci pevne na zemi, občas si však potrebuje oddýchnuť v poézii, bez toho, aby to dakto vedel.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: