Sloboda je možnosť vybrať si, kým naozaj chceš byť (Matúš Kmec)12.4.2011
 

 Na balkóne s výhľadom na detské ihrisko plné výskajúcich dievčatiek a chlapčekov s lopatkami. Budovali hrady a piekli tortičky, tí menší vykopávali špaky a s chuťou ich cmúľali až kým nedobehli mamičky a - krik. Každý deň som ich sledoval a smial sa, hasil som všetko v tom istom popolníku a pod rúškom noci som, priznám sa, zahrabával ohorky pre decká do piesku. Všetky prežúvali s rovnakou chuťou a vždy plakali za trest úplne rovnako.
„Prečo si plakávala?" opýtal som sa Soni hneď ráno.
Periny príjemne voňali, nasiakli jej dychom.
„Z princípu, aby si mama myslela, že mi to je naozaj ľúto." usmiala sa. „Ale chutili mi." Rukou ma šteklila na bruchu a nedočkavo cvakla zubami pri mojom nose. „Som hladná," povedala a zívla. „Ja dnes z postele nevstávam," zvalila sa na vankúš.
„A čo Zuzka?" opýtal som sa.
V tom sa otvorili dvere a do spálne vliezla ťažká chlpatá deka s plyšovým macíkom v ruke.
„Mamííí, poď sa hrať." Zuzka ťahala Soňu za ruku z postele.
V slnečnej spálni sa rozžiaril Sonin úškrn. „D...