IKARIKAR http://www.ikar.sk

Spoločne to zvládneme (Ľuboš Zahradníček)29.9.2018
 

3
 počet hodnotení: 4
prečítané 122, Komentáre 13

 
Adam
Živíme v sebe skrytú nádej, že tam, na konci je predsa len niečo krásne.
Kapitola 1 : Adam
Každé dieťa, ktoré bývalo v západnej časti mesta a chodilo do školy na Jantárovej ulici, si muselo dobrých desať minút privstať. Bolo to v čase, keď rodičia deti nevozili autami, mobily boli luxus, deti sa hrávali s tamagoči, poznali kvalitnú čokoládu a počítač s hlbokým monitorom a veľkou bedňou mal málokto. Dostať sa do školy bolo možné dvoma spôsobmi. Autobusom, ktorý robil zachádzku cez sídlisko alebo peši od poslednej bytovky po popraskanej prašnej ceste smerom na východ, ktorá neďaleko školy križovala železničnú trať. Časovo to vyšlo asi rovnako.
Bolo chladné hmlisté ráno. Inverzia stlačila oblačnosť až na zem a slnečné lúče ju márne žiadali, aby sa dvihla. Nechcelo sa jej.
Ticho začalo prerušovať pravidelné cinkanie signalizačného zariadenia na železničnom priecestí. Z diaľky sa ozýval dupot nôh a od nich šušťanie štrku a jemného prachu. Po ceste bežal mladý trinásťročný chalan Marek. Každú chvíľu sa obzeral za seba, či sa neblíži nejaké auto. Cez hustú hmlu však ži...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Gora26.10.2018
 

Chcem ťa upozorniť na jednu vec a to: aby si si dával pozor pri písaní - i a y. Dosť mi udrelo do očí slovo - zlýzneš. Veď základ tohto slova je - lízať a to sa píše s i. Tak slovo Zlýzneš sa píše správne takto: Zlizneš. Bez dĺžňa.

Pozri si to máš tam toho viac. A udiera to do očí ako kladivo.

Ľuboš26.10.2018
 

Ahoj, ďakujem za reakciu. Snažím sa dávať pozor, priznám sa táto chyba prekvapila aj mňa, ako som si to mohol nevšimnúť. Prešiel som text a opravil som nejaké ďalšie, najmä preklepy. Nakopili sa hlavne na začiatku, kapitoly, čo určite nerobí dobrý dojem :(((( Ešte raz ďakujem.

Mel9.10.2018
 

...puberta je náročná hlavne pre rodičov, viem o čom hovorím:D ale mladí sa v príbehu určite nájdu.

Ľuboš9.10.2018
 

Ahoj, ja chcem, aby sa v ňom mladí našli. Príbeh píšem tak, aby v ňom bol návod, ako so šikanovaním zabojovať a aby dve hlavné postavy boli uveriteľné a mali hĺbku. Teraz som prezradil asi veľa - bude to v ďalších kapitolách.

Alia S. 4.10.2018
 

Prečítala som dielo upravené, tu sú moje dojmy:

Ak sa dá, píš jednoduchšie: „ticho začalo prerušovať“ = „ticho prerušilo“.

Šušťanie štrku: štrk nešuští, skôr štrká, hrmoce. Šušťanie je zvuk, ktoré vzniká pri trení jemných predmetov.

Po ceste bežal „mladý trinásťročný chalan“ – slovo mladý je navyše, keďže trinásťročný nie je starý nikdy. Snaž sa vyvarovať zbytočných dodatkov, bez ktorých čitateľ vie, pochopí (dala som ich do zátvoriek):
obzeral sa (za seba), či sa neblíži (nejaké) auto, (nejaká) kopula, zdrhli (preč), z knihy vypadol (zastrčený) lístok, mal som (asi) štyri roky - autor by nemal písať neurčito, veď kto má vedieť, ak nie on?

Nelogické striedanie minulého času s prítomným si občas neodstránil – nestačil s dychom, je na mieste.

Cez hustú hmlu nevidel auto, takmer nič, zato videl úsmev človeka obďaleč.

„Teraz“ je slovíčko, ktoré, neviem prečo, často používajú mnohí autori, aj skúsenejší, v spojení s minulým časom, pričom značí v tejto chvíli, v tomto momente, teda súčasnosť. „Teraz nedokázal zo seba vydať hlások“ – dej sa odohral dávno, je písaný v minulom čase, takže žiadne TERAZ v ňom nemôže existovať, okrem situácií, keď sa vyjadrí postava v dialógu.
Podobne je to s „dnes“ – „dnes nebol rozrušený“. Dnes je dnešný deň, nie včerajší, predvčerajší... V priamej reči „Dnes ti niekto ubližoval?“ je v poriadku, osoba žije ten deň, takže sa musí spýtať, ak sa niečo malo odohrať vtedy, v ten deň.

Začal si písať v tretej osobe, pokračuješ prvou. Rozhodni sa vopred, v akej chceš písať. Ak chlapec zo sna je hlavný hrdina, je vhodnejšie o ňom písať tiež v prvej osobe, ak je dielo písané v prvej osobe.

Nepochopila som situáciu s kľúčikom. Ak učiteľka rozdala kľúče od šatníka všetkým, tak si ho chlapec mohol vypožičať od spolužiakov a nemusel ísť domov v prezuvkách, keď už mu ho zlí spolužiaci ukradli. Predpokladám, že v triede má aj iných spolužiakov ako len tých zlých. Dokonca mohol ísť za triednou učiteľkou, ktorá v škole isto bola. Pripadá mi nelogická tá situácia.

„Bolo mi dvanásť“ je bohemizmus, my poznáme len: mal som dvanásť.

„Za chvíľu príde“ = o chvíľu.

Vás, vám, vy a pod. sa vždy píše s malým v, len v listoch s veľkým V. Dokonca je použité nesprávne: „veci, či sa dejú u Vás v škole“ – otec predsa synovi nevyká.

Aj čiarky ti občas robia problém, niekedy veľmi kolú oči: „na to vošiel, do chodby otec“ – nemá byť. Vlastne interpunkcia ako taká ťa miestami trápi – čiarka aj tri bodky zároveň nemôžu byť.

Pozri si, ako sa píše priama reč, ani tú nemáš správne.

Vyhadzuj ukazovacie zámená, je ich v texte dosť, nie všade musia byť.

Neboli „prespávačky“ - ?

Dosť sa opieraš o klišé: prekročiť vlastný tieň, začalo sa to lámať, opadla z neho ťažoba, hodiť za hlavu...


Stále nachádzam chyby, nemôžem ich opravovať všetky.

Pozor na fakty: zelená postavička Shrek, komédia o nej, vznikla v roku 2001, nemohli dať spolužiakovi prezývku Shrek na jej základe: \"lebo ti zozelenie (aj tu je chyba, nie zozelená)\" už v roku 1997.

Aj nasledovné si nedomyslel:
Bol v škole v prírode ako štvrták. Perverzné reči o „oblizovaní uhorky“ a gayoch sú, myslím, medzi 9-ročnými príliš skoro.

Ďalšia záležitosť, ktorú si nedomyslel:
Nikolas, ako píše hlavný hrdina, je jeho spolužiak. O pár odsekov je podivne vykreslená situácia:
„Nikolas priviedol spolužiaka z rovnakého ročníka, z druhej triedy. Volal sa Samo“. Tak z druhej triedy (teda druháka), či spolužiaka, či už boli druháci na strednej? Alebo je to myslené ako z „inej triedy“?
Nevyvolávaj zmätok v čitateľovi, píš presne a jasne.

Z prvých kapitol nemám dobrý pocit, zrejme sa mi nebude chcieť vrátiť sa. Aj preto, že sa vlastne nič nedeje. Bežný život, skôr fakty ako príbehy s priebehom, nedotiahnuté veci.

Nezaujalo ma tvoje dielo. Pre mňa dosť školácke a málo prepracované, prekontrolované. Snáď si nájdeš čitateľov.

Ľuboš4.10.2018
 

Ahoj, ďakujem za recenziu, budem reagovať len na veci s ktorými nesúhlasím, všetko ostatné beriem ako prínosnú kritiku.

ad tretia osoba : trochu alibizmu z mojej strany. Keď človek sníva, vníma sám seba ako tretiu osobu. Nesnívaš z pozície \"ja\". A okrem toho mi to uľahčilo pozíciu pri písaní, kvôli problémovému slovu \"som\" v prvej osobe. Ale uznávam, že to môže pôsobiť rušivo.

Kľúčik vychádza z reálnej situácie, ktorú som ja sám zažil. To nerieš, proste to tak bolo. Vysvetľovať všetky okolnosti by zabralo ďalšiu stranu textu.

\"prespávačky\" je slangový výraz pre výlety kde sa prespáva. Čo je na ňom?

Shrek napísal William Steig už v roku 1990, vyšla aj u nás, čiže v roku 1997 hlavný hrdina mohol dostať prezývku Shrek.

Perverzné veci sú u štvrtákov príliš skoro, ale prečítaj si pozornejšie - hovorili to šiestaci. Pracujem s mládežou, toto, aj oveľa horšie je u nich úplne bežné.

Mrzí ma, že sa k textu už nevrátiš, v tomto texte nechcem opisovať žiadne heroické, nadnesené ani prehnané veci, akých je dnešný svet príbeh preplnený. Chcem tam bežné veci, ktoré sa reálne stali (vrátane konkrétnych dialogov a drobností) a postaviť na nich príbeh štyroch kamarátov. Prvé kapitoly majú za úlohu ich predstaviť, logicky sa tam nemôžu diať kľúčové udalosti, ale vytváram podhubie na ktorom ďalej chcem stavať. Aj sen, aj opis útleho dectva, aj samotný lístok aj fakt, že celý text je vlastne rozhovor otca so synom budú neskôr využité. Proste to chcem ma vymakané.

Si dosť prísna. Som amatérsky autor nie profesionál. Ale možno je to tak lepšie, viac si z toho zoberiem ako len z \"Je to dobré. Píš ďalej.\".

Ľuboš3.10.2018
 

Chcem len poznamenať, že som sa rozhodol spraviť s textom výrazné zmeny, kým sa to ešte dá. Pri jedinej zverejnenej kapitole to ešte ide. Zmenil som osobu v ktorej je to písané a zároveň som už aj poopravoval veci, čo mi vyčítala Alia S, tak to tam nehľadajte :)

Alia S. 1.10.2018
 

Čo ma rušilo:
- striedanie minulého času s prítomným

- chyby: mlha (hmla), drndolec (brmbolec)

- \"Mal trinásť rokov a jeho meno je Marek\". Okrem toho, že je vo vete čas minulý i prítomný, slovesá mať a byť radšej treba používať čo najmenej. Vhodnejšie je oznámiť popisom tak, aby sa nemuselo napísať školácke: mal trinásť rokov, mal na sebe atď.

- rod: ak sa objavila \"postava\" = ženský rod, nemôže za tým nasledovať: \"poznal HO\" = mužský rod.

Jaro30.9.2018
 

Zatiaľ to vyzerá dobre, len by som vymenil druh písma, na sen by som dal kurzíva a na realitu normálne písmo.

Ľuboš30.9.2018
 

Ďakujem za reakciu. Čo sa týka toho písma je to môj autorský zámer. Keď bude vonku viac kapitol, bude jasné, prečo to je takto.

Alia S.1.10.2018
 

Autorský zámer je skôr dôvod, prečo autor píše, čo chce povedať a tomu prispôsobí prostredie, postavy, jazyk a pod., nie že zbytočne a často volí iný typ písma.
Voľba kurzívy - ak sú ňou písané celé odstavce, čitateľa otrávia a odradia. Keďže sa ňou niečo má iba zvýrazniť, má efekt v prípade slova, prípadne vety, nie odsekov, statí. Ja som čítanie vzdala, len čo som ju zbadala z obavy, že bude častým hosťom v diele.

Ľuboš1.10.2018
 

Ahoj. Ďakujem za obe reakcie. Mrzí ma, že si to nedočítala, pre mňa to znamená, že text nie je dosť pútavý, lebo iný typ písma by na to nemal byť dôvod. Kurzívu som z nejakého dôvodu použil (teda som to považoval za potrebné resp. vhodné), ale to ťažko teraz obhájim, keď som sa ešte nedostal ani k jadru príbehu (je to len úvod). Na ostatné veci, čo píšeš si dám pozor.

Ellia S.30.9.2018
 

Vyzerá to byť zaujímavý príbeh. Budem rada, ak čoskoro pridáš pokračovanie.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ľuboš Zahradníček

O mne

Písal som už na strednej škole a dnes po dlhej prestávke sa k písaniu vraciam. Bol som spoluautorom antológie Exo.com a zverejňoval som práce na viacerých weboch a svojom blogu.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: