IKARIKAR http://www.ikar.sk

Straty a nálezy 4-7 kapitoly (Kristina Kovalcikova)22.3.2010
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 245, Komentáre 0

 
4. kapitola
November prefrčal ako voda a blížili sa vianoce. Začali sme splácať lyžiarsky. Tri splátky po tisíc korún plus vleky. Mama povedala, že mi dá polovicu a na druhú polovicu som musela ukecať otca. Ťažký podnikateľ, ktorý bol údajne nechutne bohatý sa nechal síce chvíľu prehovárať ale napokon sa podvolil. Nebolo to síce pre mňa ľahké, pretože nerada mámim z ľudí peniaze. Ale keďže som strašne chcela na ten lyžiarsky ísť, nemala som veľmi na výber. Mala som síce našetrené nejaké peniaze ale tie som si musela nechať. Na darčeky. A okrem toho som potrebovala nové lyžiarky, pretože zo starých som nejakým záhadným spôsobom vyrástla. Napísala som to Ježiškovi, dúfajúc, že mi ich prinesie a keď už nie Ježiško tak aspoň niekto z našich.
Keď som sa piateho decembra ráno zobudila, zistila som že nasnežilo. Celkom som sa potešila, napriek tomu že sneh príliš nemúsím. Ale po minulej zime, ktorá bola pomerne suchá a celkom teplá to bola príjemná zmena. Obliekla som sa, umyla, zhltla raňajky a vyrazila do školy, v ústrety pekelnej písomke z biológie. Profesorka Štálová nás učila biológ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Kristina Kovalcikova

3156_1071704265256_1005615430_30198250_2103742_n.jpg
O mne

Ja v odrážkach:
-rozmery: 174/63/58, ak vás zaujalo posledné číslo, prezradím, že je to obvod hlavy.
-údaje z občianskeho preukazu: nar. februar 1991, slobodná, trvalé bydlisko: Modra.
-milujem: jedlo a spánok! A potom rodinu, moje zvery /kone/, kamaratov, moju gitaru, vôňu cibule, knihy bez ohľadu na hrúbku a obsah, jar a jeseň a kopu ďalších vecí bez ktorých by sa mi hrozne ťažko žilo.
-nenávidím: hríby! a ľudí, ktorých ego presahuje ich skutočnú hodnotu. inak som veľmi tolerantná.

Čo tu hľadám? alebo ja a písanie:
Píšem, aby som dokázala žiť. A je mi fuk, že to znie ako klišé, je to tak. Odjakživa potrebujem veľa rozmýšľať, všetko pitvám a analyzujem a niekedy, keď už sa mi to do hlavy nezmestí, hádžem to na papier. Píšem pre seba, nie pre druhých. Píšem, lebo to potrebujem k životu. Samozrejme, vás nebudem zaťažovať svojimi problémami a dilemami. Píšem aj pre radosť, aj keď viem, že pretečie ešte veľa vody kým napíšem niečo fakt čitateľné. Ale to nechám na vás. Skladujem svoje výtvory v počítači už dlho, tak prečo to tu neskúsiť? Tak skúšam :).

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: