IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tvorivá dielňa Mám talent – 14.časť (4.2.2011) Celkový počet komentárov: 0
 

     Dopísali ste román, poviedku, novelu? Teraz prichádza to, čo má rád máloktorý autor.

Revízia príbehu.
 

     Najskôr nechajte svoje čerstvo dopísané dieťa odstáť niekoľko dní, týždňov a až potom sa pustite revízie. Škrtajte, vyhadzujte, prepisujte. Možno zistíte, že situácie či zvraty, ktoré máte najradšej, tie duchaplné okamihy akcií a dialógov, bude treba pri skracovaní okresať alebo dokonca úplne vyhodiť. Vy sa ich však budete snažiť za každú cenu zachrániť (veď je to vaše najlepšie dielo), ale v dlhodobej perspektíve musíte urobiť to, čo je pre knihu najlepšie.

 

     „Každý román, ktorý som kedy napísal, bol vylepšený pri revízii,“ tvrdí svetoznámy Stephen King. Niečo doplníte, veľa vyhodíte, preškrtáte...ale je vzácne, keď sa nekoherentnosť či nudné rozprávanie dokážu vylepšiť nejakou druhou verziou či akokoľvek prepracovanou revíziou. To si treba priznať a tak to väčšinou aj je.

     Áno, pri písaní sa musíte naučiť byť nemilosrdný a niekedy vypustiť aj to, o čom viete, že je to najlepšie, čo ste kedy napísali. Ak to však nefunguje, tak to proste nefunguje. Ak vyčnieva niektorá situácia, drobnosť nad ostatné a strháva na seba pozornosť, mohla by prekážať v plynulosti deja.

 

     Ak si nie ste celkom istý, či určitá situácia funguje, tak pravdepodobne nefunguje. Ak sa musíte pri niektorých scénach zamyslieť, či sedia, či sú takto dobré, tak ich vyhoďte. Ak nesedia vám, ktorý ste príbeh napísali a vidíte doň najviac, nebudú sedieť ani čitateľovi. Dôverujte si a škrtajte, vyhadzujte, prevzdušnite príbeh.

     Kniha by nikdy nemala opustiť vašu pracovňu či počítač skôr, pokiaľ si nie ste istí, že sa to dá viac-menej čítať. Samozrejme, nemôžete vždy oblažiť všetkých čitateľov. Niekedy sa vám nepodarí oblažiť ani jedného, ale mali by ste sa snažiť príbeh čo najviac vylepšiť.

     Kurt Vonnegut napríklad prepisoval každú stranu svojich románov tak dlho, až kým neboli presne také, aké ich chcel mať. Preto mával dni, kedy dokončil jednu alebo dve stránky konečnej verzie a kôš na odpadky bol napchatý pokrkvanými verziami strany 55 a 56. Váš rukopis by mal prejsť prinajmenšom dvomi verziami – jednou, ktorú napíšete za zatvorenými dverami a druhú s dverami otvorenými.

     Stephen King po sebe veľa prepisuje a reviduje, pretože najradšej píše v rýchlom tempe. K predchádzajúcemu textu sa počas písania vracia len preto, aby si overil mená postáv a dôležité časti ich pozadia, ale rýchlo sa vracia k písaniu. Tak dokáže udržať svoje pôvodné nadšenie a zároveň utiecť pochybnostiam o sebe samom.


     Keď napíšete prvú verziu, usaďte sa za zatvorenými dverami, vezmite do ruky pero, na stôl si položte poznámkový blok a začnite čítať rukopis. Pokiaľ sa to dá, prečítajte ho naraz, bez prerušenia. Robte si poznámky, ale sústreďte sa predovšetkým na všedné udržiavacie práce ako je oprava preklepov a odstraňovanie miest, ktoré nedávajú zmysel. Bude ich tam veľa – iba Boh je dokonalý a iba lenivec si povie: „A načo sú vo vydavateľstve redaktori?“


     Verte, že spisovateľom často uniknú obrovské nedostatky v príbehu, keď neúnavne a dennodenne pracujú na svojej kompozícii. Tiež sa zbavujte zámen, pri ktorých nie je jasné, kam patria. Dopĺňajte jasné formulácie tam, kde to je nutné a odstraňujte príslovky, bez ktorých môže príbeh žiť.

     Dávajte si priebežne otázky: Má môj príbeh súdržnosť? A ak áno, čo premení túto súdržnosť na pieseň? Aké prvky prenikajú celým príbehom? Spájajú sa dohromady, aby vystihli tému? Čo môžem ešte urobiť, aby to bolo lepšie, pútavejšie a čítavejšie?

     Pri písaní a následnej revízii si môžete predstaviť akéhosi ideálneho čitateľa, ako to robí Stephen King. On mu dáva podobu svojej manželky, ktorá vždy pozorne číta jeho rukopisy a nebojí sa poukázať na chyby, nezmysly a hádať sa s ním o motivickej stránke či charakteroch postáv.
A tak vždy keď King píše, myslí na svojho ideálneho čitateľa: čo povie na túto situáciu? Aký bude mať pocit z tejto zápletky? Stotožní sa s týmto hrdinom? Nebude táto pasáž pre môjho ideálneho čitateľa príliš rozvláčna alebo naopak, skratkovitá bez dostatočného vysvetlenia pozadia? Nezabudol som vyriešiť určitý aspekt zápletky? Alebo, preboha, nezabudol som na celú jednu postavu ako sa to stalo Raymondovi Chandlerovi? Keď sa ho spýtali na zavraždeného šoféra vo Veľkom spánku, Chandler, ktorý si rád vypil, odvetil: „Aha, ten. Viete, ja som na neho absolútne zabudol.“

 

     Spomínaný King pri revízii svojej novej knihy myslí vždy na poznámku načarbanú v roku 1966 na kúsku papiera, ktorý sa mu dostal do rúk od jedného vydavateľa. Pod predtlačeným podpisom vydavateľa stálo: „Nie je to zlé, ale nafúknuté. Musíte si dať pozor na dĺžku. Vzorec: druhá verzia = prvá verzia – 10%. Veľa šťastia.“

     Tak teda veľa šťastia a buďte nemilosrdní!

Váš Mám talent.

 

 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: