IKARIKAR http://www.ikar.sk

Spektrum (Tibor Mazáň)22.9.2015
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 137, Komentáre 12

 

 
   „Do pekla, do paroma“ hromžím ako kráľ pohanov pri odchode z práce.
 Znova jeden z tých dní kedy človek vynaloží všetku energiu pre pozitívny výsledok, obetuje všetko čo sa len v človeku môže nachádzať, urobí maximum pre dobro vecí v nadnárodnej korporácii a čo dostane? Mŕtvy pošklebok tých ignorantských nemých tvárí, ktoré skôr pripomínajú asimilačných robotov zostrojených pre pracovný trh, dusiacich sa asertivitou a bezcitnosťou. Čierne uniformovaní vojaci vychovaní v presvedčení o neľudskosti a ústupkoch v prospech hospodárskych výsledkov. Každý jeden obetuje svoje súkromie, pohodlie poniektorí rodinu pre úspech, ten maskovaný úspech obalený peniazmi a priazňou všetkých okolitých tvorov, nafúknutá bublina, viac klam ako pravda a predsa sa za ňou ženú ako hladujúci za kúskom chleba, nedokážu oprostiť myseľ a myšlienky, ale daň je vysoká, príliš vysoká. Čas je až príliš veľká cena...
Neprestávam kráčať a utápať sa hlboko vo svojej hlave a pohlcujúcich myšlienkach.. Obeťou mojich výlevov sa mnohokrát v týchto situáciách stávajú nevinné kusy nerastov, pohlcujúc moje...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Felis Catus22.9.2015
 

Milý Tibor, prečítala som tvoje dielo tak cca do tretiny. Pravdu povediac, je mi úplne jedno, či je to poviedka, úvaha alebo román, len ak to nebudem musieť čítať. Aspoň teda v súčasnej podobe. Je to zbytočne rozťahané a vyumelkované, takže som si pri čítaní už aj tej krátkej časti neraz vylievala svoju frustráciu a zlosť na okolitých nevinných kusoch nábytku, ktoré sa mi však, aj keď naoko pasívne, kruto pomstili, použijúc svoju pre mňa momentálne neočakávanú tvrdosť, takže som sa ako už neraz predtým, musela chlácholiť a utešovať poukazovaním na raconalitu a vyrovnanosť, ktorá je za iných okolností znakom, ktorým sa duch obývajúci moje telo obvykle pýši.

Dočítal si túto poslednú vetu do konca? Ak áno, úprimnú sústrasť. Ak nie, gratulujem, si na dobrej ceste!

Tibor Mazáň22.9.2015
 

Ďakujem za názor

Tibor mazáň22.9.2015
 

Len čo viem k tomu celému povedať je asi toľko - v najbližšej dobe sem pridám celú verziu a konečnú formu celého diela, ktoré bude plné prekvapení a nečakaných zvratov - presne ako život.

Tibor mazáň22.9.2015
 

Ako vidím máme tu odborníka na slovo vzatého, ale dobre beriem to no vysvetlím aspoň jednu vec. Život takisto nemá žiadne mantinely, nikto nevie povedať či bude pekný, dlhý, úspešný.. Jednoducho život sa žije a takisto to beriem z mojimi príbehmi ani sám neviem ako to skončí ako sa to vyvinie čo to bude.. Bude to úvaha? Bude to román? Záleží na tom? Ľudia sú ľudia a ich povaha sa nezaprie, potrebujú presne definované hranice, vedieť odkiaľ pokiaľ môžem ísť, potrebujem vedieť čo je čo inak sa rúti celá ľudská myseľ. Ja som človek, ktorý nepotrebuje mantinel na to aby mohol voľne žiť. Keď dostanem chuť na ovocie nedefinujem presne či chcem hrušku, jablko alebo hrozno, mám chuť na ovocie prídem do obchodu a inštinktívne si zoberiem ovocie podľa danej chute v dotyčnej sekunde a potom si vychutnám príliv osviežujúcich chutí, ktoré som predtým nečakal ale obyčajný človek potrebuje viesť celé obrady a prípravy na spomínané ovocie, potrebuje vedieť čo ide jesť a predstaviť si chuť hneď. Samozrejme týmto nikoho neodsudzujem je mi jasné, že tým kam zaradím svoje dielo uľahčím čitateľovi hľadanie. Chápem, väčšina ľudí ma svoje obľúbené žánre a vyhľadávajú ich aby mohli ukojiť hlad po literatúre. Písal som to skôr pre rebelské typy prahnúcich čitateľov. Takých ako ja prečítam si všetko, neriadim sa štýlom. Stačia mi prvé vety a viem či to chcem čítať alebo nie. A k poslednému postrehu - nerobím to pre peniaze, ani pre úspech, ani pre slávu a už dodám len jedno kto to chce čítať nech si prečíta a kto nemá záujem nech si to nevšíma, pretože môj laxný postoj voči pravidlám sa nezmení.. A ďakujem za postreh, cením si každú myšlienku...

Severína22.9.2015
 

Dobre. Takže čítať to nemám. Takže nebudem. Ale potom podľa mňa, by bolo vhodné hneď na začiatok napísať, kto si môže tvoje dielo prečítať a kto nie. Uľahčilo by sa ti tým veľa vecí.

Tibor Mazáň22.9.2015
 

Tak ja neodsudzujem, neškatuľkujem ani nediskriminujem nikoho kto chce si prečíta. A aby to nevyznelo, že si niekoho nevážim to nie je pravda teší ma každý jeden človek, ktorý ma na vec názor.. Presne ako vy..Prečítali ste si časť a dali mi najavo nedostatky z vášho pohľadu, áno beriem to a je to prospešné pretože bez názorov by sa možno človek neformoval a možno práve váš postreh zvráti dej a budete týmto zodpovedná za výsledok.A to je super nie? Vedieť, že ste svojou myšlienkou niekoho niekam posunula.. Teším sa na Vaše názory..

Severína22.9.2015
 

Toto, nie je poviedka, ale úvaha. A to je rozdiel.

Tibor22.9.2015
 

Možno to momentálne evokuje tieto pocity, ale je to len úryvok z celku. Po dokončení sem pridám celé dielo a potom sa uvidí čo to je :)Možno to nakoniec bude aj román. Osobne nemám rád špecifikáciu to je to a ono je tamto, ale ďakujem za upozornenie, pre mňa nie je dôležité čo to je ale čo to človeku prinesie.. Ešte raz ďakujem..

na okraj22.9.2015
 

uf, och, jaj! - \"potom sa uvidí čo to je\"?

ak nie je dôležité, čo to je, aby sa čitateľ zorientoval, do čoho sa zahryznúť či nie, veď nie všetci majú radi úvahy, niektorí zas dlhé či sladké romány, iní ódy, mnohí aforizmy, ďalší cestopisné ap., asi nie je dôležitý pre autora záujem čitateľa - či?

autor by mal mať jasno, čo píše, keďže rozdiel medzi žánrami je poriadny a podľa toho by mal postupovať

nie je vhodné uverejniť úryvok s prísľubom pokračovania - možno áno možno nie, možno román možno nie... to nedobre

ako ty pristúpiš k čitatelovi, tak on k tebe ---- pamätaj

Severína22.9.2015
 

Úplne súhlasím s komentárom - \"na okraj\" Lebo, keď idem písať román, tak sa naň pripravím. Dobrý román sa nedá napísať, že sadnem za klávesnicu a píšem. Na to sa treba pripraviť, zohnať si podklady, ísť do knižnice, urobiť si poznámky a pod. Ak chcem napísať niečo kvalitné. Ak chcem len písať, čo ma napadne, teda o ničom. Tak potom áno, dá sa ísť aj touto cestou, ale, či bude tá správna to už je otázka.
Keď chcem napísať poviedku aj na ňu sa treba pripraviť, ujasniť si o čom to bude. Poviedka je krátky liter.útvar z ktorého má vyplynúť ponaučenie, rada, pointa na kratšom úseku. Tak neviem, čo nám chceš ponúknuť, aké ponaučenie? Zatiaľ sme sa žiadne nedozvedeli a ani nám to nič nedalo. Sľubuješ, že nám to niečo dá, že nás to obohatí, tak som zvedavá! Zatiaľ som z toho ostala len sklamaná!

Tibor mazáň22.9.2015
 

Aj za toto ďakujem aj sklamanie je pocit, a je jedno či už pozitívny alebo negatívny ale to čo som napísal vyvolalo u vás POCIT to je pre mňa dôležité.

na okraj22.9.2015
 

:-)

tak, tak - poviedka je buď s odkazom, alebo musí zaujať príbehom s nečakanou pointou

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Tibor Mazáň

O mne

Mladý, zasnený rojko uväznený v žalári vlastnej fantázie...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: