IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tvorivá dielňa Mám talent – 17.časť (2.3.2011) Celkový počet komentárov: 0
 

     V predchádzajúcej Tvorivej dielni MT  – minisérii „Ako napísať dobrý príbeh“ - sme si povedali o nápade, autorskom denníku a námete. Tentoraz začneme písať samotný príbeh, ktorý má tri časti: situáciu, komplikáciu a rozuzlenie. Ešte skôr, ako začnete písať, si spomeňte na vetu Oscara Wildea: „Knihy nie sú morálne či nemorálne. Knihy sú dobre alebo zle napísané. A dosť!“ Takže nezačnite štartovať s myšlienkou – nejako začnem a postupne sa to samo rozbehne, bude sa to nabaľovať. Nie! Treba si dať záležať na každej jednej vete, odstavci, strane.

 

Situácia

     O prvej vete, prvej strane sme si už v Tvorivej dielni písali. Netreba pripomínať, aký je úvod mimoriadne dôležitý. A netreba opakovať ani to, že chuť čítať dlhé úvody zmizla. Čitateľ chce (rovnako ako divák), aby sa čo najrýchlejšie niečo dialo. Túži po svižnom začiatku deja a ak ho nedostane, je nespokojný a jeho záujem ochabuje. A vieme, aké je to s ochabnutými vecami. Neslúžia tak ako chceme.
Prirodzene, nemusíte toto pravidlo rešpektovať a ani nie ste nútený. Najmodernejšie teórie založené na výskumoch a testoch však tvrdia, že úvod typu „in medias res“ je optimálny.


     Po prvých slovách a vetách si ujasnite štýl, akým budete písať. Možno to už máte dávno rozhodnuté, možno ešte váhate, no po prvých slovách je definitívny dedlajn, aby ste sa rozhodli. A možno sa vám podarí to, o čom kedysi napísal Francois René de Chateaubriand: „Originálny autor nie je ten, ktorý napodobňuje iného, ale ten, ktorého štýl sa nedá napodobniť.“ Neskúšajte opakovať, napodobňovať slávnych spisovateľov. Učte sa od nich, všímajte si ako píšu a ako im „funguje príbeh“, ale nenapodobňujte. V drvivej väčšine prípadov je výsledok prinajmenšom rozpačitý, častejšie však trápny a smiešny.


     Veľa začínajúcich spisovateľov má dojem, že ešte nemajú vlastný štýl a tak k nemu musia pridať čosi cudzie, osvedčené a overené. Niečo odpozerané, najlepšie o tých najlepších a najčítanejších. Ale hoci papier znesie veľa, pozorný čitateľ vás prekukne: ani v reálnom živote sa hlupák dlho nedokáže pretvarovať ako génius. Môže nakrátko oklamať svoje okolie, má skvelé chameleonské schopnosti, ale skôr či neskôr vyjde pravda najavo a sklamanie ostatných je o to smutnejšie. Vyvarujte sa tohto sklamania, strápnenia, ponižovania, odsudzovania a držte sa svojho štýlu. Buď ste šikovný a viete písať...alebo nie.

 

Prvé slová a vety

     V úvodnej časti musíte poskytnúť čitateľovi informáciu o charakterových rysoch vašich hrdinov a o prostredí, v ktorom žijú alebo kde sa bude príbeh prevažne odohrávať. Najčastejšou chybou býva, keď sa autor snaží hneď na prvých stranách prehnane všetko vysvetľovať a zahltí čitateľa množstvom informácií, ktoré jeho zážitok doslova ubijú. Zastavte sa a prečítajte si úvod aspoň dva, tri razy. Vyhoďte to menej dôležité, čo môžete dovysvetľovať aj neskôr. Zvážte, čo tam naozaj treba a radšej začnite rozprávať. „Veľa tvorov je inteligentných, ale iba jediný rozpráva príbehy – a to sme my,“ tvrdí Terry Pratchett. Tak ich rozprávajte a nezabite ho snahou povedať príliš veľa. Áno, je zložité vybrať to, čo posunie dej, čo ho rozvinie a správne naštartuje, ale treba to skúšať. Naučiť sa to môžete iba písaním a prepisovaním. Nikto to nedokáže hneď na prvý raz.

 

     Ďalším začiatočníckym prešľapom okrem zdĺhavých úvodov, ktoré neponúkajú nič zaujímavé alebo sú zahltené množstvom informácií, sú fakty, ktoré nikam nevedú. Autor ich v podstate dáva na papier bezdôvodne, neskôr ich nerozvinie alebo ich nedotiahne. Čitateľ sa potom oprávnene pýta – načo ma tým autor zaťažoval a zdržiaval? O čo mu išlo?! Chcel iba vyplniť priestor a natiahnuť knihu na 150 strán? Alebo na to zabudol? A to si teda po sebe dielo ani neprečítal? Takéto otázky isto neprispievajú k dobrému pocitu z čítaného a k stotožneniu s príbehom.


     Slávna Margaret Atwoodová raz vyhlásila: „Jediný skutočný koniec je, že John a Mary zomrú. John a Mary zomrú. Toľko ku koncom. Začiatky sú vždy oveľa zábavnejšie.“ Tak si ho užite a skúste sa pri tom obliecť do kože čitateľa. Vnímajte príbeh jeho očami a mysľou. Sústreďte sa na postavy, pretože viac ako polovicu úspechu každého príbehu tvorí dobré zvládnutie postáv. Musíte docieliť to, aby si čitateľ vedel predstaviť, ako daná postava vyzerá, ako koná a myslí, čo by asi povedala v určitej situácii. Nehovorte však, že Jano je egoistický narcis, ale vymyslite scénku, zápletku, z ktorej to bude jasné a čitateľ si ju navyše užije. „Nepíšte, že stará dáma kričala – strčte do nej a nechajte ju kričať,“ radil Mark Twain. Buďte plastický. Maľujte, vykresľujte a vždy myslite na to, že čo sa dá vyjadriť cez dej, nevyjadrujte nudným a statickým popisom.

 

Nepreťahujte úvod

     Úvody príbehov bývajú neraz kameňom úrazu. Napríklad aj pri pokračovaní slávnej Nemocnice na okraji mesta po 20 rokoch. Všimli ste si tú klasickú chybu? Najskôr nám predložili nestráviteľný a dlhý úvod, ktorý sa natiahol na niekoľko dielov. Autori vysvetľovali, pripomínali, ozrejmovali, až sa takmer nedostali k hlavnému deju. Zrazu totiž prišli záverečné časti a seriál sa skončil. V zahraničí sa napísalo už veľa odborných kníh a článkov o natiahnutých úvodoch, ktoré oberú jadro o šťavu a preskočia priamo na záver. Príbeh jednoducho musíte rozložiť na tri časti, tak sa to osvedčilo a tak to čitatelia očakávajú.

 

     Príbeh je presne ako život. Jedna vec sa deje z dôvodu inej. To musí fungovať od prvých viet vášho príbehu a čitateľ to musí cítiť. Vašou úlohou ako spisovateľa určite nie je stvárniť realitu, ale poskytnúť ilúziu reality. Čitateľ musí uveriť, že takýto dej je možný, že postavy by tak reagovali a hovorili by takéto veci. Ak to zvládnete už na úplnom začiatku, máte vyhrané. Ak to nedokážete a zneistíte čitateľa, ktorý bude pochybovať o prvých slov, ťažko si budete znovuzískavať jeho dôveru.

 

     Nebojte sa tiež hneď od začiatku nastúpiť s dialógmi, hoci sa nepíšu ľahko a nie vždy posunú dej tak, ako chcete. No priama reč je jednoznačne zaujímavejšia ako popisy. Dialógom vystihnete charakter hrdinu efektívnejšie ako opisovaním jeho vlastností a temperamentu. Tým, ako hrdina hovorí a čo hovorí, charakterizuje sám seba.

 

Pochybnosti? No a čo?!

     Keď začnete písať, veľakrát sa objavia pochybnosti. Dokážem vôbec napísať dobrý príbeh? Bude dostatočne zaujímavý, pútavý? Nepokašlem to pointou? Budem schopný vykresliť postavy tak, aby sa s nimi čitateľ stotožnil a prijal ich za svoje? Verte, že väčšina (nielen) začínajúcich spisovateľov má s úvodom príbehu ťažkosti. „Všetko dobré písanie je plávanie pod vodou so zadržaným dychom,“ napísal F.S.Fitzgerald. Je to normálne...a buďte pripravený, že tie ťažkosti a pochybnosti pretrvajú až do konca. Až dovtedy, kým nebude vybudovaný celý príbeh. A aj potom budete mať pochybnosti...aj po odovzdaní rukopisu vydavateľovi...aj keď príde kniha na pulty kníhkupectiev. Budú tu stále. V rôznych formách a podobách, ale to neznamená, že sa vzdáme tej nádhernej činnosti, akou je písanie.

 

O týždeň si v tretej časti minisérie „Ako napísať dobrý príbeh“ povieme o hlavnej časti príbehu – komplikácii.

Pozn: Táto časť TD MT čerpala najmä z knihy Tvůrčí psaní od Markéty Dočekalovej.

 

 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: