IKARIKAR http://www.ikar.sk

Stretnutie (Zuzana Dodoková)27.3.2017
 

3
 počet hodnotení: 1
prečítané 115, Komentáre 7

 
Stretnutie
                                                  Stretnutie
 
Starec sa za tých niekoľko dní ešte väčšmi zhrbil a opadol, len mu oči svietili. Na novú cestu životom si vzal so sebou aj svoju knihu, ktorú si kedy-tedy pritískal k prsiam, akoby sa bál, žeby neprišiel aj o tú...                                                                                                                        
Loď sa vzďalovala z prístavu, za sebou nechávala spenené more a rozhojdávala všetky člny v prístave. Na ich provách posedávali čajky a striehli na príležitosť, kedy si budú môcť z rybárskych lodí uchmatnúť zvyšky. Starec si povzdychol, na jeho tvári bolo vidieť únavu. Zatvoril oči a pokúšal sa utriediť si myšlienky. Len nerád opúšťal miesto, ktoré mu poskytlo útočisko. Život mu pripravil neskutočné množstvo nástrah a prekvapení. Myslel si, že práve táto odľahlá časť zeme sa stane jeho posledným odpočinkom. Nevládal ďalej. Bol na pokraji svojich fyzických schopností, pribúdajúce roky mu vyrývali na čelo ďalšie a ďalšie vrásky, strácal silu. Bude to dlhá a úmorná cesta. L...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Max (Silver)16.4.2017
 

Zuzi, veľmi svieže dielko a dobre sa číta. Nevtieravo podsúvaš myšlienku existencie iného sveta. Sveta, ktorý v našej nadradenosti a vlastnej dôležitosti nevnímame. Dokonca ignorujeme. Ale všetci žijúci môžu mať city. Deti musia byť v siedmom nebi, ak tieto riadky čítajú. Ten úžasný detský svet rozprávok. Čarovný aj poučný. A vôbec nechýbajú princezné. Nech sa Ti darí.

Ellen Olenska2.4.2017
 

V tom úvode by som dala slovo - opadol preč. Skôr upadol? Akože starcov úpadok, ale aj tak mi to nesedí.
- lietadlom by trvala - jedno zbytočné to preč
- ktoré k nej prechovával
Starec od únavy zaspal. Stačí - Od únavy zaspal. Vieme, že starec.
...boli viditeľné - paluba mokrá šmykľavá. Jedno - bola - preč atď.

K obsahu: nevadilo náhodné stretnutie vo vlaku, môže sa stať a poviedka je dobrá, zaujímavá, opisy fajn. Takže v konečnom dôsledku chválim.

ZD7.4.2017
 

Ellen, ďakujem za reakciu i drobné úpravy. Úvod patrí Sienkiewiczovi, jeho slovami som musela začať/viď poviedka Strážca majáka.
Inak tú hru so slovíčkami mám rada.. stále sa dá čosi obrusovať.

Max29.3.2017
 

Zuzi, v prvom rade blahoželám k úspechu s poviedkou na súťaži. Čítal som Tvoju poviedku, ale nemám vo zvyku sa ihneď reagovať. Prečítam všetko od autora, a potom mu napíšem pár riadkov. Som tu krátko, čítam všetko, čo sa len šuchlo okolo prózy. „Stretnutie“ sa fajn číta, aj keď tento druh prózy nie je pre mňa to pravé orechové. Štýlovo. Ale kam by sme sa dostali, ak by sa každému páčilo všetko, nie je tak?
Ak predpokladám správne, „Stretnutie“ je veľmi limitovaná poviedka z hľadiska rozsahu zadania. Mne by to nestačil ani na to, aby som opísal svoj prechod na druhú stranu ulice. (viď môj stručný koment!!) Napriek tomu si myslím, že sa ti podarilo vtesnať to, čo si chcela povedať. Mne chýbajú pocity a myšlienky človeka, ktorý sa vracia do dávnej minulosti. O poviedke som čítal, že buď sa podarí, alebo ju človek môže vyhodiť. Myslím, že táto na vyhodenie nie je.
Tvoje dielka , či skôr krátke úvahy sú interesantné. Kratučké a rôznorodé. Bez debaty máš veľa načítaného a máš široký všeobecný rozhľad. Všetko sa číta hladko, má to súvislosti.
Báseň som prečítal, aj keď poézia nie je pre mňa. Spomínaš v profile detičky. Takto som si predstavoval kedysi matku pre svojho syna. Máš z nich radosť a oni z Teba. Schovala si to do pár viet. Ty dobre vieš, kam. Deti sú láska a radosť, ale aj neustála starosť, starostlivosť ,povinnosti a výchova. Preto obdivujem každú mamu , ktorá si nájde čas a realizuje sa v literatúre, napr.aj tu na MT. Dobre vieme, že niekedy sa človek nadrie s jednou stranou viac, ako drevorubači s kalamitným drevom. Už končím. Z drobnôstok sa mi páči hlavne posledná. Ako Pišta...atď. Toto je trochu iné, ako ostatné veci. Mne toto sedí. Možno, by si mohla takýmto štýlom napísať poviedku. Jednoduchú. Zo života. Teba a Tvojich detí. Poviedky nabitú citom a láskou, ktoré sú určite v Tebe. Ale to je len môj názor. Nech sa darí. Max

ZD7.4.2017
 

vďaka, Max. Teším sa, že mám čitateľov a obzvlášť sa teším z každého jedného komentára. ps\" Pištu som zažila na vlastnej koži, možno to znie aj preto viac autenticky... ďakujem teda za povzbudivé slová, píšem ďalej.

p.balam27.3.2017
 

Úvodná časť po to stretnutie vo vlaku ma zaujala. No to stretnutie spolužiakov po 60-tich rokoch v jednom kupé vlaku je nepravdepodobnejšie ako výhra v Euro-lotérii, aj keď je pravda, že občas i tam niekto vyhrá. No nielen dejovo ale i textovo mi tá časť od toho stretnutia nepripadá taká dobrá ako tá úvodná. Akoby si tú poviedku chcela narýchlo zmysluplne ukončiť. Takýto záver si žiada nie schématicko pôsobiaci popis deja, ale niečo \"psychologickejšie\", napísané aspoň tak, ako sa ti podarilo navodiť v prvej časti poviedky.

Zuzana27.3.2017
 

ďakujem, p. balam, tvoja spätná väzba je fajn. teším sa, že si na mňa nachádzaš čas.Áno, dosť veľa náhod, priznávam.Občas zažívam aj ja dosť veľa náhod,ktoré linajkujú môj život. Až sa mi veriť nechce. Mám rada rozprávky.Nabudúce skúsim niečo realistickejšie.Vďaka za tip. pekný deň.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Zuzana Dodoková

O mne

Milujem knihy, som typická knihomoľka. Čítam všade, nielen sebe, ale aj deťom. Milujem aj detské knihy a občas ich aj prekladám z nemčiny. Mám v šuflíku nejaké poviedky, ktoré by som rada nechala posúdiť profesionálom.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: