IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tajomstvo (Paťuš)23.6.2014
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 53, Komentáre 4

 
1.Pravda
     Páči sa mi táto noc. Je taká kúzelná. Povedala by som až magická. Pripomína mi to noc, ako vystrihnutú z rozprávkovej knižky. „Melinda! Melinda! Ihneď pod dovnútra!“ Len čo som započula mamin hlas, vedela som, že mi urobila „škrt“ v mojich predstavách a v dúfaní, že si v túto noc konečne vydýchnem. Pobrala som sa dovnútra. Ťažko sa mi chodilo. Ledva som kládla jednu nohu cez druhú. Nechcelo sa mi ísť vpred, no musela som. Vedela som, že keby neposlúchnem, otec by mi jednu „navaril“, ale nie obed či večeru, ale riadnu po zadku. Pokrčila som plecami. Nebolo by to po prvýkrát.
     „No konečne! Kde si sa toľko túlala? Ledva to tu zvládam. Otec sa o chvíľu vráti a ja nemám ešte ani večeru navarenú.“ Začala sa po mne mama rozkrikovať. „Prepáč, ale dúfala som, že budem mať jeden večer aj pre seba a svoje myšlienky a ...“ „Ha-ha! Melinda, preber sa konečne!“ Vyštekla a otočila sa mi chrbtom. „Veľmi dobre poznám tie tvoje myšlienky. Myslíš si, že sa vďaka nim dostaneš pr...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

NatQa4.7.2014
 

Alebo ešte lepšie prerobenie jednej z viet Vedela som, že ak neposlúchnem, otec mi \"navari\". Ďalšia veta Bola by som rada, keby si sa dnes správala slušne.
Všimla som si ešte jednu podstatnú vec. Keď píšeš príbeh, používaš minulý čas. Ale keď dojdeš k salónu, od neho až po koniec je použitý prítomný čas.
Celkovo mám pocit akokeby si to písala a pomedzi to zabúdala, čo vlastne píšeš.
Zväčšiť počet odstavcov by nebolo na škodu.
Ale musím uznať, že nápad je dobrý. Pozdáva sa mi. Úprimne, som zvedavá, čo bude ďalej.
P.S. uznávam aj to, že som tú kritiku prehnala. Ale neber si to zle.

Paťuš5.7.2014
 

Ahoj NatQa,
som veľmi rada, že si mi napísala to čo sa ti nepáči. Popravde je toho veľa :). Ale som rada, že si si to všimla a našla čas na to, aby si mi to oznámila.
To s tým časom máš pravdu. Ja si to plne uvedomujem, lenže ked rýchlo píšem neviem si pomôcť.
Každá kritika je dobrá (podľa môjho názoru)a určite mi pomôže do budúcnosti. Neberiem to zle... skúsim poprerábať príbeh a už sa teším na daľšie tvoje zvedavé očko ...

NatQa7.7.2014
 

Som rada, že si takto pozitívne prijala moju kritiku. Nie každý vie prijať kritiku.
Rozhodne sem zavítam. Tvoj nápad ma zaujal. Teším sa na pokračovanie, ktoré dúfam, bude skoro :).

NatQa3.7.2014
 

Ahoj Paťuš,
prečítala som si obe tvoje kapitoly. Dej ma od začiatku pohltil a chcela som vedieť, čo sa bude diať ďalej. To, že Lesie je jej dcéra a nie sestra, ma prekvapilo a veľmi sa mi to páčilo. Mám rada takéto nečakané zistenia. Avšak, zistenie, že je adoptovaná, nebolo až také prekvapivé. Jej adoptívna mama sa k nej správala až príliš nepekne, takže od začiatku bolo jasné, že tam niečo nehraje. To isté sa týka aj otca. Ktorí otec zvykne biť a ešte po zadku svoju 19 ročnú dcéru pre takú maličkosť ako nedostavenie sa na zavolanie? A navyše ešte nebol doma.
Tú vetu Vedela som, že keby neposlúchnem, otec by mi jednu \"navaril\", ale nie obed či večeru, ale riadnu po zadku., by som radšej napísala takto Vedela som, že kebyže neposlúchnem, otec by mi to nedaroval (alebo nejaké iné sloveso). Bitku by som vynechala. Nasledujúcu vetu Pokrčila som plecami., by som tiež vynechala. Je zbytočná.
V treťom odstavci sloveso vrútila sa by som nedávala, keďže hneď nasleduje usmiala sa. Lepšie by sa tam vynímalo slovo vošla alebo vkročila (alebo niečo podobné).
Ďalej mi chýba nejaký ten prechod naspäť do Lesiinej izby. Nejaká tá vetička medzi ...a mojom oblečení\" a Už na mňa čakala.
To s tou energiou je dobré. Len akoby tam chýbala nejaká veta. Lenže táto bola iná. Iná od čoho? Čo sa týka tých krátkych viet na konci tohto odstavca s energiou, prídu mi príliš zbytočne dlhé. Ako také naťahovanie textu, aby pôsobil dlhšie.
V ďalšom odstavci, pri tých očiach mora (to sa mi páčilo, veľmi pekné prirovnanie), je zbytočná veta ...zdá sa mi to tak dávno.
V druhej kapitole, keď hrdinka spomína, že sa na nikoho nepodobá a ani Lesie, Lesie by som z toho vynechala. Od začiatku sa bavia o tom, že len Melinda je adoptovaná. Keď je tam spomenutá aj Lesie, čitateľ začína nadobúdať nejaké to podozrenie. Myslím si, že lepšie by bolo ostať len pri Melinde a Lesie nechať ako také prekvapenie na záver.
Vtedy, keď sa Melinda pýtala, odkiaľ vedia o Lesie, odpoveď bola zvláštna.Keď sa čitateľ dostane na koniec kapitoly, tak pochopí, že bola zrejme odfotená s bruchom alebo čo, ale dovtedy je to divná odpoveď. Dokonca celé je to divné. Zo začiatku to vyzerá, že sú sestry, tak, že sú to adoptované sestry, ale keď príde táto otázka, tak je čitateľ úplne zmätený. To je po prvé. Po druhé, keby bola Lesie jej sestra, tak logicky, že ich rodičia by boli tí istí, a že by vedeli o tom, že majú dve dcéry a nie len jednu. Takže tá posledná veta mi tam vôbec nesedí.
A mimochodom. Kam sa podela Lesie, keď Melinda vošla do salóna? Mala ju predsa na rukách. A zrazu nič.
Okrem týchto veci som si všimla chyby v čiarkach. Niekde chýbajú a niekde sú zle použité. To by až tak nevadilo, keby čiarky nadávali textu význam. Ak ich použiješ zle, veta už môže mať úplne iný význam. V tomto texte som zmenu významu nepostrehla, ale pozor do budúcnosti.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Paťuš

O mne

Som dievča, ktoré miluje čítanie kníh a vymýšľanie príbehov či básničiek... Som tichšej povahy a všetko čo cítim, dám radšej na papier...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: