IKARIKAR http://www.ikar.sk

Týchto päť slov pre teba (Terézia Martinková)19.4.2017
 

3
 počet hodnotení: 15
prečítané 332, Komentáre 9

 

Týchto päť slov pre teba - kapitola 44


Ema


-"Jakob, nemysli už na to. Nabudúce sa budeš ku Chaffovi správať lepšie a teraz sa tým netráp."


Jakob sedel v obývačke svojich rodičov a pozeral do diaľky. Videla som, že ho trápi to, ako sa správal a že nevie, čo robiť.


Prikývol a smutne sa na mňa usmial. Chcela som ešte niečo dodať, no do obývačky vošli jeho rodičia aj sestra.


-"Tak nám povedzte ako ste sa dnes mali," usadila sa oproti nám Astrid spolu s Matthewom a Hanna sa s vozíkom preplietla vedľa sedačky, na ktorej sme sedeli my.


-"Bolo to super. Chaff mal lepšiu náladu ako naposledy, takže verím, že to bude už len lepšie. Jakob ho ale nemá veľmi rád, však Jakob?" obrátila sa Hanna s úškrnom k bratovi.


-"To nie je pravda," bránil sa Jakob, no zradila ho červeň v lícach.


-"Nie, že by ho nemal rád, len mu na prvý pohľad nebol sympatický," zasiahla som. Jakobovi rodičia si iba vymenili pobavené pohľady a prikývli. "Už je ale všetko inak, však Jakob?"


Jakob iba prikývol a snažil sa nečervenať.


-"Najbližšiu hodinu máš v utorok?"


Hanna prikývla a snažila sa vziať si pohár zo stola, no bol ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.22.11.2017
 

Ak sa chceš dopracovať k čitateľnému dielu, mala by si:

Škrtať nefunkčné spojenia, nič neriešiace vety, nudné a prázdne odseky.

Prerobiť i vyškrtať dialógy, ktoré tiež neposúvajú dej, iba zaberajú niekde aj pol kapitoly. Čitateľ by sa z nich mal dozvedať podstatné záležitosti, nesmú ho nudiť. Uprav ich tak, aby z nich bolo zrejmé, kedy hovorí dieťa/študentka, matka, riaditeľ školy a pod., t. j. odlíš spôsob verbálnej komunikácie skupín.

Vyhodiť nadbytočné zámená, prídavné mená, častice, príslovky.

Pozrieť si, ako sa správne píše priama reč aj to, že za ňou nemôže nasledovať činnosť iného človeka ako toho, kto hovorí.

Vymyslieť zápletky, nenechať dej plynúť iba tak, bez prekážok, komplikácií. To, že hlavnej hrdinke zomrie príbuzný, či ujde z vyučovania, alebo plače v parku, nie je zápletka.

Znížiť počet „som“.

Opraviť gramatické i pravopisné chyby („...som sa rozhodla.“ „O čom?“. Správne: „...som sa rozhodla.“ „Čo?“)

Uvedomovať si presný význam volených pojmov: „Nevedel som variť a spoliehal som sa na materinský pud“ – materinský pud a varenie nemajú nič spoločné. MP je totiž schopnosť starať sa o potomstvo, nie schopnosť naučiť niekoho variť, štrikovať...

Vymyslieť uveriteľné situácie, keďže neuvážených je nadmieru. Spomeniem aspoň tie, ktoré mi najviac prekážali:

Deň po synovej smrti sa matka rozhodne presťahovať do iného štátu iba preto, že obstojne vie reč a je to jej sen. Nebude môcť chodiť synovi ani mužovi na hrob, ale to ju netrápi. Ani to, že dcéru vytrhne zo zabehnutého života. Hlavne, aby ona zabudla, čo je na milujúcu matku príliš neštandardné riešenie rovnako ako to, že si zbalila každá svoj maximálne dvanásťkilový kufor a odleteli do Švédska. Je to neuveriteľné preto, že nemajú batoh peňazí, aby mohli všetko nakúpiť nové. Predstav si, že ti mama povie, že o pár dní odchádzate žiť do inej krajiny. Zbalíš si veci, necháte (či vyhodíte) všetko, čo ste roky zhromažďovali, plus auto, keďže sa do lietadla nevojde, a tradá na letisko! A čo práca? Treba dať výpoveď. Čo byt? Ak je nájomný, tiež treba dať výpoveď, ak vo vlastníctve, treba ho vypratať a speňažiť. A čo iné záväzky, rodinné či priateľské väzby? Nič rozhodujúce sa nesmie diať impulzívne, inak nik neuverí. Opustiť byt, všetky veci, príbuzných, prácu, mesto aj krajinu počas pár dní to nie je telefonát s priateľkou, z ktorého po minúte vzíde rozhodnutie, že večer pôjdete na diskotéku. Ak sa nad tým zamyslíš a predstavíš si všetky súvislosti, tak zistíš, že to nie je možné. Že nik nenechá všetko tak a s prázdnymi rukami a jedným kufrom osobných vecí začína v cudzej krajine odznova. Naslepo. V prvom obchode si kúpi byt, v druhom auto atď., lusknutím vybaví všetko, čo treba pri presídlení, poprihlasuje seba i dieťa kam treba (lekári, škola, práca, mestský úrad, poisťovne...). Kto uverí, že majú desiatky tisíc, ak nie stovky tisíc eur a chuť vyhodiť to, čo dovtedy užívali? Matka tvojej hrdinky plný batoh peňazí zrejme má, keď sa v 6. kapitole dozvedáme, že „ubehli dva týždne... mama s nadšením ZARIAĎOVALA NÁŠ byt“. Zariaďovala vlastný byt - takže bohatá učiteľka MŠ, ktorá sa predtým viac rokov sama starala o dve deti. Nielen, že si vo Švédsku hneď ako pristáli, kúpila byt, zariadila ho, dokonca si kúpila i auto – „do školy ťa odveziem“. A to ešte nezačala pracovať ani nemá istú prácu, keď po viac ako dvoch týždňoch ešte len ide na pohovor.

Kým sa teda matka snaží a lieta s batohom eur (teda vlastne, aby som bola presná, švédskych korún, zorientovaná v kurze, v úradných záležitostiach, prihlasovaniach a všetkom, čo je treba, aby mohli od prvej minúty od pristátia na letisku plnohodnotne fungovať) po obchodoch, vybavuje, nakupuje a zariaďuje, dievčina naberá lopatami knižky v knižnici. Anglické. Sedemnásťročná Slovenka, ktorá vyšla zo slovenskej ZŠ, plus absolvovala asi jeden rok gymnázia. Kto uverí? Okrem nudy a čítania kníh v angličtine chodí do zákutia parku plakať, aby jej život nebol príliš jednotvárny.

Keď prišla prvýkrát v prvý deň do školy, odula sa na triedneho učiteľa, nevedno prečo, keď sa jej spýtal na rodinné pomery. Schmatla kabelku a bundu a ufujazdila. No keď na druhý deň prišla do školy a vysypala tašku s knihami (tie za ňou v predošlý zrejme cupitali, ako by sa inak dostali k nej domov, keďže si ich v prvý školský deň nevzala), zistila, že si v predošlý deň v pubertálnej hodine trucovania zabudla len zápisník, do ktorého si vlastne ešte nič nezapísala, keďže ho mala na školské zápisky a nestihla spraviť ani čiarku.

Na víkend k Jakobovi „prišla sestra Hanna“. Dvanásťročná sestra odkázaná na vozíček prišla (tuším) 50 km sama bez sprievodu za bratom. Asi ťažko.

Veliteľ záchranárov nie je vojak, aby ho „povolali“. Ak zachraňuje životy, tak je lekár. A ten nepodlieha povolaniam, ten sa môže slobodne rozhodnúť. Alebo nie je lekár a je veliteľ záchrannej a hasičskej jednotky, alebo čo vlastne je? Ani toho nemá nikto právo povolávať na misie, či záchrany iných životov do zahraničia, či kamkoľvek. Akosi som ani toto nepochopila.

Ani to, ako mladšia sedemnásťročná sestra “zoberie“ staršieho devätnásťročného brata, len čo vyzdravie, „v roku 2015 do Čiech na majstrovstvá sveta v hokeji.“ Muselo by to byť naopak, teda ona staršia a dospelá, ak by ho chcela „zobrať“ niekam.

Zreálniť treba aj ostatné:

Riaditeľ školy prijíma úplného učiteľského eléva, vôbec nepôsobí/nerozpráva fundovane, po piatich minútach mu navrhne, či by „nevzal triednictvo“ – tiež nesprávne. Takto nie.

Do školy nastúpili tretieho septembra. Prečo, keď vo Švédsku začína školský rok v polovici augusta? Chýbajú ti základné informácie o systéme školstva vo Švédsku, prispôsobila si ich Slovensku. Mohla si príbeh umiestniť na Slovensko a ušetrila by si si veľa času. Teraz musíš prepisovať.

Ďalšia zle vystavaná situácia: „kaviarne, terasy, bary, káva, ľudia s notebookmi, s knihami – život, na aký som v Bratislave nebola zvyknutá“. Bratislava je teda v tvojom podaní dedinka zhruba na konci 19. storočia, keď sa v nej nič také neobjavilo, keď hrdinka nebola na podobné výjavy zvyknutá.

Vysvetli mi, prosím ťa, čo to majú vo Švédsku za „špeciálnu“ školu (aj odkiaľ máš také informácie), v ktorej oslovujú učiteľov profesor a do ktorej chodia cudzinci 4 roky, nie je ani gymnáziom, ani odbornou školou, je len akýmsi štvorročným kurzom pre cudzincov, aby sa naučili švédsky, pričom majú predmety ako angličtina, fyzika, kultúra, história, matematika, napriek všetkému však sú len jazyková škola, ktorá pripraví na ďalšie vzdelávanie, pričom je vlastne zameraná len na jazyk a až potom sa (dvadsať i viacroční) posunú do „normálnej“ strednej školy.

Bieda nad biedu. Píšeš, ale nepremýšľaš. Toľko nezmyslov na pár kapitol! Nevypísala som všetky, ale sprevádzajú tvoje dielo neustále. Asi si žiačka ZŠ, možno prvého či druhého ročníka SŠ, je teda pochopiteľné, že máš nedostatok vedomostí a skúseností. Preto by si mala písať o tom, čomu rozumieš, primerane svojmu veku, a voliť krajinu, ktorej reálie dokonale ovládaš, teda najlepšie svoju rodnú.
Mysli, predstavuj si, spoj s vedomosťami, ktoré máš, prípadne sa spýtaj dospelých, či je to, čo si nasplietala, možné.

Po pár kapitolách, kedy ma od deja odpútavali neznalosti, chyby a omyly, som zistila, že sa musíš veľa učiť a veľa čítať, aby si dokázala vymyslieť, vystavať a ponúknuť originálny príbeh so všetkým, čo k nemu patrí.

Všetko sa deje lusknutím prstov preto, že to tak chceš ako autorka. A mnoho záležitostí nemá reálny základ, logiku, zmysel. Prešla som 10 kapitol, kým ma celkom opustila chuť čítať.
Dúfam, že ti moje postrehy a rady pomôžu v ďalšom rozhodovaní.

Čím to je, že sa všetci tínedžeri nezabúdajú vo svojom diele zmieniť o lievancoch/palacinkách s javorovým sirupom, buď posypané cukrom, alebo poliate horúcou čokoládou?

Ešte niečo: dievča je stredného rodu.

Lola14.8.2017
 

Ahoj, mala som tú česť a prečítala tvoje dielo dokonca - posledné tri kapitoly som už nedala.
Príbeh sa začal dobre. Hlavná postava s nesmierne ťažkým životom, presťahuje sa do iného štátu a prežíva zakázanú lásku a pomaly si dáva dokopy svoje zlomené srdce. Toto je typ textu, ktorý si vyslovene žiada širšie úvahy o jej pocitoch. Viac opisov. Je to napísané veľmi stručne. Akoby si to rýchlo zbúchala a dala na internet. Začiatok bol fajn, no už mi to nedalo dočítať tých posledných pár kapitol. Už ma prestalo zaujímať čo sa bude diať s hlavnými postavami. Takýto štýl písania si môže dovodliť len hŕstka autorov a to tých, ktorí opisujú situácie, kde sa moc nehodí teoretizovať o emóciách. Tvoj text si to vyslovene žiada. Inak sa čitateľ nemá ako zahĺbiť do deja. Nemá sa čoho chytiť. Tak isto ma tam ruší, že nikto proti nim neintriguje. Dokonalý vesmír neexistuje a som zvedavá aký typ rodiča by bol Ok s tým, že jeho dieťa - učiteľ, chodí so svojou žiačkou. A naopak.
Preto moja rada znie, píš. A keď budeš mať dielo dopísané, začni ho čítať odznova. Mne napr. pomáha, že dielo čítam viackrát, kým ho úplne dopíšem. A nevstanem od stola, kým nemám na rukách zimomriavky. Môj prvý román som písala presne takto. Jednoduchý. Neviem či mal dokopy 100 strán. A bol až priveľmi triviálny. Tak som si ho vytlačila a začala písať odznova. A ide do tlače. Čiže, ak ťa baví písanie, píš. Nenechaj sa odhovoriť od neprajníkov a negatívnych komentárov.

Sandy3.8.2017
 

Tvoj príbeh ma zaujal, vieš si pripútať čitateľa. Len musím ľutovať Emu, pretože sa na ňu z každej strany valí nejaká katastrofa. Som zvedavá, ako sa dej bude vyvíjať ďalej a verím, že sa už na ňu konečne usmeje šťastie. Dúfam, že sa čoskoro dočkáme pokračovania.

No name 22.6.2017
 

Terezka, nutne potrebujem ďalšiu kapitolu :D Teda aspoň 10, aby som bola spokojná

Saška20.6.2017
 

Terka si kúl len tak ďalej

Elis18.6.2017
 

Milá Terezka, po dlhom čase ma na MT niečo upútalo natoľko, že som neprestala čítať do poslednej vety a bolo mi veľmi ľúto, že som to zhltla za jediný deň! Je cítiť, že si začínajúca spisovateľka a dielo bolo plné chýb a nelogických situácii, no nie sú to nejaké závažné chyby, za ktoré by si mala byť zjazdená pod čiernu zem. Je to normálne. Nižšie ti vypíšem pár dobre mierených rád: Páči sa mi, že hlavná hrdinka má hĺbku. No ubrala by som plyn pri Larssonovi - moc sa snažíš čitateľovi vnútiť, že je dobrý človek a časťami sa mi zdalo, že moc tlačíš na pílu. Uber, ľudia si ho obľúbia tak, či tak. Trochu ma rušilo, že má profesor len 24 rokov. Sme v modernej dobe, nebála by som sa pridať mu pár rokov navyše. Vymazala by som tú časť, kde dostal miesto učiteľa. Tú pasáž by som len zhrnula do pár viet, skor ako konštatovanie. Ak by si to tam chcela nechať, bolo by to potrebné komplet celé prerobiť a je to zbytočná námaha pre tak nedoležitú situáciu.
Som čitateľka, ktorá miluje opisy. V tvojej knihe som ich trochu postrádala, no nepovažujem to za zásadnú chybu. Málo ma to vtiahlo do deja, no i tak som chcela vedieť, čo sa bude diať ďalej a nútilo ma to premýšľať. Čiže na začiatok si myslím, že super! Len pridávaj ďalšie časti a trochu pridaj na dynamike. Nech už sa tam medzi tými dvoma niečo udeje. :)

Ter18.6.2017
 

Ďakujem veľmi pekne za milé slová a ešte viac ďakujem za konštruktívnu kritiku, tú veľmi potrebujem:) Chyby vidím, no niekedy je ťažké prísť na to, čo konkrétne treba opraviť - rada na tom budem pracovať, dielo upravovať, ohýbať. Dlho som nemala odvahu príbeh zverejniť, bála som sa, no predsa je to dielo, na ktorom sa chcem učiť, a teda potrebujem ľudí, ktorí mi napovedia, čo je zlé a čo naopak robím dobre. Takže znova úprimne ďakujem a budem sa tešiť na ďalšie postrehy:)

Lenka15.6.2017
 

Prijemne citanie, tesim sa na pokracovanie :-)

James27.4.2017
 

Celkom zaujímavý prístup, písať v dvoch pohľadoch - čo musím uznať, autorka celkom verne opisuje správanie muža :D Celkovo mi zatiaľ príbeh príde pútavý, prirodzene vťahuje do deja. Myslím, že tomu napomáha aj veľké množstvo priamej reči. Čo sa týka obsahu, dosť depresívny začiatok môže odradiť čitateľov, ale určite vyvoláva aspoň nejaké emócie (to veru nebýva pravidlom v každej knihe). Som zvedavý ako sa bude dej vyvíjať, dúfam, že nebude príliš priamočiary a nezvrhne sa na lacnú romantiku. Zatiaľ hodnotím pozitívne, len tak ďalej...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Terézia Martinková

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: