IKARIKAR http://www.ikar.sk

Svet 2 (Anna Zimová)19.4.2018
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 31, Komentáre 5

 

 
Svet v obraze
 
Kedy sa obraz v tebe deje?
...a prečo sú i občas chvíle beznádeje?
Prečo sa ťa nik už nespýta
na cesty do svetov diaľok bez mena.
 
Vystúpať  vrcholy v čase dní
nechať sa hojdať po...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

slaamanedrV25.4.2018
 

Reagujem na báseň Báseň, trápi ma že ti nie je trápne, v básni rozoberať báseň, ak už samotná príčina autora je čitateľ.

T20.4.2018
 

Nechápem čo môže byť dôvodom tak tvrdej kritiky Alie...podľa mňa nie sú tie básne také hrozné...možno majú \"chyby\", to ale neznamená, že by sa mali odsudzovať, apropo, báseň by nemala robiť nič z toho čo napísala, nemusí ťa nič nové naučiť, ani vyvolať zamyslenie, je to dobré ak taká je,ale báseň má vyjadriť náladu spisovateľa, a ak má niekto náladu niečo napísať, nech píše, nech spieva, nech sa tým teší... báseň nemusí mať ani nejakú \"suprovú\" kompozíciu, verš, rytmus a podobne, žijeme v modernej dobe, kedy sa s básňami experimentuje, nie v klasicizme či romantizme :) Takže, ak ťa to baví, píš, nenechaj sa rozladiť, je zrejmé, že sa tým nebudeš živiť, to dokáže jeden z milióna, ale rozhodne ak ťa to baví, tak sa nenechaj odradiť...

Alia S.21.4.2018
 

Týmto si znegovala moju snahu nasmerovať autorku na cestu študovania a čítania poézie. Možno by raz ponúkla niečo, čo
- nemá obrátený slovosled,
- nie je prvoplánové,
- sa vyznačuje širšou slovnou zásobou,
- má originálne slovné spojenia,
- má obrazné vyjadrovanie,
- správne používa interpunkciu, učivo ZŠ (napríklad aj tri bodky za slovom, ktoré sa používajú tam, kde zostáva niečo nedopovedané, nie tam, kde myšlienka pokračuje a vždy sú to tri bodky, nie menej ani viac) atď.


Všimni si, ako tento portál funguje: vysoké percento ľudí vloží a ujde. Nezaujíma sa, nepozerá naľavo, napravo, hlavne nie \"dopredu\". Len čaká na oslavné komentáre. Poučné ignoruje. Málokto sa chce učiť, naučiť a posúvať.
Ak by ste sa navzájom viac čítali, vyzeralo by to tu aspoň trochu inak. Nie preto, že sa treba komentovať a povzbudzovať navzájom, lebo ak ja tebe, tak ty mne, ale preto, že by sa jeden učil na chybách druhých, a tak by sa časom pomer menil v prospech ponúk s hodnotnejšími výpoveďami.

Poéziu dnes číta málokto a píše hocikto.

Každá báseň vyjadruje nálady, pocity autora, súhlasím, ale to je málo, aby vzniklo niečo seriózne, kvalitnejšie, z čoho je cítiť, že autor veľa číta. Ak nepozná techniku, má slabú slovnú zásobu, ponúkne invalidné slovné spojenia, nechce sa mu po sebe skontrolovať, aby opravil najviac do očí bijúce chyby, necíti rytmus a nevie nič o... fakt sa mi nechce rozpisovať.

Podľa teba je to dobré, ja som nenašla jediný verš, ktorý by ma ovlažil, kde by som zastala a zamyslela sa nad nad originalitou vyjadrenia.


Ak sa vám (obom) niekedy spraví voľný čas, dávam do pozornosti (vypredané, ale v knižniciach isto je)
Jozef Urban, Utrpenie mladého poeta.

Súhlasím s tým, že ak niekto chce spievať, nech spieva. Ale ak vydáva len falošné tóny, tak nech sa zavrie do nepriepustnej komory a nejde s tým medzi ľudí.

Ak sa s básňami experimentuje – v poriadku, ale experimentovať, t.j. priniesť niečo nové, inak spracované, vymykajúce sa, môže len ten, kto pozná základy, pravidlá a naozaj prinesie niečo, čo tu ešte nebolo (ako kedysi Francois Villon či Charles Bukowski napríklad, v maliarskom umení Pablo Picasso atď.). V opačnom prípade vzniká hybrid. Ako v tomto prípade. Viď len inverziu. Kto už dnes hovorí obráteným slovosledom? Nikto, lebo znie neprirodzene. Kto sa k nej uchýli v básni, nepriniesol nič nové, naopak. Dokonca na seba prezrádza, že naposledy čítal verše klasikov, čo sa dávno rozpadli na prach, na základnej, prípadne strednej škole.
Vlastne môžem súhlasiť aj s tým, že nežijeme v klasicizme ani romantizme. Veru tak. Žijeme dobu, kedy sa aj poézia niekam posunula.
Veď máme k dispozícii toľko informácií, koľko chceme, z ktorých sa dá čerpať, len po nich siahnuť.

Alia S.19.4.2018
 

Poézia má niesť odkaz, má čitateľa obohatiť minimálne o poznanie, že to autor myslí vážne a že si dal námahu, nie že písal, lebo ho v základnej škole naučili.

Pozri na tú kôpku nezmyslov, ktoré si pod dojmom, že tvoríš, napísala, vyberám aspoň pár:
kedy sa obraz v tebe deje; v čase dní; hojdať sa po odvahe; silných i predsavzatí práve; svedomie vysvetlenia je časom nespútane spútane; ležať na oddychu v tráve; nájdené sú znovu zase; pocit po nich zostal ako čaše; okraj sveta ľudskosti; je to zapísané aj na čelách; svedomie menia všetko, čo prišlo.

Naštuduj si o.i., ako sa píšu pomlčky a spojovníky, keďže netušíš ani o nich nič a nahádzala si ich náhodne, a teda nesprávne.

Podľahla si ilúzii, že všetko, čo sa rýmuje, je poézia. Viazala si riadky tak, že si slová zrýmovala, a potom k nim, bez ohľadu na zmysel, niečo náhodne doplnila.

Poézia má vyvolať v adresátovi aj zamyslenie, ale nie také, prečo autor nečíta, prečo zabíja nudu niečím, o čom nemá šajn a, navyše, ani talent a cit pre prácu so slovom, necíti rytmus.

Tvoj krátky text teda vypovedá iba o základných medzerách v SJ a v technike tvorby.

Čítaj neustále, a ak budeš chcieť niečo napísať, zamýšľaj sa, či máš čo povedať, ako to povedať, aby si čitateľa obohatila, aby text hladko plynul, mal potrebný rytmus, občas sa zaskvel metaforou, občas niečo zatajil. Poézia nie je zrýmovaný nákupný zoznam.
Radšej robiť niečo užitočnejšie (okopávať, rýľovať, štrikovať), ako przniť literatúru.


Anna20.4.2018
 

Ďakujem za konštruktívnu kritiku.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Anna Zimová

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: