IKARIKAR http://www.ikar.sk

Stopy minulosti (Jaroslav Kollár)28.11.2018
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 24, Komentáre 2

 

Stopy minulosti (2. kapitola)


Poobede ju čakal v aute pred onkologickou klinikou, ako zakaždým, keď bola na chemoterapii. Nechcela, aby videl ako zvracia, a tak musel čakať, kým nebude sama schopná vyjsť von po svojich. Nie, že by potom nevidel ako trpí, ale aspoň sa cítila ako človek. Nebola hrdá, len sa hanbila za svoj stav. Verila, že všetko je dôsledok jej minulosti, za ktorú musí zaplatiť, preto ho nechcela s ničím otravovať, aj keď Matúš by jej zniesol modré z neba. Presvedčiť ju, že to nerobí z ľútosti, bolo nemožné.


Pomalým, sústredeným krokom zoslabnutého človeka prešla k autu a opatrne sa posadila.


„Ahoj láska,“ vyčarila krátky úsmev a Matúš radšej nechcel myslieť na to, koľko námahy ju muselo stáť, aby to v tomto stave dokázala.


Keď dorazili domov opakovala sa rutina. Napustila si vaňu v ktorej rozpustila kopu magnézia. Pomáhalo jej to uvoľniť sa a zbavovať sa kŕčov, ktoré boli v tomto stave veľmi bolestivé. Väčšinou zaspala a prebudila ju až studená voda. Lepšie sa cítila až večer. To bol čas keď mohli ísť aspoň na menšiu prechádzku. Ale po posledných chemoterapiách sa cítila horšie, zvra ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Mel29.11.2018
 

... hmm vazna tema,nemam rada smutne veci, ale pisete ozaj dobre.

Jaro29.11.2018
 

Bohužiaľ, život prináša aj smutné témy. Rakovina postihuje bežne aj mladých ľudí, o to viac je to bolestivé, keď mladý človek musí riešiť koniec života. Čo už, taká je doba. Ďakujem za prečítanie a hodnotenie, verím, že sa vám budú páčiť aj ďalšie kapitoly, a ktovie, na konci tunela vraj býva svetlo :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Jaroslav Kollár

O mne

Písanie je zaujímavý spôsob, ako oslobodiť uväznené myšlienky z ľudskej mysle, tak prečo to neurobiť?

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: