IKARIKAR http://www.ikar.sk

Ujec (Dieťa dúhy)16.8.2015
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 259, Komentáre 1

 


Magdaléna Dobošová má cukráreň. Volá sa U Magdy, a hoci je na vyblednutej tabuli nad vstupnými dverami čitateľné len „    agdy", všetci ju volajú U Magdy. Každý, kto do U Magdy príde, totiž cukráreň už dávno pozná a pozná aj Magdu. Poväčšine až príliš dobre. V tak malej obci, ako sú Veterníkovce, kadiaľ nevedia priama cesta ani do vedľajšej dediny, a neprechádzajú tadiaľ takmer žiadni cudzinci, pozná každý každého, a teda aj Magda, rodená Veterníčanka, pozná všetkých svojich zákazníkov. Hoci, triezvych by ich možno už nespoznala. To si však vďaka nadprirodzene kladnému vzťahu Veterníkovčanov k alkoholu zrejme nikdy neoverí.
Magda bola pochopiteľne mimoriadne prekvapená, keď pred jej cukrárňou zaparkovalo nablýskané biele auto s ŠPZ-kou BL. Zásterou preleštila okno, že či dobre vidí. A keď stále videla to isté, hrkla si z najbližšej fľaše. Bola to jar.
Jarné popoludnie a v ňom, na tunajšie pomery elegantný, ale zároveň veľmi jednoduchý pán, asi tridsaťpäť ročný, s kurvou. Takou tou americkou, z filmov. Hnedé vlasy v drdole, ofina zvodne spadnutá do očí, dlhočizné nohy a sukňa...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Severína17.8.2015
 

Neviem... je to paródia? Lebo to tak vyzerá. Žiaden hlbší text, ani obsah. Je to skôr smiešne. Vôbec som nepochopila, dej. Neviem prečo tam chodil ten muž s tými ženami? Prečo potom staršej žene ponúkol, že bude jej pasák? Je to neujasnené. Na mňa to pôsobí, ako keď má niekto chuť niečo napísať a proste to napíše. Nič si nepripraví, nepremyslí. Sadnem a píšem, čo ma napadne. Záver: žiaden zázrak sa nekoná, žiadna hĺbka, nič tam nie je.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Dieťa dúhy

image.jpg
O mne

Som jednorožec s veľkými snami, milujúci divadlo a ľudí (čo sú pre mňa vlastne synonymá), zimomriavky, pletené svetre a melanchóliu. Mám doma asi 6 hudobných nástrojov a ani na jeden z nich neviem poriadne hrať. Ešte vždy celkom nerozumiem ručičkovým hodinám a nech sa na nočnú oblohu pozerám akokoľvek, súhvezdia nerozoznávam. Zbožňujem debaty, v ktorých hovorí cez rovnakú formu každý o inom obsahu. Narozdiel od majority, sa snažím pôsobiť čo najjednoduchšie. To, čo hovorím, sa často krát navzájom vylučuje a naozaj neviem, čo chcem. Som večný optimista a tak trochu narcis. Ľúbim seba, pretože ľúbim všetkých. Niekto by povedal, že som trochu "svojský", no práve vďaka tomu dokážem akceptovať zrejme čokoľvek. V ničom nie som stopercentný, ale žijem na dvesto perecent.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: