IKARIKAR http://www.ikar.sk

Tvorivá dielňa Mám talent – 19.časť (22.3.2011) Celkový počet komentárov: 3
 

     V minisérii „Ako napísať dobrý príbeh“ sme si už povedali o nápade, autorskom denníku i námete, aj o začiatku príbehu, čiže situácii a o hlavnej časti príbehu, komplikácii. Dnes sa budeme venovať dialógom, pretože napísať dialóg, aby nebol nudný a aby ich nebolo priveľa, je umenie. „Áno, najťažšie je napísať dobrý dialóg, aby bol úsporný, nie dlhý a aby každé slovo malo konkrétny význam. Bolo to pre mňa doslova peklo,“ spomína si režisér Tomáš Mašín. Jeho film 3 sezóny v pekle získal 11 nominácií a tri České levy.

 

Čítajte nahlas

     Dialógy dokážete dobre vybrúsiť a „zreálniť“ čítaním nahlas. Budete tak počuť kostrbaté vety, zlý slovosled, ako keby ste si text iba čítali potichu, respektíve v hlave. Počuté vnímame inak, reálnejšie, prirodzenejšie. Poznáte to – „ježiš, veď on hovorí ako kniha“, poviete si pri čítaní niektorých dialógov. Presne tak, dialógy dodávajú vašim postavám trojdimenziálnosť, robia ich ľudskými, čitateľ sa s nimi lepšie stotožní.

     Dialógy navyše získavajú na dôležitosti pri zásade – obmedziť popisy a nahradiť ich obrazmi, situáciami a dialógmi. Základné pravidlo pritom hovorí: vyvarujte sa akéhokoľvek tliachania a kecania. Bezduchého, ktoré nikam nevedie. Vyškrtajte všetky dialógy postáv, ktoré nemajú myšlienku a buď neposúvajú dej, alebo nehovoria čosi zásadné (zaujímavé, jedinečné, prekvapujúce) o vašej postave. V bežnom živote máme kecania dostatok, no v dramatizácii príbehu nemá čo robiť.

 

Dobrý dialóg

     V priamej reči sa vyvarujte klišé a frázam typu „volám sa...“. Nie je nič nudnejšie ako suchopárne predstavovanie. Postavy máte predsa na to, aby konali, posúvali dej a nie aby vypúšťali z úst bežné spoločenský plky. Máte ich predsa na vyššie ciele a pre dôležitejšie vety. Vymyslite zápletku, pri ktorej sa postavy vzájomne spoznajú a vyvarujte sa spomínaného klišé.

     Stále myslite na to, že dialóg charakterizuje toho, kto hovorí, ale tiež nám slúži na posúvanie deja, vytváranie atmosféry či napätia. Preto sa vyhnite redundancii, opakovaniu informácie dvakrát. „V textoch začiatočníkov môžeme napríklad čítať,“ vysvetľuje Markéta Dočekalová v knihe Tvůrčí psaní 1. „Lenka sa obzrela a videla, ako ju Marek sleduje. Celá sa zachvela a povzdychla si: ´Sleduje ma´.“ Prečo popisovať jednu situáciu dva razy? Prirodzene, že v istých prípadoch môže ísť o autorov zámer, no skúsenosti ukazujú, že menej skúsení autori to robia z nevedomosti.

 

     Známa lektorka M.Dočekalová tiež radí – testujte si, čo postavy hovoria. Niekedy trvá dlho, kým nájdete pre svoje postavy tie správne vety. A vo chvíli, keď si myslíte, že ich máte, tak ich otestujte. Najlepší trik, ktorý sa používa, je „otočenie dialógov“. Hovorí vaša postava „Milujem ťa“? A čo sa stane, keď povie „nenávidím ťa!“. Niekedy pri takomto testovaní objavíte veľmi zaujímavé veci. Každý príbeh musí obsahovať nejaké prekvapenie. A to môžete nájsť niekedy aj vďaka takýmto otočeným dialógom.

 

     Dialóg je v knihe oživením, je jeho energiou a nábojom. Platí pravidlo, že všetko, čo sa dá vyjadriť priamou rečou, vyjadríme dialógmi a až zvyšok popisom. Pri množstve dialógov však používame rôzne barličky, vatu, balast. Napríklad vo filme sú slová typu „Pamätám si...“, „Keď som bol ešte malý...“ ap. nežiadúce. Sú to takzvané bla bla dialógy, ktoré len zaberajú miesto. Už Aristoteles hovoril: „Príbeh má byť len o tom, čo hlavný hrdina chce získať alebo dosiahnuť.“ Pri knihe je to trošku iné a postavy môžu spomínať, vracať sa do minulosti, ale aj to by mali robiť nápadito a pútavo.

 

     Už sme v predchádzajúcich častiach hovorili o ilúzii reality. „V skutočnosti sú takmer všetky príbehy vymyslené, neuveriteľné, vašou úlohou je však zabezpečiť, aby im čitatelia verili. To je práca spisovateľa,“ upozorňuje M.Dočekalová. Ilúzia reality zabezpečí, že čitateľ vám verí od prvých slov a riadkov, vžije sa do príbehu, bojí sa o vašich hrdinov a prežíva radosť/plač/hnev/sklamanie s vašimi postavami. To platí dvojnásobne pri dialógoch.

     Skúste sa započúvať do cudzích dialógov a zistíte, že z veľkej časti sú nudné a triviálne. Ľudia si skáču do reči, prerušujú sa, kokcú, majú problém sa vyjadriť. V knihe samozrejme nesmieme kopírovať skutočné dialógy, lebo by to vyzeralo strašne. Občas môžeme vložiť nejaké to hmm či nooo, ale pri písaní sa „hráme na skutočné dialógy“.

 

      Syd Field vo svojej knihe o písaní scenárov uvádza, že postave musíte dať život, musíte o nej vedieť všetko a to viete vynikajúco dosiahnuť dobrými dialógmi. Vaša postava sa na chvíľu stane vašim najlepším priateľom, budete ju poznať lepšie ako ona sama, vy jej udávate schopnosti, zlozvyky, situáciu a možnosti riešenia. A vy jej vkladáte do úst slová, vety, ktoré čitateľ prijme alebo odmietne. Nepodceňujte dialógy s tým, že veď viem rozprávať a komunikovať, tak čo.

 

     Neraz sa však príliš venujeme dejovej línii či vykresľovaniu atmosféry, napätia, no zabúdame na efektívne dialógy. Len málo dobrých príbehov nemá dialógy a pre mnohých spisovateľov je to často kameň úrazu. Spisovateľka a lektorka Karyn Follisová Cheatamová radí – odpočúvajte bežný život.

     Všimli ste si, že ľudia v extrémnej emočnej situácii používajú skôr krátke, úderné vety? „Vypadni! Zmizni“ alebo „Nechaj ma. Už toho mám dosť!“

     Počujete vo vetách nervóznych a zmätených ľudí to „slovné túlanie“? „Viem, že to nie je presne to, čo by si chcel a nebol som si istý, či je to najvhodnejšie....“

     A že malé deti majú tendenciu vynechávať zámená či iné slovíčka?


     Pozorujte, počúvajte a zapisujte si, ako ľudia v rôznych situáciách hovoria. Ako skladajú vety, akú majú dikciu, rytmus, melódiu hlasu. Vždy si všímajte na súlad medzi slovami a situáciou, aktivitou danej osoby. Vnímajte rytmus viet a čoskoro rozpoznáte správne (efektívne) použitie slov a viet.

     A potom to využite vo svojich dialógoch.

     Jednoduché, však:-)

 

V piatej časti minisérie „Ako napísať dobrý príbeh“ si povieme o budovaní plastických postáv.


Pozn: Táto časť TD MT čerpala z viacerých kníh, najmä z publikácie Tvůrčí psaní od Markéty Dočekalovej.

 

 

 



Komentáre

Adhara22.3.2011
 

Ja by som ešte zdôraznila ďalšiu dôležitú funkciu dialógov – zbližujú postavy. Ak sa dve postavy spoznali až v priebehu deja a majú sa citovo zblížiť, potom je dôležité, aby spolu veľa hovorili.
Pri dialógu viac než pri popisoch cítim, či mi písanie dnes ide alebo nejde.
Nesúhlasím však s tým, že postavy by nemali koktať, používať nevhodné vsuvky známe z reálnych dialógov, opakovať sa. Práve vtedy nebude dialóg pôsobiť realisticky. Samozrejme, všetko s mierou, a treba brať ohľad aj na situáciu, vek, spoločenské postavenie postavy. Ale keď čítam, ako nejaká postava nádherne, plynulo, bez rozmýšľacích prestávok a štylisticky dokonale hovorí niečo, čo sama dobre nechápe, alebo sa vyjadruje o ťažkých témach, napr. svojich citoch, nepôsobí to presvedčivo.

alex j. kenji22.3.2011
 

Viktor Dyk v Krysařovi vedel aj z klišé ohľadom mena urobiť terno:
\"A vaše jméno?\"
\"Nejmenuji se; jsem nikdo. Jsem hůř než nikdo, jsem krysař.\"
:DDD kdo umí ten umí

Elis J.V.22.3.2011
 

Klišé tipu \" volám sa...\" pre mňa znamená začiatok konca čítaného diela. :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: