IKARIKAR http://www.ikar.sk

Snehový džez (Cat Sagari)4.10.2011
 

5
 počet hodnotení: 78
prečítané 1673, Komentáre 81

 

1. Snehový džez
 
Spomienky sa mi prilepili na telo ako bahno; nič ich nezmyje – ani každodenná horúca sprcha, ba ani voda, čo klokoce v odkvapovej rúre. Stála som s čelom pritisnutým na obločné sklo a myslela na Leondreho. V deň, keď odchádzal, zanechala som svoje slzy na jeho mahagónovom zápästí a poslednýkrát prešla prstami po klávesoch nemého klavíra.
 
Snežilo; kráčali sme po večerných Palisádach a priali si, aby sme nič necítili – ani chlad, čo sa túžil zohriať v našich ústach, ani žiadostivosť, ktorá nás bolestivo spájala. Stáli sme pod pouličným osvetlením, kabáty obsypané strieborným prachom, a počúvali, ako Palisády dýchajú pod hladinou snehového mora. Neďaleko sa na kopec škriabal unavený trolejbus.
„Je tu nezvyčajne pusto,“ prevravela som zamyslene. „Akoby sa všetkým priečila krása zimy.“
„Azda sa rozsypali na snehové vločky,“ odpovedal Leondre.
Vyhýbala som sa jeho očiam; boli prijasné a príliš často pohlco...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Lýdia J.8.8.2012
 

Ad: Virtuozita

Malá recenzia k poetickej prozaičke Cat:

Čítať jej písmenká je ako bozkávať hladinu horúceho alebo chladnúceho čaju. Zakaždým oslovia - v zime zahrejú, v lete príjemne osviežia.

osman8.8.2012
 

Lydka, aby si si nepopálila pery. :)
Čítať jej písmenká je ako bozkávať vlhké pery s vôňou jazmínového čaju. :)
Cat, čo takto Lost for Words?

Cat Sagari9.8.2012
 

Osman,

pravdaže, môže byť – kvalitná hudba je kvalitná hudba; no pre Teba i Catie nech radšej zaznie Eric Clapton a Old love unplugged. ;)

Cat

P.S. Catie, Hotel California lyrics, čo Ty na to? :)

osman9.8.2012
 

Cat, Old love - krásna vec. Nevieš sa stratiť v spomienkach. :) Pusti si Black dog od Led Zeppelin. :)

Cat Sagari9.8.2012
 

Led Zeppelin, to je ono! :) A teraz, ako moju odvetu za song Black dog, si musíš vypočuť Nobody\'s fault but mine od Pagea a Planta. Už len kvôli tej atmosfére a starému sivému psíkovi. ;)

Peknú letnú noc, Osman.

Cat

osman9.8.2012
 

Vďaka, Cat. Aj tebe. Pred spánkom som si ešte pustil Since I´ve Been Loving you. :)

catie9.8.2012
 

Hm, hm, takto nam doprajes, Cat? :o) Premyslam preco prave toto a preco nam dvom... :o)))

P.S.: Hotel California je stara klasika, ale uz si tento song nepustam kazdy den ako kedysi... :o))) Stale hladam nove a nove piesne, ktore sa pre mna stavaju klasikami, vies aki sme my ludia - prelietavi a vecne hladajuci... :o)

catie8.8.2012
 

Ale ano, osman, lost for words rozhodne moze byt, hoci ta otazka nesmerovala na mna... :o)))
(So I open my door to my enemies, And I ask could we wipe the slate clean, But they tell me to please go fuck myself, You know you just can\'t win)
:o)

osman9.8.2012
 

Catie, neviem anglicky, iba turecky, prelož mi to, prosím. :D

catie9.8.2012
 

Prepac, osman, v turectine nie som taka dobra... :o)))

osman9.8.2012
 

Môžeš do slovenčiny, snáď to pochopím. :)

Lýdia J.8.8.2012
 

Osman, a čo takto jablkovo-škoricový čaj?:)

osman8.8.2012
 

Môže byť. Čaj ani nie je podstatný, dôležité sú vlhké pery. :D

Cat Sagari8.8.2012
 

Ďakujem za láskavú recenziu; hádam sa mi podarí osloviť Ťa i nabudúce.

Pekné popoludnie, Lydka. :)

Cat

catie8.8.2012
 

Cat, Cat, toto tu uz dlho nebolo, prave dnes som myslela na to, ze co sa stalo s Dzezom, ze zacnem na teba naliehat... A zatial... mi plnis sny, alebo len zakerne citas myslienky a este aj na dialku. :o) Mozno prave toto je dovod mojej dnesnej nespavosti, osud zrejme chcel, aby bol Dzez to posledne, co si pred spankom precitam. Tak dakujem za peknu bodku za dnom, Cat, a prajem dobru noc. :o)

P.S.: Som rada, ze je Dzez spat, dufam, ze ho uz teraz budeme moct citat castejsie...

Cat Sagari8.8.2012
 

Catie,

čítať niekomu myšlienky, to si veru nedovolím, bude to teda o plnení snov (aj to len čírou náhodou, lebo ja vždy všetko popletiem:).
Ale čo spravíme s tou insomniou, Catie?

Ďakujem Ti za komentár i za prečítanie; je zvláštne byť súčasťou Tvojho nočného sveta.

Cat

catie9.8.2012
 

Netrap sa, Cat, mne moja insomnia zatial este neprekaza. Noc ma rozhodne nieco do seba, ked ju celu len bohapusto neprespime... :o)

(...so take this night, wrap it around me like a sheet, I know I\'m not forgiven, but I need a place to sleep...)

Zuzana7.8.2012
 

Ach! Pekné, zasnené, počujem priasť mačky. Počuj, Cat, ty si kunsthistorička?

Cat Sagari8.8.2012
 

Nie, Zuzi, prečo? :)

Zuzana10.8.2012
 

sa vyznáš :). Pokračuj!

mooNy L.21.7.2012
 

ahoj Cat :)
som u teba na odporúčanie básnika :)
dotkla si sa ma a ten dotyk mi je veľmi blízky...
krásny večer :)

Cat Sagari25.7.2012
 

Ahoj, mooNy,

hádam sa mi podarí dotknúť sa Ťa i nabudúce. Niekedy...

Ďakujem krásne.

Cat

Šíla19.7.2012
 

Cat, klobúk dole. Píšeš krásne, poeticky, užívať si to a s tebou aj čitateľ. Máš dar na písanie poviedok; vystihnuť zmysel a krásu týchto utvarov. Prečítala som ich od teba niekoľko. Priznám sa, z tvojho románu len dve kapitoly- som trochu stratená v texte a v príbehu. Kapitoly mi totiz pripomínajú práve poviedky... Budem čítať ďalej, no ak sa neurazíš, malá rada - snaž sa nestrácať hlavnú líniu príbehu

Cat Sagari19.7.2012
 

Ďakujem Ti veľmi pekne, Šíla.
Máš pravdu; písanie poviedok je to, čomu sa v skutočnosti túžim venovať (už oddávna majú pre mňa osobité čaro) – a súhlasím i s tým, že kapitoly Snehového džezu sú stavané ako tento literárny útvar. V podstate je to pokus o poviedkovú novelu, takže Džez na Tvoj podnet presúvam do sekcie Poviedka. ;)
A nie, istotne sa neurazím, práve naopak; vrelo uvítam Tvoj názor na prečítané kapitoly.

Opätovne vďaka, Šíla, za Tvoj komentár. Prajem Ti krásne leto.

Cat

catie1.4.2012
 

Dobry vecer Cat.

sledujem, ze do pribehu vplietas stale novych ucinkujucich... Pomaly zacinam pochybovat, ze niekedy skonci. :o) Posobi ako pribeh, ktory nikdy neskonci, alebo az vtedy, ked ho uz nebude mat kto pisat. :o) Niekedy ma az drazdi fakt, ze neviem odhadnut jeho koniec, ale na druhej strane mam radost, ze sa stale rozvetvuje a rozpina do vsetkych stran. Pri jeho citani sa citim este rozpoltenejsia nez bezne byvam... :o)))
Dnes som si precitala asi 5 kapitol naraz, uplne ma vtiahli do seba, spolu s hudbou, ktoru pri citani tvojich diel vzdy nechavam prudit cez sluchadla priamo do usi, aby ma v citani nic nerusilo... Pretoze citanie teba, Cat, je pre mna vzdy sviatok. Dakujem za dalsi uzasny zazitok. Prajem ti pekny zvysok nedele. :o)

(...Now comes the night, Feel it fading away, And the soul underneath, Is it all that remains...)

Cat Sagari3.4.2012
 

Ahoj, Catie,

ďakujem, že si sa zastavila a nechala sa uniesť mojimi riadkami. :)
Mimoriadne ma potešilo, že si si prečítala päť kapitol naraz a vtiahli Ťa do deja; pre mňa je, vzhľadom na kompozíciu diela, dôležité zistiť, či čitateľ vníma novelu pri čítaní viacerých kapitol ako súvislý celok.
Ak by Ti niečo v jednotlivých kapitolách prekážalo, ozvi sa, prosím – porozmýšľam nad Tvojimi pripomienkami a poprípade, ak to bude potrebné, niečo prepracujem.
A ešte... Zaujímalo by ma, čo konkrétne v Tebe vyvolalo pocit rozpoltenosti.

Catie, ďakujem Ti, že čítaš, komentuješ a píšeš mi o svojich dojmoch (veľmi mi tým pomáhaš).

Maj sa pekne.

Cat

catie11.4.2012
 

Ano, Cat, zistujem, ze moja povodna hypoteza (ze citat vsetko naraz je lepsie) sa prave potvrdila... I tak ale stale pre mna maju samostatne kapitoly vacsiu silu ako celok, obcas na mna totiz posobia akoby tak uplne nesuviseli.
Na jednotlivych kapitolach mi neprekaza nic - maju vsetky ten spravny naboj. Zrejme ma vsak stale zamotavaju tie prestrihy medzi kapitolami. Ale ta rozpoltenost je moja chyba - neviem totiz, na koho som strane. :o) V pribehoch sa obycajne k niekomu priklonim a vydrzi mi to az do konca. V Dzezi sa ten \"vyvoleny\" meni... :o) To je asi preto, ze nechavas svoje postavy sa vyvijat a niektore zdanlivo bezchrakterne ukazu obcas neodolatelne pritazlive povahove crty. :o)

Len dufam, ze ti takyto komentar skor pomoze ako uskodi.

Pekny vecer, Cat. :o)

ava26.2.2012
 

Sila, hĺbka, krása... emócie, ktoré môžem zakaždým prežívať pri Tvojich dielach (ale áno, dielach, rozhodne nie dielkach!), Cat. A bolesť, ibaže tá pramení z nie napísaného, no nie o tom som chcela. Možno ešte ak to, čo sa mi neustále preháňa hlavou: naša literatúra potrebuje silné diela, silné ako Pamukovo Múzeum nevinosti alebo Moje meno je Červená; silné ako Turecký med; silné ako diela od Cat Sagari.
Ďakujem. :)

Cat Sagari27.2.2012
 

Moja dobrá Ava,

vždy Ti bude patriť moja mnohonásobná vďaka za podporu, za povzbudzujúce komentáre, za to, že čítaš – a že nezabúdaš...

A áno, súhlasím, naša literatúra potrebuje silné diela.

Maj sa dobre, Avuš.

Cat

P.S. A tá bolesť pramení z..?

Lýdia J.26.2.2012
 

Veru tak, Ava,
sila, hĺbka, krása, emócie - či radšej emocionálny dážď. Alebo - zasnežená myseľ. Cat vie pohladiť písmenkami dušu.:)

Cat Sagari27.2.2012
 

Lydka! :) Ďakujem, ďakujem – a veľmi rado sa stalo. :)

Prajem Vám krásny koniec februára.

Cat

catie5.2.2012
 

Som tu, Cat, a stale citam... Nechavam sa unasat tvojim zvlastnym pribehom a vobec, ale vobec netusim, ako bude pokracovat, ani ako skonci. U vacsiny pribehov clovek moze predpokladat jeho rozuzlenie, no v Snehovom dzezi to nejde. Pre mna je to dobre znamenie, paci sa mi, ze ma kazde pokracovanie prekvapi... :o)

There\'s something in the water, I do not feel safe, It always feels like torture,
To be this close... (tento kusok piesne ma napadol pri citani Damy z cajovne)

Cat Sagari5.2.2012
 

Ó, Catie, čo viac si môžem priať? Ak nie Teba ako stálu čitateľku?

Vždy mi spôsobí radosť, keď mi zanecháš komentár, v ktorom sa so mnou podelíš o svoje pocity, postrehy a dojmy – a možno mi opäť napíšeš text piesne, na ktorý si si spomenula pri čítaní Snehového džezu. Ani Ti nebudem hovoriť, ako mimoriadne ma to potešilo!

Okamih, keď Ti moje riadky pripomenú určitú pieseň, pokladám za veľmi, veľmi kľúčový – zrejme aj vieš, prečo...

Pekný zostatok víkendu, Catie. Vrelá vďaka!

Cat

Cat Sagari5.2.2012
 

Aha, a ešte zopár slov k tomu rozuzleniu: No veď práve! :) Ale vôbec to nie je zámer, práve naopak; pevne verím, že časom bude všetko oveľa jasnejšie (dúfam, že to nebudem písať aj pri dvadsiatej kapitole:))).

Cat

ieqmuf23.1.2012
 

Naozaj píšeš veľmi zaujímavo. Táto poviedka má určite výpovednú hodnotu (Dáma z čajovne). No nemôžem nepoznamenať, že pri čítaní som sa veľakrát musela pristaviť a rozmýšľať nad tým, čo si asi chcela povedať. To však neznamená, že to nie je zaujímavé. Možno práve ten jedinečný štýl písania robí celú poviedku zaujímavou. Určite to nie je poviedka na jedno posedenie. Pretože obsahuje ťažké myšlienky alebo aspoň takú kombináciu slov, ktoré čitateľ pri rýchlom čítaní určite nepochopí. Z jednej strany je to dobré, ale z druhej zlé. No skutočne kvalitné veci sa vždy čítajú ťažšie.

Cat Sagari24.1.2012
 

Ahoj, A.!

Ďakujem, že si mi poskytla iný pohľad na moje písanie.
Môj spôsob vyjadrovania sa i videnia sveta zaiste každému čitateľovi nevyhovuje, to si uvedomujem; ak by si mala čas, mohla by si mi, prosím, naznačiť, pri ktorej pasáži si sa musela pristaviť a premýšľať (u Teba ako čitateľa je to dobré alebo zlé?). Ďakujem.
Azda to, že píšem priveľmi abstraktne, môže predstavovať problém; v podstate sa pokúšam skombinovať abstraktné s konkrétnym a vytvoriť medzi nimi harmóniu, aby boli kapitoly čitateľnejšie.

Ostáva mi iba dúfať, že sa ešte vrátiš a prečítaš si ďalšie kapitoly tejto novely. :) A napíšeš mi svoje dojmy.

Maj sa pekne, A., a ďakujem Ti.

Cat

catie17.1.2012
 

Cat, na tvojich poviedkach je okrem neopakovatelnej atmosfery fascinujuce i to, ze ich mozem citat znova a znova... ...a vzdy tam najdem nieco, co som si predtym nevsimla... Netusim ako to robis, ani ako pises, na co pri tom myslis, a odkial beries inspiraciu, ale niekedy by som chcela byt pavuk v rohu tvojej izby a nepozorovana ta pozorovat pri tvorbe... :o) Precitala som naraz tri posledne pridane, a verim, ze dnes v noci sa do nich i ja nejako prisnivam. :o) Pekny vecer, Cat.

Cat Sagari18.1.2012
 

Catie, ahoj!

Dnes si na mňa veľmi zvláštne zapôsobila Tromi bodkami...

No dobre, nie je to novela, lež pokus o novelu. :) Tvorím vlastne príbeh štyroch ľudí, klaviristu Leondreho, bibliotekárky Gabriely, maliarky Adriány a tanečnice Jazz, ktorých životy sa, ako tenké vlákna, pomaly odvíjajú a napokon sa v istej chvíli osudovo zamotajú. Preto sa pýtam, ako na Teba zatiaľ pôsobia tieto texty – ja sa akosi nedokážem odosobniť... Myslím, že zvolená kompozícia je svojím spôsobom osobitá, no táto osobitosť by napokon mohla byť i na škodu; ide skôr o to, či na Teba kapitoly nevplývajú priveľmi chaoticky, vzhľadom na prelínanie sa minulosti s prítomnosťou a opačne. Vasil nižšie píše v duchu „netuším, kam smeruje Snehový džez“, no a toto ma v istom zmysle trochu trápi.
Mne ako autorovi môže byť všetko jasné, čitateľovi však byť nemusí. A možno je sedem pridaných kapitol primálo na posúdenie...
Áno, zaiste máš pravdu v tom, že jednotlivé kapitoly pôsobia ako poviedky – bohužiaľ, poviedky sú mi asi súdené (ako Tebe rýmy:) a momentálne nedokážem napísať príbeh inak ako týmto spôsobom. Catie, veľmi by si mi pomohla, keby si mi napísala svoj názor. Verím, že Ťa neoberám o čas...

O hudbe a textoch:
Súhlasím s Tebou, Catie – hoci Mick Jagger voľakedy dávno povedal, že texty piesní nie sú dôležité, dôležitá je hudba. Mýlil sa. Vždy, keď počujem Wild horses, uvedomím si, aké fantastické sú slová tejto piesne – a spolu s hudbou tvoria dokonalú harmóniu. Je to presne tak, ako píšeš. A teším sa, že si si na mňa pri počúvaní nemenovanej skladby spomenula; azda sa mi podarilo zahryznúť sa do Tvojho srdca... :)

Nepozorovaná pozorovať:
Catie, keď píšem, vlastne tu ani nie som – je to, ako keď ráno o siedmej na okamih zatvoríš oči a potom, keď ich otvoríš, sú tri hodiny poobede. Možno sa Ti čosi podobné stáva, keď komponuješ svoje básne. :)
Na záver sa Ti chcem poďakovať za všetky včerajšie komentáre; bolo príjemné sa nad nimi zamyslieť a malo zmysel pouvažovať aj o osobnosti ich pisateľky.

Maj sa krásne, Catie, a vrúcne ďakujem.

Cat

catie18.1.2012
 

... Ked sa to tak vezme tak Cat a catie - to je tiez zvlastna nahoda... :o)

Tromi bodkami? Hmm, netajim, ze zaposobit bol moj umysel. Necakala som vsak, ze i na teba. O to viac ma to tesi... :o)

No, iste, este to rozhodne nie je novela. Styri postavy evidujem, ale je pravda, ze to prelinanie dejov je zlahka chaoticke, ak to ma byt celok. Samostatne casti maju naboj, aky ti ja mozem iba zavidiet. A stale si myslim, ze chaos vznika hlavne preto, lebo kapitoly pribudaju postupne, a tym, ze su medzi nimi odstupy, sa clovek nedokaze dostat do deja tak, ako by si to tvoje nevsedne dielko vyzadovalo. Rozhodne by som chcela citat vsetko naraz, verim, ze by som sa po precitani celeho pribehu vznasala v uplne inych dimenziach... Takto to davkujes, a v dnesnom uponahlanom svete nie je zrovna jednoduche preladit sa zo vsetkej tej kazdodennej vsednosti na tvoju nevsednost. A ked sa konecne preladime, kapitolka konci... Chapes, co chcem povedat... Ale to ta nemoze trapit. Ber to tak, ze zatial vsetci citame poviedky. A ked to raz bude novela, tak si to konecne vychutname tak, ako to ma byt... Ja zrejme jednym dychom. :o) A kym sa to stane novelou, beztak to budes musiet este trochu ucesat a premostit jednotlive kapitoly, tak ako to uz teraz aj robis, ale zo zaciatku tie premostenia neboli uplne jasne a tak sa mohlo stat, ze sa citatel stratil. Ale stratit sa v tvojom poviedkovom svete pokladam za prijemne stratenie... :o) Neviem, ci ti moj laicky nazor pomoze, som iba bezny citatel, ktory by chcel vdychovat svojim riadkom taku atmosferu, aku vdychujes ty tym svojim... No nemoze byt kazdemu „z hůry dáno“... A o cas ma rozhodne neoberas. Rada s tebou komunikujem. :o)

Zahryzavat sa ti dari... kazdou novou poviedkou/kapitolou. Okrem ineho ma naozaj dost fascinuje ako jemne vzdy vkomponujes Bratislavu do svojich textov. Ja mam toto mesto rada, a je mi prijemne, ked ho niekto popisuje z uhlov, z akych ho obcas vnimam i ja. Nemenovanu skladbu som aj chcela povodne menovat linkom, ale bolo mi odoprete pridat koment s „nedovolenymi“ znakmi. Mozno by som ti ho poslala mailom, ale ten nemam, takze... Takze teda pripadne skus Pain of Salvation – To The Shoreline... :o)

Ano, tak nejak som si to predstavovala, ze to asi musis robit... Inak sa take fascinujuce pribehy pisat ani nedaju. Ale teda ktovie, ci pri pisani nemiznes celkom, ty to nevies, a ja nie som pavuk (asi), takze sa to nikdy nedozvieme. :o) Hm, ja ked pisem basne, tak sa nestracam na tak dlho, asi to suvisi s dlzkou diela... :o)))

Hm, hm, a o kolko viac uz teraz vies o osobnosti pisatelky? :o)

...Like sand through her fingers
The night slips away
She gave me her body
But never her name...

Pekny vecer, Cat. :o)

Cat Sagari19.1.2012
 

Náhody vraj neexistujú, Catie. :)

Čo sa týka Troch bodiek, konkrétne túto báseň beriem osobne (často premýšľam, prečo mám pri čítaní vašej poézie slzy v očiach, a zrejme jedna z príčin bude tá, že v nej nachádzam seba) a Tvoje verše z Ani dnes mi pripomenuli Zdenkinho Rybára. Tak veľmi sa teším, Catie, že jestvuje sebavyjadrenie!

Slovné spojenie „bežný čitateľ“ je v tomto okamihu neprijateľné; pre mňa je Tvoj názor i názor ostatných, čo mi venujú svoj čas a čítajú, mimoriadne dôležitý. Ohľadom chaosu prevládajúcom v jednotlivých kapitolách môžeš mať (a iste aj máš) pravdu. Hm... Zatiaľ s tým asi nič nenarobím, azda postupom času – presne ako píšeš – sa pokúsim príbehy postáv doladiť tak, aby spolu vytvorili súvislý celok, no a zrejme až na samotnom konci zistím, či to bude v tomto zmysle slova vôbec potrebné. Prinajhoršom zavesím písanie noviel na konár Vasilovej jablone a vrátim sa k tvorbe poviedok. :) Ale vrúcne Ti ďakujem, Catie; zatiaľ si mi veľmi pomohla. A prosím, neostávaj pridlho v mojom poviedkovom svete; mohlo by sa stať, že už nenájdeš cestu späť. Chýbala by si. :)

Ale vieš čo, Catie? Zaujímavé, že si si na mňa spomenula práve pri Pain of Salvation; môj tichý tip bol New Age a enigmatická hudba.

Krásnu januárovú noc, Catie, nestrať sa z portálu – naposledy si bola preč príliš dlho...

Cat

catie22.1.2012
 

Ok, Cat, ked nie nahody, tak osud. Uz ti to znie lepsie? :o)

Dakujem za uzasne vyznanie k Trom bodkam, nic ma nemoze potesit viac, ako ked citatel vezme moje basne osobne. I porovnanie so Zdenkou mi je prijemne. :o)

Nie Cat, konare Vasilovej jablone len pekne nechaj Vasilovym jablckam. Kto vie tak nadherne pisat poviedky, tak zvladne i novelu. Uvidis. :o)

O hudbe (a vlastne o comkolvek) by sme tu mohli polemizovat cele hodiny, no myslim, ze na to tu nie je to spravne miesto. Uz teraz som sa ti sem votrela pridlhymi komentarmi (aspon na mna...) :o)

Hm, ked sa stracam, nikdy neviem, ci sa vratim, a slubovat nechcem. Ale kontakt na mna mas, vzdy budem velmi rada, ked sa ozves. Urcite ti odpoviem - to sa nebojim slubit... :o)

Peknu nedelu ti zelam, Cat.

Enrique7.1.2012
 

Veľmi zaujímavé poviedky píšeš, Cat. Mám pri ich čítaní nepomenovateľný pocit, miestami, akoby sa slová dotkli mojej duše a pohladili ju. Naozaj zvláštne, páči sa mi to. :-D

Cat Sagari8.1.2012
 

To je dobre, Enri; ďakujem Ti veľmi pekne za prečítanie. :)

Krásnu zimnú nedeľu Ti praje

Cat

Lýdia J.28.11.2011
 

Cat! Cat? Doparoma, zasa ma napadli polárne mravce. Sakramentsky. Asi bude lepšie, keď už nebudem čítať. Sype sa na mňa krásnopísmenkovonebeský mäkkučký sneh? Trochu ma to vytáča.

P.S. Ale, národné divadlo by som dala s veľkým \"N\". Pretože je iba jedno.

Cat Sagari28.11.2011
 

Lydka,

toto je asi najemotívnejší komentár, aký ste mi kedy napísali. Naozaj ma veľmi potešilo, že Vás napadli polárne mravce.
A že Vás čosi trochu vytáča... Sú dve možnosti – buď Vy nebudete čítať, alebo ja prestanem písať. Dajte mi, prosím, vedieť, ako ste sa rozhodli. :)

Ďakujem!

Cat

P.S. Vrelá vďaka za pomoc, Lydka! Národne divadlo opravené.

Lýdia J.28.11.2011
 

Len to nie! Neprestávajte písať, prosím.:) Ani ja neprestanem.

catie27.11.2011
 

Dovolila by som si pouzit tvoje vlastne slova na to aby som opisala ako pises, Cat. Tvoje pribehy \"pulzuju a dychaju\" a ziju si vlastnym zivotom, do ktoreho nas citatelov vzdy vpustis iba na maly okamih. Len par minut trva precitat tvoje poviedky, no ich criepky sa zaryvaju priamo do duse a este dlho tam zostavaju a snad obcas trochu aj bolia... Klobuk dolu za atomsferu, ktoru dokazes svojimi riadkami vkuzlit do ulic smutneho, sediveho jesenneho mesta... :o)

Cat Sagari28.11.2011
 

Catie,

naozaj ma teší, že sa mi darí písať tak, aby moje riadky v Tebe vyvolávali tieto pocity. Vždy si vážim, keď mi napíšeš svoje dojmy z prečítaného. Táto novela je najmä o emóciách; ešte premýšľam, či a ako na Teba vplýva jej kompozícia...

Ďakujem Ti za prečítanie i za pekný komentár.

Cat

catie17.1.2012
 

Cat, tvoje poviedky sa mi pacia ako celok, vo vsetkych idu emocie ruka v ruke s kompoziciou. Pre mna je zladenie formy s obsahom dolezite pre vytvorenie dokonaleho diela. Je to ako ked sa zapocuvas do uzasnej hudby a potom zistis, ze aj text je vyborny. Velmi zriedkavo sa stava, ze hudba i text dokonalo sadnu k sebe, ale ak sa to uz stane, tak to vyrazi dych. A toto so mnou robia tvoje poviedky. :o) (Inak nedavno som objavila jednu piesen, ktora mi z nejakeho dovodu pripomenula tvoju poviedku Milovanie v piesku. Nedosahuje samozrejme plne atmosferu tvojej poviedky, ale pri jej pocuvani som si spomenula na teba, co hodnotim ako dost divne ale zaroven prijemne... :o) )

catie17.1.2012
 

Hm, pockaj Cat, vravis novela? Hm, hm... Tak tato novela na mna zatial vplyva ako poviedky... :o))) Ale to bude tym postupnym pridavanim. Aby to pre mna bola novela, musim si ju precitat naraz. Ja dufam, ze raz v papierovej forme. :o)

KattyNka25.11.2011
 

Čítanie je krásne, ale písanie oslobodzuje. Veľa šťastia. :-D

Cat Sagari28.11.2011
 

Je dobré, KattyNka, ak Ťa písanie oslobodzuje – mňa zotročuje.

Ďakujem a maj sa dobre.

Cat

Vasil18.11.2011
 

Netuším, kam smeruje Snehový džez (Bojíš sa zrkadiel, Gabriela?). Ale to ani nepotrebujem. Dozviem sa neskôr. Zatiaľ sa musím uspokojiť s neskrojesenným večerným pocitom príjemnej sviatočnosti. Slova a ducha. Ďakujem.

Cat Sagari22.11.2011
 

Vasil,

vrelá vďaka za prečítanie i za komentár.
Snáď časom bude osud postáv oveľa jasnejší. S písaním noviel mám nulové skúsenosti, takže si naozaj vážim, že tento môj experiment čítaš (čítate).

Peknú jeseň, Vasil.

Cat

Lýdia J.18.11.2011
 

Ad: Bojíš sa zrkadiel?

Cat, vďaka. Ako ste vedeli, že práve dnes potrebujem takéto písmenká?:))

Cat Sagari22.11.2011
 

Lydka,

asi to bolo intuitívne. :) Vždy na Vás myslím, keď pridávam ďalšiu kapitolu; a Váš názor je pre mňa dôležitý.

Nesneží u vás?

Cat

ava18.11.2011
 

Vieš zachytiť okamih, Cat, vystihnúť jeho silu a podať ho tak presvedčivo, že čitateľ cíti jeho chuť a môže sa ho dotknúť...
Ďakujem. :)

Cat Sagari22.11.2011
 

Moja dobrá Ava,

ďakujem Ti za Tvoj pekný komentár – i za všetko ostatné. Verím, že Ťa nesklamem a poteším Ťa i nasledujúcimi kapitolami.

Maj sa dobre, Avi.

Cat

Lýdia J.11.11.2011
 

Ad: Jesenná impresia...

Je nádherná. Áno, Cat, Vaše príbehy rozžiaria aj všedné dni.
Vrátim sa k dvojke - Gabriela, ľalia a kolibrík. Ešte niekto vždy odchádza bez rozlúčky?:)

Cat Sagari12.11.2011
 

Lydka,

naozaj sa veľmi teším, že čítate moje riadky. Ďakujem!

Dvojka - Gabriela, ľalia a kolibrík: Lydka, máte na mysli niečo konkrétne? :)

Cat

Lýdia J.13.11.2011
 

Áno, Cat. Mám na mysli niečo veľmi konkrétne.:))

Vasil10.11.2011
 

Dnes bol studený a veterný deň. Prvý taký studený v túto jeseň. Zbieral som opadané jablká v mojej zanedbanej záhrade. A myslel, že si uvarím čaj s nakrájanými jablkami a trochou škrice. Neuvaril som si. Zato mi iné obažilo zmysly. Ďakujem.

Cat Sagari12.11.2011
 

Vasil,

dnes je pokojné slnečné poobedie; premýšľam, či si si už uvaril čaj s nakrájanými jablkami a trochou škorice.
Ďakujem Ti – že čítaš, i za Tvoj jesenný komentár.

Príjemnú novembrovú sobotu Ti praje

Cat

catie5.11.2011
 

Opat mam zimomriavky, Cat. Tvoje poeticke poviedky mi vzdy vyrazia dych a premenia bezne sede dni na nadherne farebne, a to i ked v tvojich pribehoch pada sneh. Fakt neviem ako to robis, ale ja som sa na tvojich pribehoch stala zavislou. A i za to (no nielen) ti dakujem. :o)

Cat Sagari6.11.2011
 

Catie,

si vzácny čitateľ.

Mojím skromným cieľom je spraviť zo Snehového džezu čosi ako „poviedko-novelu“. Jednotlivé kapitoly budú spolu súvisieť, no zároveň každá z nich bude niesť znaky osobitnej poviedky. Verím, že Ťa postupom času nesklamem – a príbehy budú i naďalej farbiť bežné šedé dni.

Catie, ďakujem Ti, že venuješ mojim textom čas a zanechávaš mi svoje dojmy.

Pekný zvyšok víkendu. :)

Cat

Vasil2.11.2011
 

Zase trochu pôvabu vkĺzlo do dnešného rána. Niektorí nemajú vkus. Ale Ty za to nemôžeš. Prajem príjemné ukladanie myšlienok a obrazov. Milujem zvláštne obrazy.

Cat Sagari3.11.2011
 

Vasil,

ďakujem Ti, že čítaš.
Zvláštne obrazy – mátajú a nedajú mi spať dovtedy, kým ich nezoskupím do príbehu. A potom, na(ne)šťastie, prichádzajú ďalšie; je to nekonečná hra predstavivosti.
Zrejme to poznáš, Vasil. :)

Prajem Ti krásny november.

Cat

jana mátelová22.10.2011
 

Netuším prečo, ťa nedali do tej zbierky. Píšeš naozaj dobre, svojsky, nezameniteľne, takmer poeticky. Tá veta, kde sivá záclona prší na hrdzavý radiátor - je úžasná a nielen ona - ale táto sa mi zasekla v pamäti :) Dúfam, že ťa vydajú niekde inde. Držím palce.

Cat Sagari24.10.2011
 

Jani,

nevadí; azda niekedy inokedy. :)

Na svojich poviedkach, i na tých starších, neustále pracujem – i vďaka Tebe aj tým, ktorí sa radi vracajú, čítajú a delia sa o svoje pocity.
Často premýšľam nad tou poetikou, ktorú spomínaš; pre mňa osobne je však veľmi dôležitá a vyhľadávam ju i v dielach iných autorov.
Tá veta, čo sa Ti zasekla v pamäti... Hm, Jani, to máš za tú Tvoju poslednú báseň, ktorá vo mne doteraz rezonuje.

Ďakujem Ti.

* * * * * * *

Týmto sa zároveň chcem vrúcne poďakovať Saalvimu za jeho komentár na FB – bohužiaľ, nemôžem tak spraviť osobne, keďže nemám konto na Facebooku.

Cat

catie16.10.2011
 

Cat, tvoje poviedky vo mne vzdy zanechaju cosi ako hmlisty opar nad oktobrovou lukou tesne po vychode slnka... Davas do slov nieco tak fascinujuce, pre co sa oplati k tebe stale vracat... ale akosi to neviem pomenovat. Nevadi, hlavne, ze je to v kazdej tvojej poviedke, a teda i v Džezi... :o)))

Cat Sagari17.10.2011
 

Catie,

ďakujem Ti a veľmi ma teší, že nachádzaš v mojich poviedkach to fascinujúce; no najmä, že v Tebe čosi zanechali – i keď je to iba nedefinovateľný hmlistý opar nad októbrovou lúkou.

Maj sa dobre, Catie (a vďaka, že sa vraciaš).

Cat

catie17.10.2011
 

Cat, to predsa nie je IBA... to je AZ... :o)
(vzdy sa vratim rada.)

Lýdia J.4.10.2011
 

Ďalšie príjemné prekvapenie, aj Cat, aj Uľa. Dnes tuším zahral snehový džez a na portál sa rozsypali krásne písmenkové vločky. Ale tieto neumrú v netrpezlivo čakajúcich vystretých dlaniach. Akosi sa mi chce tancovať.:) Ďakujem.

Cat Sagari5.10.2011
 

Lydka,

pekne napísané – a Vy sa tak priečite písaniu. :) Nie, písmenkové vločky určite neumrú.

Ďakujem Vám za príjemné slová; i za všetky Vaše doterajšie komentáre.

:)

Cat

Lýdia J.6.10.2011
 

Moje milé Cat, a kto by potom čítal mámtalenty, keby som čas strácala netalentovým písaním?:)

ava4.10.2011
 

Opäť raz príjemná symfónia z Tvojho pera.Opojná ako vôňa bergamotu a lahodná ako zmes Earl Grey. :)
Vďaka, Cat.

Cat Sagari5.10.2011
 

Avi,

ďakujem Ti veľmi pekne. Že čítaš. I za Tvoje básne (ostatné napíšem osobitne).

Prajem Ti krásny október (práve svitá!), Avi.

Cat

P.S. Neviem, čo bolo v tom čiernom čaji... Písali, vraj bergamot. Ale teraz, keď si opäť po sebe čítam túto poviedku, tak mám pocit, že i čosi iné. :))

Vasil4.10.2011
 

Pekne napísané, hoci... Priznávam bez mučenia, občas nad moju terajšiu duchovnú úroveň. Ale dobre sa to čítalo.

Cat Sagari5.10.2011
 

Vasil,

a to je zlé alebo dobré? :)
Potešilo ma však Tvoje „Ale dobre sa to čítalo.“; dáva mi to nádej, že ešte nie je všetko stratené. :))

Pozdravujem Uľu. :)

Maj sa pekne, Vasil.

Cat

Vasil5.10.2011
 

Cat, veď to iba závisťou zo mňa tiahne. Keď už červené dopité. :-))

Cat Sagari6.10.2011
 

Ale, Vasil, vo víne vraj býva pravda, nie závisť, tak neviem, čo za prečudesnú tekutinu to piješ. :)

Ďakujem Ti (a tomu vymyslenému príbehu o závisti neverím).

Cat

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: