IKARIKAR http://www.ikar.sk

Syn lesov - porota hodnotí finalistu LC MT Celkový počet komentárov: 19
 

Syn lesov
Tatiana Macková

 

Finalista 3.ročníka Literárnej ceny MT 2012. Prinášame vám hodnotenia všetkých porotcov, o ktorých následne diskutovali 3.júla 2012 na spoločnom stretnutí so zástupcami vydavateľstva Ikar. Cieľom bolo nájsť spoločné stanovisko k danému rukopisu v kontexte kritérií a požiadaviek LC MT, vyhlásiť víťaza (resp. držiteľa prémie) a odporučiť rukopisy na vydanie. Finálny verdikt je spoločným stanoviskom 6 porotcov a 3 zástupcov vydavateľstva Ikar, ktorý sa zrodil po hodinách diskusií.

 

     Absolútne profesionálne napísaná fantasy. Využíva všetky základné pravidlá a motívy žánru. Objavujú sa tu zázračné aj reálne postavy – elfovia, škriatkovia, draky, hobiti, kentauri, čarodejníci ... kováči a iní úplne obyčajní ľudia. Hlavný hrdina je potomkom elfskej kráľovskej matky a ľudského otca.

     Už od malička má magické schopnosti a jeho pôvod je spočiatku zahalený tajomstvom.

     Prichádza však comming out, uchopenie vlastnej identity a postupná eliminácia prejavov tajomného zla – od čiastkových nepriateľov, až po veľkého osudového súpera. Formálne nie je textu čo vytknúť . Autorka zvláda zákonitosti magického aj dobrodružného žánru na vysokej úrovni. Rozprávanie aj dynamické akčné scény prechádzajú v rýchlom tempe z jedného levelu do druhého.

     A k tomu záverečná pointa ... v tomto žánri pôsobí ako začiatok pokračovania, resp. vstup do ďalšieho levelu príbehu. V každom prípade text zrelý na vydanie takmer bez zásahov.

DADO NAGY

 


     Na rozdiel od svetových autorov, ktorý píšu o elfoch, hobitoch a iných bytostiach tohto druhu tak, že je to literatúra pre všetky vekové kategórie, Syn lesov celkom čítaním pre dospelých nie. Ak by sme text chápali tak, že je určený pre deti a mládež, v takom prípade sa dajú oceniť jeho „rozprávkové“ či niektoré fantasy prvky. Otázka znie, ako toto publikum prijme „deziluzívny“ záver príbehu. V prípade, že autorka napísala svoj text pre dospelých, tak ide o vážny omyl v úsudku, lebo aj čitateľom žánru fantasy bude pripadať priveľmi rozprávkový. V takom prípade nie je vhodný nielen na ocenenie, ale ani na vydanie.

MARIÁN LEŠKO

 


     Tatiana Macková si v tomto texte evidentne rieši svoju romantickú záľubu v princoch na bielom koni, z ktorých aspoň jeden napokon príde a vyrve ju z nespravodlivých pazúrov osudu, rozumej samoty. Isteže to bude princ veľmi, veľmi krásny, úžasne múdry, silný, rýchly, spravodlivý a vysnívaný tými najtajnejšími snami slečiniek alebo starých dievok, prípadne, čo je ešte horšie, infantilných paničiek. Pravdaže, princ rozumie ženskej duši a ocení úžasnú krásu, múdrosť, dobrotu a túžbu rodiť deti. Aby sme to nevideli takto natvrdo, zahalí tieto smiešne predstavy a túžby do pláštika akože fantasy literatúry. Veď tam sa môže hocičo alebo aj takmer všetko, všakže, veď je to len fantázia a tej sa medze veru nekladú.

     Ibaže taká fantázia by mala mať aj nejaký presah, nejaké posolstvo pre život a ľudstvo, keď už na elfov, trpaslíkov, hobbitov a podobných Harry Potterov neveria vari ani malé deti. Toto všetko plus, pravdaže, ľudí, pisateľka (skoro som sa zabudol a napísal autorka!!!) vplietla do jedného príbehy a aby z tej gebuziny nejako po ľudsky vykorčuľovala, na samom konci sa rozhodla, že to všetko bola a je len počítačová hra. Hrozné klišé! Ešte sa jej to mohlo aj prisniť! A hneď tam máme aj slangové haluze a podobne.

     Nie som odborník na fantasy, tobôž na počítačové hry, ale túto by musel vymyslieť a naprogramovať nejaký staromil v 19. storočí, lebo je napísaná otrasným jazykom a otrasným štýlom novinového spravodajstva. Jazyk, okrem trápneho príbežteku, ktorý sa posúva len a len po povrchu a vďaka topornému úsiliu autorky, je tým najtragickejším omylom tohto textu. Preboha, kto už rozpráva tak, ako jej postavy? Akoby to spísal majster Pavol Dobšinský. (Pámboh daj šťastia, majstre!) Ale toho už aspoň desaťkrát prerozprávali a jeho jazyk prispôsobili dobovým čitateľom. A keď tak aj v 19. storočí rozprávali, dnes žijeme v storočí 21. A jazyk sa tomu jednoducho musí prispôsobiť, inak je nekomunikatívny.

     Žiaľ, v texte absentuje aspoň kvapka vtipu, aspoň kvapka nadhľadu, aspoň kvapka šarmu, aspoň kvapka literatúry. Nie je hoden ničoho, ani len toho chudáka koša. Ani náhodou nemá na Literárnu cenu MT 2012.

PETER HOLKA

 



     Fantasy Tatiany Mackovej je romantickou príbehovou rozprávkou s lyrickými tendenciami, ktorá nezapiera tolkienovské inšpirácie, ba priam sa k nim hlási. Sú v nej tolkienovskí hrdinovia, tolkienovskí trpaslíci, elfovia, hobiti a dobrí čarodejníci, ktorí spolu s ľuďmi vedú hrdinské boje s bytosťami posadnutými zlom, s drakmi, kentaurmi, psami a čiernou mágiou zlých čarodejníkov. Je tu aj romantický príbeh lásky vznešených bytostí bojujúcich za dobro, ktorým v ich boji treba pomáhať s neohrozeným nasadením vlastného života.
     Je tu však aj čosi navyše: stromy. Stromy, ktoré sú nielen strážcami lesných tajomstiev, ale aj mocnými nositeľmi sily, ktorá zaručuje harmóniu života. A práve autorkin vzťah k stromom je tou najkrajšou doménou celého rozprávania o spoločnom svete ľudských a fantastických bytostí, ktoré aj pri autorkinej vynaliezavosti a štýlovej či kompozičnej šikovnosti predsa len pripadajú trochu obohraté a významovo utlmené prílišnou citovosťou.
     Ak má byť tento románik určený dospievajúcej mládeži, treba ho privítať ako solídny slovenský príspevok do tolkienovskej literatúry, ktorej čitateľské kapacity ešte stále nie sú, zdá sa, vyčerpané.

ALEXANDER HALVONÍK

 


     Hoci sa Syn lesov pointou vo forme odhalenia príbehu ako počítačovej hry a melodramatickým dodatkom o chlapcovi na vozíku zdanlivo vyčleňuje zo žánru „čistej“ fantasy, statusu fantazijného textu s (takmer) všetkými proprietami, atribútmi, kulisami a rekvizitami žánru sa rozhodne nezbaví. Dokonca mám pocit, že ich dávkuje občas priam doslovne, veľmi nápadne, akoby s presvedčením, že ak by sa vynechal jediný z tradične prítomných druhov nadprirodzených bytostí, výsledný celok by utrpel. Čitateľa tak okrem základnej línie príbehu elfa s ľudskou krvou neobídu ani exkurzy do svetov s drakmi, čarodejníkmi, trpaslíkmi, hobitmi a inými konštantami mytologického panoptika.
     Dojem encyklopedicky podrobného (a miestami veru aj zdĺhavého) kráčania ním posilňuje aj základná rozprávačská stratégia o putovaní hrdinu, rámcovaná dominujúcou témou prítomnosti plazivého Zla. Pochopiteľne, v hre je prekonávanie jeho nástrah a po celý čas je v podtexte neodvratnosť záverečného otvoreného súboja a finálneho zúčtovania s ním. Dobre volenými ozvláštňujúcimi prvkami sú v súvislosti s postavou „elfočloveka“ Alexandra z Thingolovho rodu jeho atraktívna predestinácia na veľké skutky spojená s predtuchami budúcich udalostí, transcendentálnymi víziami o zápase Dobra a Zla, ale aj vysokou mierou empatie, charizmou (umožňujúcou jeho akceptáciu vo viacerých odlišne štruktúrovaných komunitách), ale aj schopnosťou získavať energiu z energie stromov (odvodená z jeho elfského genetického základu).

     Tomu, aby príbeh – aj napriek nepopierateľným slabým miestam, vyplývajúcim z nízkej dynamiky, prílišnej opisnosti a nedostatku rozprávačskej suverenity – fungoval, pomáha napríklad zakomponovanie ženských postáv (silnej ženy - matky Albruny, či lásky Lótiel). Naproti tomu, množstvo mužských postáv zostáva buď neveľmi farebných (napr. elfskí pomocníci Failo a Restalon), alebo jednoducho nedotiahnutých (napr. nedopracovaná línia čarodejníka z majáka, jeho motivácií, východísk a modelov správania).

     Po (mnou pociťovanom) nedostatku sa patrí uviesť aj niečo pozitívne, a pri Synovi lesov je takýmto prvkom naisto vhodne dávkované tajomno, práca s momentmi mágie schopnosť autorky striedať úvahové a vysvetľujúce pasáže s akciou. Uznanie si zaslúži aj záujem o etymologické pozadie mien postáv a filozofické východiská jednotlivých pasáží príbehu – tu nemožno uprieť vyslovene detailistickú precíznosť pri čerpaní z reálií z iných zdrojov, a taktiež ich pomerne kultivovanú recykláciu vo vlastnom texte. Ak by mu aj istá časť zo mňa chcela vyčítať jemne epigónsky charakter, obávam sa, že odpoveďou na prípadné výhrady by bol autorkin argument o holde fantasy poetike a možno aj trik v podobe alibi „akože“ počítačovej hry.

     Bez podsúvania potenciálnej protiargumentácie však konštatujem, že z textu Syn lesov cítiť prisilný rešpekt voči postupom a schémam fantasy žánru a že si autorka na viacerých miestach nabrala na svoje plecia rozprávačsky priveľmi náročné sústo. Treba uznať, že spravila všetko preto, aby štylistické nedostatky na rovine kompozície príbehu neprebili primárnu ambíciu vytvoriť vlastnú verziu fantazijného príbehu o večnom boji Dobra so Zlom.

     Aj za cenu použitia registra recyklovaných motívov a spochybniteľnú originalitu príbehu ako celku v čitateľovi (ale len z kategórie nadšencov pre žáner) zrejme zostane pozitívny dojem z fantazijného dobrodružstva.

ZUZANA BELKOVÁ

 

 

     Je mi moc líto, že to musím napsat, ale vůbec nerozumím tomu, jak je možné, že na stránkách MT.SK je tento rukopis hodnocen pomalu jako geniální slovenská fantazy. Z mého pohledu se jedná o naprosto neoriginální, fantazii zcela postrádající dílko. Kdo jen trochu zná žánr fantazy, musí se u tohoto rukopisu nudit. Není tu jediná autorčina originální věc. Vše je pouhou inspirací a modifikací nejznámějších fantazy – Pána prstenů (např. špičaté uši návštěvníků, elf zkřížený s Chodcem, lidé kdysi tvořili spřátelenou koalici, trpaslíci, země hobitů, neuvěřitelně rychlé a přesné šípy atp.), Pána šelem (kentauři) a dalších.

     Stylistika je celkem dobrá, až na občasné opakování výrazů, zejména slovesa vidět. Po obsahové stránce je někdy obtížné odlišit minulost od přítomnosti a sen od reality, což by se stávat nemělo.

     Pro autorku je typické, že pokud se nic neděje a děj zcela stagnuje, je vše řešeno zdlouhavým a nudným popisem. A naopak, jakmile se v ději začne něco dít, autorka to vyřeší v několika větách. Problém, který se objeví, je často vyřešen v několika větách /někdy jen ve dvou/, téměř dříve, než pořádně začal, zcela bez fantazie a jakékoliv představivosti (např. hlavní hrdina podnikne velmi dlouhou cestu, aby pak bylo během jediného odstavce po problému apod.) Autorka nemá vůbec cit pro to, co je zajímavé a co nikoliv a čemu věnovat hodně prostoru a co naopak vyřešit rychle a svižně (například čaroděj málem odvypráví celý svůj životopis, aby sdělil jedinou informaci – proč nekouzlí, nebo celá jedna kapitola je pospána jen proto, aby se král Vladimír ujistil, že princi nevadí, že se mu narodí prvorozený syn či dcera, který se stane právoplatným následníkem trůnu apod.) Nebo například autorka popisuje chlapcovy bojové schopnosti dodatečně, nudným popisem, místo aby je ukázala během šarvátky, tedy v rámci děje a tak, aby si čtenář udělal sám úsudek. Místy se vyskytují neúnosně dlouhé přímé řeči. Autorka také zcela zbytečně opakuje čtenáři informace, které již jednou četl (Pes sleduje příjezd lidí do mlýna, slepý stařec mu položí ruku na hlavu a zopakuje si nahlas to, co pes viděl a co bylo popsáno v předchozím odstavci apod.) Příliš praktické také není prozrazovat pointu (hlavní překvapení) kapitoly přímo v jejím názvu. Nedostatků je v tomto románu opravdu velmi mnoho. Za zmínku také stojí fakt, že hrdina Alexandr je tak přemoudřelý, že kam se na něj hrabe archetyp moudrého starce – zcela neúnosné.

      Závěrečná pointa, že se jednalo jen o počítačovou hru, je zřejmě jediným trochu originálním překvapením celého rukopisu, ovšem otázkou zůstává, jestli taková hra náhodou skutečně neexistuje. Pokud snad ano, pak je třeba upozornit, že aby vůbec autorka mohla napsat román na téma některé skutečně existující počítačové hry, musela by si koupit k tomuto účelu licenci, jinak by se jednalo o porušení autorských práv. Bohužel v oblasti počítačových her se neorientuji, takže nemohu vůbec posoudit, jestli náhodou takováto hra skutečně neexistuje.

     Ač na stránkách MT je tento rukopis hodnocen velmi kladně, z mého pohledu se jedná o zcela neoriginální fantazy, která až sprostě čerpá z toho, co již bylo na poli tohoto žánru vymyšleno a publikováno. Osobně bych rukopis v žádném případě neposlala ani do finále. Potenciál nevidím ani čistě z komerčního hlediska, protože kdo někdy nějakou fantazy četl, nemůže být s tímto pokusem spokojen. A kdo nikdy žádnou fantazy nečetl, jen těžko sáhne zrovna po této.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

 

VERDIKT

     Rukopis Syn lesov nezískava Literárnu cenu, ani Literárnu prémiu MT. Pri tomto diele bol medzi porotcami najväčší boj - rozdelili sa na dva tábory, no napokon sa zhodli, že je vhodný na komerčné vydanie po menších redakčných úpravách (v istých fázach okoreniť príbeh, mierne preškrtať, doplniť).

 



Komentáre

Jara Hribiková30.7.2012
 

Tatiana, fandím tvojmu písaniu a gratulujem k prísľubu vydania rukopisu. Aj to horko v ústach po hodnoteniach časom prejde, ver mi.

Tatiana30.7.2012
 

Ďakujem, Jarka. A verím, že horko zmizne, veď tam bolo aj dosť sladkého :-) Tiež ti držím palce a dúfam, že sa jazýček na váhach porotcov pohne na tú správnu stranu a onedlho sa dočkáme vydania tvojho Závoja.

Klaudy28.7.2012
 

Niekedy mám pocit, že porotcovia sa snažia svojou krutou chladnosťou odradiť ostatných od písania, aby mali menej roboty. Lebo inak mi tá neľudskosť a neúcta k autorom začiatočníkom naozaj nedáva zmysel.
Tatiana, veľa šťastia! Mrzí ma, že si si musela prečítať toľko nemilých slov, určite ťa to sklamalo. Avšak pozeraj sa hlavne na tie pozitívne ohlasy, dajú ti silu pokračovať a naďalej písať také skvelé diela :). Držím palce moc, moc :).

Tatiana29.7.2012
 

Ďakujem, Klaudy :-). Tie nemilé slová naozaj vyvažujú pozitívne ohlasy, ktoré ma potešili. A k tej neúcte k začínajúcim autorom (pisateľom?) - tam sedí jediné: Zabudol vôl, že teľaťom bol.

oly ole27.7.2012
 

Toto ma presvedčilo o tom, že hodnotenie jedného kritika na MT nič neznamená. Hodnotenie viacerých kritikov akurát chaos.

Tatiana29.7.2012
 

Tak to máš svätú pravdu.

Enri J.26.7.2012
 

K hodnoteniam je zbytočné sa vyjadrovať - z mojej strany strata času. Táničke želám veľa zdaru pri úprave románu, pretože nádej na vydanie bola vyjadrená a to je hlavné, o zvyšok sa postará čas a čitatelia! Všetko dobré! :-)

Tatiana29.7.2012
 

Ďakujem! Tiež želám veľa zdaru a nadšených čitateľov. A keďže som vyrástla na mayovkách, patrím k nim, lebo príbehy o Indiánoch milujem :-).

Enri29.7.2012
 

Ahá, tak to ty si tá tajomná Tatiana s komentárom pod mojim románom? :-) Vďaka!

Vasil26.7.2012
 

Aj tieto hodnotenia potvrdzujú, že porota sa neopiera o žiadne vymedzenia pojmu kvalita/nekvalita. Proste, prevláda princíp - toto sa mi páči a to vôbec nie. Na vážnosti hodnotení to veru nepridáva. A ani na autorite ich autorov. Hrubosti, ktoré sa tu v hodnoteniach rozmáhajú, priam zarážajú, a nezriedka doslova urážajú. Ťažko sa takém tlieska a dôveruje. Lýdia má pravdu. Treba sa porovnať hoci aj s kvalitou prác hodnotiteľov. Autorke držím palce. Lebo talent určite má a čitateľov si jej práca iste nájde. Tak ako si ich našli práce autorov neprevyšujúcich ju kvalitou.

Tatiana29.7.2012
 

Vasil, u mňa sa určite dôvera a úcta pri niektorých menách úplne vytratila, to máte pravdu. A tie hrubosti-zdá sa, že gradujú, som zvedavá, kam až ten dotyčný pán zájde pri ďalších psychoanalýzach. Aj keď som mala mylný dojem, že v prvom rade mal hodnotiť to, čo prečítal. Ďakujem za podporu :-).

Adhara26.7.2012
 

Opäť také rozporuplné hodnotenia poroty, až to berie dych. Zaráža ma aj to, že porotci sa nevedia dohodnúť ani ohľadom kvality jazyka diela, kde by som očakávala predsa len trošku väčšiu jednotnosť. Výhrady autorky voči hodnoteniu pána Holku sú podľa mňa oprávnené a nechápem jeho výkrik: „skoro som sa zabudol a napísal autorka!!!“.

Tatiana29.7.2012
 

Ten výkrik pobavil aj mňa, hoci ho pán Holka napísal jedine s úmyslom ma uraziť. Minulo sa účinkom, lebo keby si pozrel Slovník slov. jazyka, tak si prečíta: pisateľ - pôvodca, autor dačoho napísaného. Inak, ako spisovateľ a majster jazyka a literatúry by takéto banality mal ovládať. :-)

milada26.7.2012
 

aj napriek všetkému čo som si tu prečítala na adresu daného rukopisu,môžem ako čitatelka povedat,že je to pekné a dobre sa čítajúce dielo,Tánička nech ta negatívne hodnotenie neodradí,pokračuj dalej,raz to vyjde.to verím.si dobrá

Tatiana26.7.2012
 

Ďakujem, Miladka, neboj, neprestanem. A veď ani tie hodnotenia neboli všetky strašné :-) A keď bude Syn lesov upravený, tak ho možno aj uvidíš v kníhkupectve.

Tatiana Macková26.7.2012
 

Ďakujem porotcom, že si dali tú námahu, prečítali Syna lesov, za ich hodnotenia a možnosť jeho vydania po úpravách. Som si vedomá mnohých chýb, ktoré mi boli vytknuté.
No je zvláštny ten diametrálny rozdiel v hodnoteniach, ale asi to tak má byť.
Myslím si však, že nie je povinnosťou porotcu urážať: Pán Holka, nie som slečinka, stará dievka a už vôbec sa necítim byť infantilnou. Tiež nechápem, kde ste čítali o túžbe rodiť deti.
Zhrniem to: Keďže som počítačovú hru v živote nehrala, pani Dočekalová, pochybujem, že by takáto hra existovala - prepáčte, ale nevykrádam!
Áno, som romantik, je to určené skôr starším deťom, špicaté uši elfov nie sú originálne (lebo je ťažko predstaviť si elfa bez nich) a najdôležitejšie sú v Synovi lesov stromy. Za to, že si to pán Halvoník všimol, som mu veľmi vďačná.
Ešte raz ďakujem a želám pekný deň.

Lýdia J.26.7.2012
 

Tatiana - znova. Vyhodilo ma z portálu. Nezúfaj z niektorých hodnotení. Ani Demi Moore neprichádza ako princezná na bielom koni. Ale toto neobjektívne hodnotenie \"odborného\" porotcu má pre mňa cenu. Veľkú. Povedalo mi to - nikdy nepripusť, aby tvoja osobná tragédia dovolila subjektívne a neoprávnene dehonestovať iných.

P.S. Piate prikázanie je veľmi čítavé.:))

Tatiana26.7.2012
 

Si milá, ďakujem :-) za ten malý balzam na dušu.

Lýdia J.26.7.2012
 

Tatiana, niekedy mám obavu, že nie som milá. A chceš balzam na dušu? Odporúčam - prečítaj si - Môj život s Demi Moore. Alebo - môj niekdajší koment pod hodnotením Drahoša Miháleka.:))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: