IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tajomstvo strašidelného domu (Mária Kalincová)28.8.2018
 

1
 počet hodnotení: 1
prečítané 41, Komentáre 4

 

Stalo sa to pred niekoľkými rokmi. Jeden neskorý slnečný jesenný deň som sa v snahe utriediť si zmätené myšlienky vybrala na prechádzku po okolí. Kráčajúc v zamyslení som si nevšimla, že som sa ocitla v lese. To, kde som, som si uvedomila, až keď sa začalo stmievať. Slnko zapadalo, na krajinu pomaly sadala tma a tiene stromov vytvárali strašidelné obrazce. Nemám rada hustý, nepreniknuteľný les, mám z neho strach a aj tomuto lesu sa normálne vyhýbam. Ako som sa teraz len doňho dostala? Telom sa mi šíril strach a prepadajúc panike som sa snažila čo najrýchlejšie nájsť cestu von. No potme, bez baterky, to šlo veľmi ťažko. Odrazu les začal rednúť, prenikalo doňho čoraz viac svetla z posledných slnečných paprskov a ja som mohla vidieť na kraji lesa, na malej čistinke, zvláštny dom.  Ako keby sem ani nepatril. Rozprávkový dom v štýle perníkovej chalúpky, s kôlňou na drevo a malou predzáhradkou.
Pomyslela som si, že je zvláštne, aby tu v dnešnej dobe stál taký dom. A zvlášť tak ďaleko od civilizácie. Vtedy mi napadlo, že už som o tomto dome niekoľkokrát počula. Jeho existencia je oddá...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.28.8.2018
 

Už začiatok ma zlákal – hlavná hrdinka, zdrogovaná, si vôbec nevšimla, že sa zatúlala do lesa a zotmelo sa tak, že zostala v úplnej tme. Každý normálny urobí čelom vzad a ide späť, ona nie, pokračuje hlbšie do tmavého lesa. Preto musí byť napichaná alebo nafetovaná, aj keď to nie je spomenuté.
Na čistinke pred ňou vyrastie zvláštny dom v štýle perníkovej chalúpky s moderne zariadenou predzáhradkou. Zariadený = vybavený nábytkom, technikou... Moderne zariadená je i kôlňa – hrdinka má roentgenové oči. Vtom si spomenie, že o existencii domu vedela, ibaže doň „čert vie prečo“ (ja viem, ale nepoviem) nikdy nikto nechodil. Mimochodom, v anotácii stojí, že stojí na kraji lesa. V texte je ďaleko v lese na čistine. Dom je teda rozdvojená osobnosť - aj táto skutočnosť ma dychtivo lákala čítať ďalej.

Dozvedám sa neskôr, že v ňom žije muž. Ak by to bol starý pustovník alebo Babo Jago, uverím. No on je to mladý človek, o ktorého existencii zaiste tiež nik netuší. Takže mu potraviny a ostatné potrebné veci niekto dodával z vesmíru. Je to teda mladý tajomný muž, ktorý silou vôle otvára dvere - elektriku zavedenú nemá, takže fotobunky ani nič podobné neprichádza v úvahu –, zatvára dvere, zapaľuje krb, vyčaruje predmety. Je čarodejník, vieme aj podľa toho, že dokáže v dome, kde je sám, vylúdiť súčasne viac hlasov, svoj ako vábivý.

Mozog hrdinky bil na poplach, no ona mala pocit bezpečia. Keďže sa všetky pocity dejú v mozgu, musela ich mať dva, nemôže byť v jednom zároveň údes i pokoj.

Napriek strachu z pavúkov a myší a všetkého neznámeho vyjde nahor, lebo ju vábi niečo neznáme. Aj keď má riadny strach, otupenú myseľ a nábeh na infarkt, plne si uvedomuje detaily, aj že taký presne červeno zlatý mäkký koberec túži mať. Podíde ku krbu, zaželá si čaj a „puk!“ neďaleko sa s „cinkotom“ (Dušanom) zjaví podnos s džbánom a pariacou sa tekutinou.
Vtom zamatový hlas prehovorí, že si musí ešte niečo zariadiť a nastane tma. Z plápolajúceho ohňa ide svetlo, vrhá totiž strašidelné tiene na stenu. Ale ona iba hmataním naslepo nájde v tme pohovku.
Je tma nebo není tma? – zíde mi na um žartovná replika z Byl jednou jeden král.

Ďalej sa trasie od hladu, zimy, tmy, ohňa, strachu... neuteká preč, načo.
Zrazu príde svetlo plus najkrajší muž, akého kedy videla, v sexi oblečení, že každej pubertiačke sa musí rozbúchať srdce aj oba mozgy a hneď, podľa mňa, by mala porozosielať správy fejsbúkom kamarátkam. Ani na selfíčko netreba zabudnúť.
Z muža sa vykľuje splnenie jej snov, ktoré ju pozve na romantickú večeru. Stôl sa zrazu prehýba od dobrôt.

Obrazovka sa mi zalepila od toľkej sladkosti.

Tu príbeh končí, tajomstvo strašidelného domu je odhalené. Dôležité je, že sa hrdinke píše nová história jej života s Viktorom, ktorý „akoby z oka vypadol...“ Neviem čomu, ale veď je to jedno, mohol pre mňa za mňa aj z okna vypadnúť, hlavne, že je to originál.

Musím povedať, že som sa dobre pobavila nielen na „v hrbe hlasno zapraskalo a rozhorel sa jasným plameňom“.

Našli sa chyby, najhoršia je „má“ v zmysle mňa. Pardon, ale to je učivo 1. triedy ZŠ, takže to ma (už niekdy nie má!) dosť pri všetkých žartoch popudilo.

Už sa teším na ďalšie ko(z)mické poviedky.

Mária Kalincová7.9.2018
 

Ďakujem za názor, ktorý sa, mimochodom, dal napísať aj menej urážlivo. Ale okej, neurobím ti tú radosť a nepôjdem sa kvôli tomu utopiť. Ospravedlňujem sa za preklepy, ktoré som si prosto nevšimla (hovorí ti niečo autorská slepota? pretože pokiaľ áno, pochopila by si to a nerobila si z toho nevhodné žarty.) A to, že si nepochopila, že kôlňa nebola moderne zariadená, za to ja už nemôžem. K ostatným veciam sa odmietam vyjadrovať.
Prajem pekný deň.

Rodger de Beaux28.8.2018
 

Strata času z oboch strán...
Pointou je, že sa nalepila na neznámeho, k tomu v opustenej chalupe v lese? Ach...

Mária Kalincová7.9.2018
 

Ďakujem za názor. Mrzí ma, že to považuješ za stratu času.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Mária Kalincová

O mne

Od detstva milujem knihy. Písanie je pre mňa oslobodenie, terapia, únik z reality. Do svojich príbehov vkladám kus seba samej.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: