IKARIKAR http://www.ikar.sk

To boli Mišine slová (Dávid Zbreha)6.2.2014
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 135, Komentáre 0

 
To boli Mišine slová
     Sedel som na tvrdej stoličke a obzeral si topánky. Na plafón som sa dívať nemohol. To svetlo vyžarujúce z neónky začínalo byť neznesiteľné. Mädlil som si ruky a čakal. Čakať. To bolo v tejto chvíli to jediné, čo sa dalo robiť. Čakal som, kým privedú väzňa. Priviedli ho dvaja uniformovaní policajti, každý z jednej strany. To je dnes tá najvyššia ostraha. Posadili ho oproti mne na ešte tvrdšiu stoličku, než na akej som sedel ja, putá mu nechali na rukách a odišli za dvere.
     Maťo sa za ten mesiac, čo som ho nevidel, vôbec nezmenil. Či je, alebo neje, vyzerá stále rovnako nezmenený. Chudý. Myšacie vlasy mal elegantne začesané do kohúta. Na tých vlasoch si vždy dával záležať. A napriek tomu všetkému, čo sa stalo, na tvári mu pohrával jemný, ľahostajný úsmev. Odkašľal som si a kývol hlavou, akože na znak privítania. Ponúkol som mu jednu l-emku, ktorú si vďačne zobral a chvíľu obracal v rukách.
     „To som už dlho nemal,“ poznamenal, keď ju ovoňal. „Vďaka.“ Čakal som, či si...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: