IKARIKAR http://www.ikar.sk

Takto ľudia zomierajú (Romana Lokšíková)9.9.2017
 

4
 počet hodnotení: 5
prečítané 101, Komentáre 2

 

Takto ľudia zomierajú
Neschopný rozmýšľať. Poskladať súvislú vetu. Urobiť niečo. Ísť niekam. Rozprávať sa s niekým.
Tak sa cítil. Človek. V prázdnom byte. Chladnom. Sedel na zemi. Opretý o stenu. Ľadové ruky pokojne položené vedľa tela. Neprítomný pohľad.
Sedel a napriek studeným rukám a trasúcemu sa telu si zimu vôbec neuvedomoval. Sedel. A bolo by vám ho ľúto.
„Haló,“ prichádzal k nemu slabý hlas, „haló, vidíš ma? Tu som.“ cez hrubé sklo pohára sa naňho pozeral chlapec. Celý ponorený v ovocnom čaji.
„Vidíš ma?“
„Prestaň. Len sa mi zdáš.“
„Nezdám. Som tu. Môžeš ma chytiť.
Človek pokrútil hlavou a znova sa oprel o stenu.
Ticho.
„Čo sa ti stalo?“ chlapec oprel hlavu o sklo pohára.
„Prečo?“
„Si smutný.“
„Nie som smutný,“ zdalo sa, že to človeka nahnevalo.
„Mal si  zlý deň?“
Ticho.
Človek už nechcel hovoriť nič. V červených očiach mal slzy.
„Neplač.“
Pri pohľade na chlapca mu z oka vypadla prvá slza.
„Neplač,“ zopakoval chlapec tichšie a posadil sa.
„Som v poriadku,“ zašomral človek a myslel na to, či ešte...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

p.balam14.9.2017
 

... kap. 2 - nič sa tu neobjavilo...

p.balam11.9.2017
 

... aspoň mám už teda istú predstavu o jednej svojej nevyhnutnej udalosti v živote. Áno, takto nejako to ... bolo :).

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Romana Lokšíková

IMG_20170708_102430.jpg
O mne

Mám rada ľudí, ktorí sa netvária, ako majitelia zemegule.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: