IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tvorivá dielňa Mám talent – 16.časť (18.2.2011) Celkový počet komentárov: 0
 

Iba dve bytosti majú moc určiť, kedy sa čo komu stane, kedy sa kto narodí a kedy kto zomrie.

Boh a spisovateľ.

     Nádherné príslovie, ktoré presne vystihuje právomoci každého spisovateľa. Znie to úžasne, mocne, optimisticky...ale časom zistíte, že to nie je také jednoduché. Všetko záleží od sily vášho príbehu a postáv, ktoré ho tvoria. V tomto je úvodná veta pravdivá – máte absolútnu moc nad tým, ako vyskladáte príbeh a ako budete pohybovať jednotlivými postavami. Dôležité však je, aby to zaujalo aj čitateľov a doslova ich to vtiahlo. Na to existuje mnoho dobrých rád, odporúčaní, postupov a metód.

Prečítajte si prvú časť minisérie

„Ako napísať dobrý príbeh“.

 

Nápad

     Na začiatku musí byť dobrý nápad. Poviete si – tých mám plno, len ich dať na papier. Ale pozor. Nápad je základným stavebným kameňom, ktorý môže byť vo vašich očiach pevným a nedrobiacim sa, ale čitatelia vedia byť vyberaví. Už samotný nápad v sebe zahŕňa veľa úvah, stratégií, plánov a krokov. Je to príprava na samotný príbeh, ktoré je alfou a omegou tvorivého procesu. Ak zlyháte už tu a nedotiahnete nápad, neskôr sa vám bude písať oveľa ťažšie.
Takže si dobre premyslite, do akého prostredia zasadíte príbeh. A nasleduje otázka – poznám toto prostredie dobre alebo budem musieť študovať, prehrabávať sa v archíve, cestovať a testovať? „Čím detailnejšie budete pozadie príbehu poznať, tým ľahšie napokon vymyslíte, ale nájdete konkrétny príbeh,“ pripomína Markéta Dočekalová v knihe Tvůrčí psaní.


     Pre začínajúceho autora je ideálne písať z prostredia, ktoré dôverne pozná. Ak sa púšťa na neznámu pôdu, musí veľa študovať, čítať, možno aj cestovať a stráviť nejaký čas v danom prostredí. Ak chcete písať techno thriller, musíte si naštudovať rôzne technické oblasti, aby ste nepísali o nezmysloch. Ak píšete skôr cestovateľský román, treba navštíviť aspoň niektoré miesta, ktoré plánujete opísať v knihe a zažiť cestovanie – a s tým súvisiace veci – na vlastnej koži. Nie je nič horšie ako písať príbeh z prostredia, o ktorom viete málo či takmer nič. Poviete si – budem sa vyhýbať detailom a veciam, ktoré by mohli odhaliť túto slabinu. Stačí mi to, čo je na webe...

     Omyl. Príbeh neunesie povrchnosť. Kĺzanie po povrchu. Vhodne zvolené detaily a ich správne zakomponovanie do príbehu robia rozprávanie uveriteľným a vytvárajú ilúziu reality, ktorá je pre každý príbeh taká dôležitá (o tom neskôr).

     Tiež buďte pripravení na to, že štúdium pozadia príbehu vás môže úplne zmiasť. Možno sa vám váš nápad zdá skvelý...pretože dobre nepoznáte zákulisie a detaily. „Môže sa však stať, že keď všetky detaily spoznáte, zrazu si uvedomíte, že to nie je dobrý nápad pre knihu a že budete musieť hľadať iný,“ vysvetľuje M.Dočekalová. „Je to bežné a normálne, a preto sa musí s každým nápadom pracovať. A preto musí prejsť študijným a prípravným obdobím ešte dlho predtým, než vôbec začnete vymýšľať samotný príbeh.“

 

     Pustili ste sa do prípravného štúdia pozadia príbehu. Ako dlho by malo trvať? Odpoveď prirodzene nie je jednoznačná a je skôr individuálna. Netreba to prípravné obdobie príliš pretiahnuť, aby ste o svojom nápade nevedeli príliš veľa a zrazu sa ho začnete báť. Nebudete vedieť, z ktorej strany začať a ako ho vlastne uchopiť. Áno, platí Senecovo – „Dôvod, prečo sa neodvážime k niečomu, nie je to, že by boli veci ťažké. Ale veci sú ťažké preto, že sa neodvážime.“ – no pri písaní je tiež pravdou, že priveľa detailov a podrobností zvykne u spisovateľa vzbudiť neraz až chorobný rešpekt a obavy. Všeobecne sa však odporúča príprava v trvaní od troch mesiacov do roka. Viac určite nie.

 

Autorský denník

     Experti odporúčajú (nielen začínajúcim) autorom viesť si autorský denník. Písať si o tom, čo chcete napísať. Zapisovať si zaujímavé informácie, ktoré môžete použiť. Aspoň si načrtnúť niektoré situácie a príhody, ktoré sa do vašej knihy hodia a môžu ho oživiť. Čoraz viac vykresľovať postavy a rozširovať ich životopis – všetky tieto bio údaje nemusíte neskôr použiť, alebo lepšie povedané, ani nesmiete. Ale sú vynikajúcim zdrojom pre vás ako autora, ktorý musí vedieť o svojich hlavných postavách čo najviac, aby ich predstavil čitateľom uveriteľne a dôveryhodne.


     Takýto autorský denník ukáže potenciál vášho nápadu. Upozorní, čo treba ešte dotiahnuť, naštudovať a kde môžu byť úskalia príbehu. Tieto aspekty pomáhajú predovšetkým neskúseným autorom, ktorí iba začínajú písať. Nájsť správnu tému a dobre ju uchopiť je hotová veda a neriadi sa takmer žiadnymi pravidlami. Všeobecne možno povedať, že témy z vášho života budú úspešnejšie ako témy, ktoré ste sami neprežili. „Začal som písať s naivnou predstavou, že možno zmeniť celý svet. Dnes už na to neverím. Stačí mi, že si písaním ušetrím výdavky na psychiatra,“ tvrdí úsmevne spisovateľ Ivan Kraus, brat známeho českého herca Jana Krausa.


     Analýza námetu a autorský denník vám tiež napovedia, či nebude lepšie napísať iba novelu alebo dokonca len poviedku, lebo na viac by nápad nevydal. A tiež aký žáner zvoliť. Bude to romanca, ženský román, spoločenský román alebo detektívka, či historický príbeh? Možno poznáte Alice Munro, ktorú považujú za jednu z najlepších anglicky píšucich poviedkárok. Jej príbehy sú remeselne vyskladané, majú skvelý štýl a upútajú komplexnou štruktúrou. Jej typické dielo sa začína tam, kde by iní spisovatelia uvažovali o závere. Čím si však získala Alece Munro čitateľov najviac, je obyčajnosť. Jej príbehy sú o obyčajných...resp. o „obyčajných“ ľuďoch. O ich tajomstvách, spomienkach, sexuálnych túžbach a želaniach. Píše o vidiečanoch z Ontaria, kde sama strávila detstvo a kde študovala na univerzite. Kniha Tanec šťastných tieňov jej vyniesla najprestížnejšie kanadské ocenenie. Píše tak dobre preto, že pozná prostredie a ľudí, o ktorých píše.

Námet

     Máte v hlave nápad, naštudovali ste si pozadie a teraz prichádza na rad kostra príbehu. Námet, ktorý ešte nie je podrobným príbehom, ale vysvetľujúcim, objasňujúcim. O čom bude príbeh? Aká bude jeho hlavná dejová línia? Zápletka, postavy, body zlomu.

     Písanie námetu je štandardom vo filmovej branži, v prípade kníh je to skôr vzácnosť, ale určite nezaškodí predložiť niekomu skúsenému na ukážku 10 strán textu. Môžete tak dostať relevantnú spätnú väzbu, či vôbec začínať s takýmto príbehom... alebo viesť iným smerom.. alebo je to skvelý námet a môžete sa pustiť do samotného príbehu.

 

     V tejto prvej fáze sa tiež inšpirujte. Julian Tuwim povedal, že ak vykrádame jedného autora, je to plagiát. Neodpustiteľný prešľap. No ak vykrádate mnohých autorov, je to štúdia postavená na prameňoch a zdrojoch. Úsmevné? Nezmyselné?

     Prirodzene, že nejde o prepisovanie cudzích viet a pasáží. No účte sa analýzou druhých. Vezmite si svoju obľúbenú knihu a prečítajte si ju. A keď ju dočítate, začnite ju čítať ešte raz, ale tentoraz z iného uhla: všímajte si postavy, ich charakteristiku a dialógy, ktoré o nich veľa vypovedajú. Skúmajte štruktúru príbehu, situácie, ktoré do seba zapadajú, striedanie časových či priestorových aspektov diela. Ak chcete ísť do hĺbky, vytvorte si mapu príbehu, rozložte ju a potom poskladajte, aby ste pochopili, prečo postavy konajú tak ako konajú a prečo je tam oná situácia.


     Že je to priveľa práce? Zbytočná námaha? Prehnané úsilie?

     Áno, je. Ale ak to myslíte s písaním vážne, nikdy to nebude zbytočné mrhanie času a energie!

 

     Budúci týždeň si v druhej časti minisérie „Ako napísať dobrý príbeh“ povieme o kostre príbehu: situácia – komplikácia – rozuzlenie.


Pozn: Táto časť TD MT čerpala najmä z knihy Tvůrčí psaní od Markéty Dočekalovej.


 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: