IKARIKAR http://www.ikar.sk

Studňa sa tajne s dažďom zhovára (Timka Krauszová)20.12.2016
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 114, Komentáre 4

 

Studňa stála sama uprostred malého námestia.
Smädným dávala vodu,
Milenci sa u nej striedali.
Čoraz hlbšie však bolo treba načrieť,
Aby sa prázdne vedrá naplnili.
Z hlbín vyvierali toky,
A studňu napĺňali.
Ľudia ju ale vždy vyprázdnili sami pre seba.
 
ľudia musia piť
ale nevedia odkiaľ. ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

autorka2.2.2017
 

Myslím, že ste mi neporozumeli. Tá myšlienka mi utkvela v hlave počas hodín kreatívneho písania, kedy sme hovorili o tom, že sa netreba báť písať zle, lebo kto nepíše zle, nepíše ani dobre: niekde treba začať a je potrebné to brať ako zručnosť, okresávať sa v tom, cvičiť sa v tom, a nie smútiť, ak sa prvotina nevydarí. Toto je moja prvá a zatiaľ posledná báseň v slovenčine, takže preto tá myšlienka. Nebojím sa písať zle. Skôr len experimentujem, skúšam, hrám sa so svojou mysľou, hľadám, akou formou viem to, čo mám v srdci a v mysli dať do slov. Mrzí ma, ak je toto niečo, na základe čoho si vytvoríte názor o človeku, že nie je inteligentný. A som rada, že v živote som stretla už desiatky ľudí, ktorí o mne tvrdili opak. :)
Určite je poézia aj všetko to, čo vravíte. Ja sa do nej púšťam len teraz, nepoznám ju veľmi, no chcem ju spoznať. Práve jej stručnosť a hravosť ma fascinuje. A to nielen v slovenčine. Ale som presvedčená o tom, že brilantnosť a inteligencia sa neprejavujú iba v poézii :)
Čo sa týka skratkovitosti, nie, tá mi nehrozí, hoci stručnosti aj mlčanlivosti sa dá určite naučiť a je to jedna z vecí, na ktorej pracujem.

A neviem, či rozumiem poznámke o tom, že čítanie nič nenapraví - niet čo napravovať. Nie je každý stavaný na poéziu a vôbec to nevadí.
Próze sa venujem vyše desať rokov, aj preto som chcela skúsiť toto. Avšak prózu som nejako nedávam, zvyčajne sa hlásim rovno do súťaží a nemôže to v tom čase byť uverejnené.

V každom prípade ďakujem za váš vzácny čas, ktorý ste mi venovali.

Renata Zemanka1.2.2017
 

Toto je jeden z tých dielok, pri ktorom sa hanbím zaň a vyvraciam oči za autora. Je to nevkusné a gýčovité. Naozaj vám prajem aby ste to cítili. Radšej idem het. Body žiadne nedám, aby som vám zbytočne neubližovala. To je strach a hrôza.

autorka1.2.2017
 

Zdravím Renátka,

nuž, poézia nie je moja silná káva, len som sa s ňou pohrávala. Napadla mi myšlienka, no nevedela som veľmi, čo s ňou. Viete, ako sa hovorí - radšej písať na prd než nepísať vôbec :)
Myslím, že gýčovitosť aj cítim, no tým, že som to sem dala, som dúfala, že mi možno niekto poradí aj presnejšie. Vy ste to neboli, ale to nevadí. Vďaka, že ste sa zastavili :)

Renata Zemanka2.2.2017
 

Zdravím autorka, radšej písať na prd než nepísať vôbec. Také som nikdy nepočula. Niečo mi to o vás povedalo. Pri básnení sa nedá radiť! To nie je moja nafúkanosť, pokojne by som vám radila až do roztrhania tela, ale to sa nedá. Próza sa dá naučiť, poézia však nie. Niekde inde som napísala, že poézia je o inteligencii, o schopnosti skratkovitosti, brilantnosti mysle, pohotovosti a o geniálnej schopnosti práce so slovom. Iba jednej veci sa dá z týchto vymenovaných naučiť a to tej poslednej. Teraz sa neurazte pani, ale podľa vašej vety o prde sa dá usúdiť, že skratkovitosť a brilantnosť mysle vám nehrozia. Vravím, neurazte sa na mňa, iba vám chcem vysvetliť, že čítanie môže byť užitočné ale veci nijako nenapraví.

Skúste prózu.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Timka Krauszová

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: