IKARIKAR http://www.ikar.sk

 CYPRUS A INE MOJE CESTY (Anna Hrabalová)1.11.2009
 

3
 počet hodnotení: 56
prečítané 3447, Komentáre 16

 
Snívajte svoje sny.. AMERIKA Precestovala som veľa zemí, ale Amerika o tej som mohla len snívať. Bol to sen tajný a takmer neuskutočniteľný. Splnila som si ho medzi poslednými, už mi bolo po šesťdesiatke. Zostal mi ešte jeden nesplnený sen. Thajsko. Tieto veľké sny som si mohla začať plniť až po zmene režimu, keď sa nám otvorili dvere do celého sveta. Do Ameriky to trvalo tiež dlho. Najskôr som mala letieť s jednou cestovkou z Prahy. Malo nás ísť osem, aby nás bolo do dvoch áut. Ja som sa prihlásila siedma a vyzeralo to veľmi nádejne. Komunikovala som s vedúcim cestovnej kancelárie a nástojil, aby som si niekoho zohnala, aby bolo auto vyťažené. Hľadala som, prehovárala všelikoho, nik nemal záujem. Kto by vyvalil toľko peňazí na rozmar, na okružnú cestu po Floride. A ešte v kombinácii s bicyklom. Nestálo to veľa, tridsaťšesť tisíc. Na šestnásť dní. Nuž, nebola to celkom zanedbateľná suma. Šetrila som na túto cestu veľa rokov, - až to bude možné, aby som bola pripravená. Pre mňa úžasný zájazd na kole. Nič lepšieho som si nemohla priať. Pripravovala som sa, tešila sa, až mi vedúc...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Mary3.10.2014
 

Prečítala som si námatkovo zopár kapitol, zvlášť zvedavá som bola na tú o Francúzskej riviére, ktorá je po Chorvátsku mojou srdcovou záležitosťou :-) Čítalo sa to ľahko, v spomienkach som sa vrátila niekoľko rokov naspäť, keď som tam dovolenkovala, či sprevádzala. Nie je to síce cestopis v pravom slova zmysle, skôr akýsi opis dovolenkových zážitkov, ale prečo nie? :-) Ale čo mi vyslovene prekážalo a pri čítaní ma rušilo, sú často opakujúce sa čechizmy, resp. nespisovné výrazy - Francia, kolo, sluchátka, a podobne. Na tomto by ste mali do budúcnosti popracovať.

Anna1.11.2014
 

Milá Mary, ďakujem za Váš čas i postrehy. Máte plnú pravdu, že často opakujem čechizmy. Viem o tom, len som sa akosi tomu nebránila. Ďakujem, máte pravdu, vynasnažím sa im vyhýbať.

Lýdia J. 22.3.2014
 

Anna? Furt máte sa chuť hrabať?

Adriana Pašková20.3.2010
 

obdivujem ludi po pädesiatke ktory dokazu ist pracovat za hranice, a pritom nevedia co ich caka, aj v izraeli som stretla zopar, a boli super, väčšinou sa dalo snimi zabavit a porozpravat, a niekedy viac ako s mladsimi, stastnu cestu k dalsim zazitkom

Anna Hrabalová28.3.2010
 

Všetci moji spolupútnici, Adrianka, Nela, fmx, Aďa, ďakujem Vám za Vaše postrehy a za to že čítate. Cestovať je pekná vec a dá sa v každom veku. Záleží na prioritách. A že som šla pracovať v mojom veku a nevedela kam, - vždy keď ideme do novej krajiny, nevieme kam a čo nás čaká. Vždy očakávam len to najlepšie. A obyčajne to tak je. A keď ideme do práce, ani u nás nevieme, čo nás bude čakať. A ja som to chcela zažiť. Som rada, že sa mi to podarilo. Na horšie veci zabudneme a tie lepšie nám zostanú. A ja i vtedy, keď som to prežívala, som bola rada a celkom šťastná.Ďakujem za všetky moje cesty, mám na čo spomínať. Zažila som veľa krásnych vecí. A peniaze? Nepijem, nefajčím, žijem skromne a veľa vecí si viemuurobiť. A keď niekam chcem ísť, tak sa rozhodnem a idem. Všetkých Vás srdečne zdravím a želám Vám príjemné a veselé nastávajúce sviatky a veľa radosti v živote. Veď život je taký krásny. Anna

Nela3.2.2010
 

Pani Hrabalováked citam Vase postrehy,viem si všetko živo predstaviť.Aj ja rada cestujem a poznávam krajiny,ľudí ich mentalitu.Len píšte,kto nechce čítať,nech nečíta. Ja sa vždy teším na Vaše príspevky.

fmx2.2.2010
 

Všetci tu píšete ako obdivujete pani ako sa vydala na \"dobrodružnú cestu na Bali\"
Na to treba mať prachy všakže madam...Potom by každý \"dôchodca\" obdivne cestoval po takýchto destináciach.

ada20.3.2010
 

nebuť protivný, keby si si prečital text, zistil by si že jej to kupili deti, a za druhe aj una je tiež dosť dôchodcov ktorý si dokážu našetriť aj na tu dovolenku,len sa treba vybrat von za hranice a poobzerat sa.

Jerry10.1.2010
 

Mám pocit, že viete o čom píšete a že ste to sama zažila. Obdivujem 66 ročného človeka, ktorý sa zoberie a ide do sveta. Poznám ľudí tohto veku a viem, že už by nikam nešli, ani za zlaté prasa. Obdivujem i to, že sa chce podeliť, teraz už vo svojej 70-tke s tým, že svet na nás nečaká s otvoreným náručím a využije vás každy, kto môže. Spočiatku ma to aj trošku zaujalo, ale číta sa to ťažko, musel som robiť prestávky a neviem dosť dobre, či je to vôbec cestopis. V každom prípade viem, čo chcela autorka vyjadriť, chápem ju, dokonca moja sestra žije na Cypre už niekoľko rokov a ak vydržíte do konca, napriek štýlu atď, budete obdarený aspoň jedným malým poznaním a to, že život je pes, ale bojovať s ním sa dá v každom veku.

Anna10.1.2010
 

Ďakujem Jerry, že ste si to prečítal i našiel chvíľu napísať. Chcela som sa pravdivo podeliť so svojimi zážitkami, aj s tým, že človek nedostane v živote nič zadarmo. Ani tí mladí, aj tí musia vydržať a potom získajú skusenosti aj ovocie. A ja vo svojom veku? Človek pokiaľ je tu mal by žiť a tešiť sa z toho čo mu život prináša. Jerry, prajem Vám všetko dobré, v živote veľa šťastia a zachovajte si zdravie, to je najväčší poklad, s ktorým kráčate ďalej.Ďakujem Vám. Pekný deň.

Denisa22.11.2009
 

Vaše čítanie ma zaujalo, no v každom prípade Vás veľmi obdivujem, že ste sa odhodlali aj vo Vašom veku na takúto cestu a prácu.Musíte byť silná žena a je krásne ako sa tešíte z maličkostí.Prajem veľa štasťia pri písaní aj v osobnom živote.

Anna23.11.2009
 

Ďakujem Deniska, život je krásny v kždom veku a treba sa tešiť z maličkostí, z tých rastú veľké veci. A potom, byť pri mori tri mesiace v kuse, a vnímať všetkú tú nádheru a ako ste povedala v mojom veku nie je taká maličkosť. A ďalší následok je i táto perlička, ktorú ste mi poslala. Nech Vás Boh sprevádza a pomáha Vám plniť každé Vaše prianie. Anna

Brmbáľ8.11.2009
 

Zaujímavé rozprávanie, viete, viem si veľmi dobre predstaviť o čom píšete a čo ste prežila. V Izraeli som, okrem zážitkov o ktorých píšem, tiež pár mesiacov pracoval ako „housekeeper“ vo viacerých „pyšných“ hoteloch, pod vedením domáceho personálu. Ponižovania a buzerovania som si užil viac než dosť. No ako sa vraví, čo ma nezabije to ma posilní, aj keď som veľmi často mal pocit že sa svet zbláznil. Vaše stretnutia s falošou niektorých Slovákov v zahraničí mi pripomínajú vlastné skúsenosti.
V každom prípade, klobúk dole pred vašou schopnosťou tešiť sa z malých každodenných radostí a vaším sviežim duchom s ktorým ste sa vydali za štúdiom cudzieho jazyka takýmto spôsobom.

Hrabalová 8.11.2009
 

Ďakujem za Vaše milé slová, potešili ma.

milana jermanova6.11.2009
 

velmi zdařilé, opravdu jsme se pobavili a inspirovali:)

Hrabalová10.11.2009
 

som rada, že sa to páčilo. ďakujem

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: