IKARIKAR http://www.ikar.sk

Stratená princezná (T.G.K.)23.4.2019
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 12, Komentáre 1

 
Stratená Princezná Odkladište (1.Kapitola)
1.Odkladište
 
 
Boli asi tri hodiny ráno v sirotinci, ľudovo nazývanom Odkladište, keď  sa v starej, zatuchnutej izbe ktosi prehadzoval na posteli. Bola to mladá šestnásťročná dievčina, menom Constance Headleyová.
Práve ju zobudila nočná mora. Snívalo sa jej, že beží cez les a niečo, čo nevidela, ju prenasledovalo. Tento sen sa jej sníval čoraz častejšie a po každý krát  sa jej zdal živší.
Constance prudko vystrelila z postele a sadla si k oknu do starého ošúchaného kresla. Krásna, no trocha vyziabnutá dievčina s nádhernými dlhými čiernymi vlasmi, siahajúcimi po pás, s už tak bledou pokožkou, teraz vyzerala ešte bledšie. Zaliata studeným potom sa načiahla k podokenici pre okuliare. Kvôli krátkozrakosti nosila veľké okuliare s hrubým čiernym rámom. Vyzerala v nich ako intelektuálka, čo bolo dosť vtipné, nakoľko v škole jej to veľmi nešlo.
Nasadila si ich na nos (zdal sa jej dlhší, ako je obvyklé u normálnych ľudí). Trocha jej zväčšovali oči, no na druhej strane zvýrazňovali  ich čokoládovo hnedý odtieň.
Sedela a...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S. 23.4.2019
 

TGK, ak je rozprávačom osoba, ktorá na všetko dianie pozerá akoby zhora a všetko vie, keďže to čitateľovi sprostredkúva, nemôže používať pojmy neistoty ako: asi, ktosi, azda...

Nespisovné a chybné: odkladište, každý krát (krát sa v písomnom prejave /okrem matematicky vyjadrených rovníc/ spája so slovami, ale nespoj každýkrát, lebo i to je nespisovné), pomedzi dvoch domov (pomedzi dva domy), pre okuliare (po okuliare), vypelichaný, paseka, popadnúť dych, do drdolu (do drdola) atď.

Medzi „na to“ a „nato“ je rozdiel, pozri si, kedy sa ktoré používa, aj medzi zavíjať a zavýjať.

Nepoužívaj superlatívy: perfektný, krásna, nádherná – opíš postavu a nechaj na čitateľovi, či sa mu bude takou zdať, veď krása je pojem relatívny, nepodsúvaj mu teda, že sa mu hlavná hrdinka musí páčiť.

Ak sa spoza okna ozvala rana ako z dela, je divné, že sa nik nezobudil. Prehodnoť aj kvôli tomu, že si nevysvetlila dôvod, prečo sa rana ozvala, čo ju spôsobilo, keď pod oknami nič výbušné nebolo.

Podobne si nechala tresknutie dvermi zaznieť ústavom, keď sa hlavná hrdinka vracala do izby, napriek tomu sa ani jediná chovankyňa nezobudila, ani vtedy, keď HH trieskala klopadlom na dvere riaditeľky (ona v kancelárii spáva, nemá svoje obydlie?) a ona po nej vrieskala. Až potom sa deti pobudili, keď ju riaditeľka ťahala po chodbe do izby.

Nedávaj slová do úvodzoviek len tak, bez zmyslu. Netreba ich, pokiaľ nechceš slovo zvýrazniť ironizujúco.
Tie, ktoré si dala ty, nemajú s úvodzovkami žiadny iný význam než ten, aký majú aj bez nich.

Teraz, tentoraz sú príslovky prítomného času a do rozprávania príbehu, ktorý sa udial dávno, sa nehodia.
Podobne aj „tento, toto, tu“ sú ukazovanie zámená bezprostrednej blízkosti, a keďže čitateľ pri rozprávačovi nestojí, aby mu mohol ukázať, na čo myslí, tak ich nemôžeš použiť.


Škrtaj, poodstraňuj vatu, ktorá zbytočne retarduje príbeh a oberá ju o údernosť: na sto percent, momentálne, okamžite, pádny atď., píš skôr priamočiaro, bez pomocných slovných druhov akými sú častice, zámená, nedávajúce pojmom iný význam než ten, ktorý majú aj bez nich.

Umiestnila si príbeh do anglicky znejúcej krajiny. Nechápem prečo.
Miestami chceš, aby to vyznelo, že sa jedná o dobu minimálne pred stáročím:
sirotinec = zastaraný výraz, klopadlo na dverách, ošarpaná budova sirotinca atď,
potom do textu vsunieš výrazy ako: policajná páska, natáčky, policajná dodávka, plastové dvere, hojdačky, školský ruksak, mikina, rifle, zips, autobus... ktoré príbeh zrazu prenesú do súčasnosti.
V ktorom storočí vlastne chceš, aby sa odvíjal príbeh? A chceš, aby sa naozaj odohrával v sirotinci ako z viktoriánskeho Anglicka, kde sa o deti poriadne nestarajú, keď doňho okrem vkladania novodobých predmetov a výrazov vložíš i takú absurditu (okrem mnohých iných), akou sú letné a víkendové brigády chovankyne?
Dnes sa o deti starajú riadne, nie tak, ako opisuješ.

Mená i tak neznejú všetky anglicky, sú z rôznych národností, aj samotná Constance má pôvod v latinskej kultúre.

Nerozumiem ani, prečo si riaditeľke dala na hlavu natáčky – dnes snáď ženy nespávajú s natáčkami na hlavách počas celej noci, keďže je trvalá za dve hodiny hotová – aj podľa tohto sme minimálne storočie nazad.

Dievča je stredného rodu - TO, dokonca vzor, takže nemôžeš napísať spýtala sa, volala sa, ak ho predtým použiješ a nezmeníš na iný rod (TÁ dievčina, slečna...).

Netreba ani písať slová veľkými písmenami, ani dávať viac ako jeden výkričník či otáznik za vetou, nič sa tým nezmení, aj keby si ich dala stovky za sebou.

Informácie v zátvorkách umne zakomponuj do príbehu, aby si nepôsobila, že sa ti nechcelo s nimi pracovať, a tak si ich jednoducho vstrčila do zátvoriek – takto sa literárne texty tiež netvoria.

Ošarpaný sirotinec a malý chlapec večne ulepený od čokolády tiež akosi nejde k sebe.

Polícia nemôže vypočúvať tak, že si svedkov zoradí do rady za sebou a vypytuje sa rad-radom, aby jeden počul, čo hovorí druhý – to by nemalo žiadny význam.
A vieš si predstaviť, ak by každé dieťa zdržala čo len päť minút, koľko hodín by to trvalo, ak nie je v sirotinci len zopár detí? Nemôžeš chcieť, aby deti poslušne stáli v rade, kým na ne príde rad.

Premýšľaj nad každou informáciou, nad každým detailom, ktorý podsúvaš. Neviem si totiž vôbec predstaviť, ako vyzerajú „zablatené stopy“ po pneumatikách v predzáhradke, teda na mieste, kde je hlina. Môžu zostať napríklad na asfalte, ale nie v hline.

A tiež nelogicky pôsobí kancelárska budova vedľa starého zatuchnutého sirotinca s polorozpadnutým ihriskom (ani to si neviem predstaviť, ako vyzerá, keďže niečo rozpadnuté môže byť len budova, predmet, ale nie to, čo je ploché), v ktorej si žije počas dňa personál kráľovsky - čiže vychovávateľky, kancelárske sily, práčky, zástupkyňa riaditeľky, upratovačky, výchovná poradkyňa a všetok ostatný obslužný personál si kráľovsky žije v kanceláriách a jediný, kto skutočne pracuje 24 hodín denne 7 dní v týždni je riaditeľka, ktorá musí dohliadnuť na všetky deti, dokonca v kancelárii aj spávať. Tak si to napísala.

Napokon, čo sa vlastne stalo? Ako z predošlého textu vyplynulo, HH v noci uvidela, ako sa spomedzi domov priblížil k predzáhradke dvojmetrový „škriatok“, ktorého nevidel nik iný, no na druhý deň ho zrazu videli všetky deti, aj tie, ktoré tvrdo spali a zobudili sa až na krik riaditeľky, keď škriatok už zmizol, keďže ich všetky vypočúvajú, ako sa to vlastne všetko stalo. No a polícia sa prípadom zaoberá len preto, že výsledkom je pár pošliapaných tulipánov.

Za to, že HH zobudila deti, ktoré spali, a teda nemohli toho škriatkovského obra vidieť, ju pošlú do nápravného ústavu. Rozhodne sa teda ujsť.

Nezabúdaj, čo píšeš, pamätaj si každý detail, aby sa ti nestalo, že na začiatku príbehu je izba hlavnej hrdinky na prízemí, keďže pri pozeraní z okna hľadí HH škriatkovi, čo vyšiel spomedzi domov, do očí, a neskôr ju necháš pri úteku z izby schádzať nadol schodmi.
Posúva sa obozretne, pomaly (Prečo? Veď v budove nik nie je, všetok personál si celý deň žije kráľovsky vo vedľajšej budove). Dokonca nestretá ani deti – kam si ich nechala zmiznúť?
Zrazu ju začne naháňať ten prerastený škriatok. HH uteká po chodbe, vbehne do východného krídla, na konci chodby chce vyskočiť oknom z poschodia, no vráti sa (škriatok čaká) o dvoje dvere späť, ktoré vedú k riaditeľke. Na začiatku príbehu bola izba riaditeľky úplne inde, dokonca za rohom. Zrazu je vo východnom krídle na rovnej chodbe skoro na konci. HH sa pleskne po čele, ako len mohla zabudnúť na vreckový nožík, vyberá ho z vačku, pichne do zámky (trpaslík stále čaká), ten povolí a ona vbieha do riaditeľne, aby odtiaľ mohla vyskočiť z okna, ktoré je zrejme nižšie ako to, ktorým sa predtým bála, keďže je na rovnakom poschodí. Len čo vyjde na rímsu, odkiaľsi sa zjaví ruka a stiahne ju za nohu... a bla, bla, bla pokračuje.
Prepáč, trefnejšie neviem zhodnotiť tvoje dielo, v ktorom sa deje čokoľvek iba preto, aby sa dialo, spravidla bez logiky a súvislostí.

Aj by si si mala po sebe poriadne skontrolovať text skôr, ako ho dáš na verejnosť. Poriadne. Isto by si odhalila ešte dosť chýb, ktoré ti ušli, keď si písala.

„Utiecť od strašidelného osudu“ – osudu neujde nik ani útekom zo sirotinca.

Odporúčam prečítať si viac kníh s radami, ako tvoriť, až potom sa o niečo pokúsiť a začať najskôr s krátkymi útvarmi.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

T.G.K.

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: