CYPRUS A INE MOJE CESTY (Anna Hrabalová)1.11.2009
počet hodnotení: 56
Komentáre
Mary3.10.2014
Prečítala som si námatkovo zopár kapitol, zvlášť zvedavá som bola na tú o Francúzskej riviére, ktorá je po Chorvátsku mojou srdcovou záležitosťou :-) Čítalo sa to ľahko, v spomienkach som sa vrátila niekoľko rokov naspäť, keď som tam dovolenkovala, či sprevádzala. Nie je to síce cestopis v pravom slova zmysle, skôr akýsi opis dovolenkových zážitkov, ale prečo nie? :-) Ale čo mi vyslovene prekážalo a pri čítaní ma rušilo, sú často opakujúce sa čechizmy, resp. nespisovné výrazy - Francia, kolo, sluchátka, a podobne. Na tomto by ste mali do budúcnosti popracovať.
Anna1.11.2014
Milá Mary, ďakujem za Váš čas i postrehy. Máte plnú pravdu, že často opakujem čechizmy. Viem o tom, len som sa akosi tomu nebránila. Ďakujem, máte pravdu, vynasnažím sa im vyhýbať.
Adriana Pašková20.3.2010
obdivujem ludi po pädesiatke ktory dokazu ist pracovat za hranice, a pritom nevedia co ich caka, aj v izraeli som stretla zopar, a boli super, väčšinou sa dalo snimi zabavit a porozpravat, a niekedy viac ako s mladsimi, stastnu cestu k dalsim zazitkom
Anna Hrabalová28.3.2010
Všetci moji spolupútnici, Adrianka, Nela, fmx, Aďa, ďakujem Vám za Vaše postrehy a za to že čítate. Cestovať je pekná vec a dá sa v každom veku. Záleží na prioritách. A že som šla pracovať v mojom veku a nevedela kam, - vždy keď ideme do novej krajiny, nevieme kam a čo nás čaká. Vždy očakávam len to najlepšie. A obyčajne to tak je. A keď ideme do práce, ani u nás nevieme, čo nás bude čakať. A ja som to chcela zažiť. Som rada, že sa mi to podarilo. Na horšie veci zabudneme a tie lepšie nám zostanú. A ja i vtedy, keď som to prežívala, som bola rada a celkom šťastná.Ďakujem za všetky moje cesty, mám na čo spomínať. Zažila som veľa krásnych vecí. A peniaze? Nepijem, nefajčím, žijem skromne a veľa vecí si viemuurobiť. A keď niekam chcem ísť, tak sa rozhodnem a idem. Všetkých Vás srdečne zdravím a želám Vám príjemné a veselé nastávajúce sviatky a veľa radosti v živote. Veď život je taký krásny. Anna
Nela3.2.2010
Pani Hrabalováked citam Vase postrehy,viem si všetko živo predstaviť.Aj ja rada cestujem a poznávam krajiny,ľudí ich mentalitu.Len píšte,kto nechce čítať,nech nečíta. Ja sa vždy teším na Vaše príspevky.
fmx2.2.2010
Všetci tu píšete ako obdivujete pani ako sa vydala na \"dobrodružnú cestu na Bali\"
Na to treba mať prachy všakže madam...Potom by každý \"dôchodca\" obdivne cestoval po takýchto destináciach.
ada20.3.2010
nebuť protivný, keby si si prečital text, zistil by si že jej to kupili deti, a za druhe aj una je tiež dosť dôchodcov ktorý si dokážu našetriť aj na tu dovolenku,len sa treba vybrat von za hranice a poobzerat sa.
Jerry10.1.2010
Mám pocit, že viete o čom píšete a že ste to sama zažila. Obdivujem 66 ročného človeka, ktorý sa zoberie a ide do sveta. Poznám ľudí tohto veku a viem, že už by nikam nešli, ani za zlaté prasa. Obdivujem i to, že sa chce podeliť, teraz už vo svojej 70-tke s tým, že svet na nás nečaká s otvoreným náručím a využije vás každy, kto môže. Spočiatku ma to aj trošku zaujalo, ale číta sa to ťažko, musel som robiť prestávky a neviem dosť dobre, či je to vôbec cestopis. V každom prípade viem, čo chcela autorka vyjadriť, chápem ju, dokonca moja sestra žije na Cypre už niekoľko rokov a ak vydržíte do konca, napriek štýlu atď, budete obdarený aspoň jedným malým poznaním a to, že život je pes, ale bojovať s ním sa dá v každom veku.
Anna10.1.2010
Ďakujem Jerry, že ste si to prečítal i našiel chvíľu napísať. Chcela som sa pravdivo podeliť so svojimi zážitkami, aj s tým, že človek nedostane v živote nič zadarmo. Ani tí mladí, aj tí musia vydržať a potom získajú skusenosti aj ovocie. A ja vo svojom veku? Človek pokiaľ je tu mal by žiť a tešiť sa z toho čo mu život prináša. Jerry, prajem Vám všetko dobré, v živote veľa šťastia a zachovajte si zdravie, to je najväčší poklad, s ktorým kráčate ďalej.Ďakujem Vám. Pekný deň.
Denisa22.11.2009
Vaše čítanie ma zaujalo, no v každom prípade Vás veľmi obdivujem, že ste sa odhodlali aj vo Vašom veku na takúto cestu a prácu.Musíte byť silná žena a je krásne ako sa tešíte z maličkostí.Prajem veľa štasťia pri písaní aj v osobnom živote.
Anna23.11.2009
Ďakujem Deniska, život je krásny v kždom veku a treba sa tešiť z maličkostí, z tých rastú veľké veci. A potom, byť pri mori tri mesiace v kuse, a vnímať všetkú tú nádheru a ako ste povedala v mojom veku nie je taká maličkosť. A ďalší následok je i táto perlička, ktorú ste mi poslala. Nech Vás Boh sprevádza a pomáha Vám plniť každé Vaše prianie. Anna
Brmbáľ8.11.2009
Zaujímavé rozprávanie, viete, viem si veľmi dobre predstaviť o čom píšete a čo ste prežila. V Izraeli som, okrem zážitkov o ktorých píšem, tiež pár mesiacov pracoval ako „housekeeper“ vo viacerých „pyšných“ hoteloch, pod vedením domáceho personálu. Ponižovania a buzerovania som si užil viac než dosť. No ako sa vraví, čo ma nezabije to ma posilní, aj keď som veľmi často mal pocit že sa svet zbláznil. Vaše stretnutia s falošou niektorých Slovákov v zahraničí mi pripomínajú vlastné skúsenosti.
V každom prípade, klobúk dole pred vašou schopnosťou tešiť sa z malých každodenných radostí a vaším sviežim duchom s ktorým ste sa vydali za štúdiom cudzieho jazyka takýmto spôsobom.
milana jermanova6.11.2009
velmi zdařilé, opravdu jsme se pobavili a inspirovali:)
