IKARIKAR http://www.ikar.sk

Uľa - porota hodnotí finalistu LC MT Celkový počet komentárov: 54
 

Vasil Demko
UĽA


     Finalista 3.ročníka Literárnej ceny MT 2012. Prinášame vám hodnotenia všetkých porotcov, o ktorých následne diskutovali 3.júla 2012 na spoločnom stretnutí so zástupcami vydavateľstva Ikar. Cieľom bolo nájsť spoločné stanovisko k danému rukopisu v kontexte kritérií a požiadaviek LC MT, vyhlásiť víťaza (resp. držiteľa prémie) a odporučiť rukopisy na vydanie. Finálny verdikt je spoločným stanoviskom 6 porotcov a 3 zástupcov vydavateľstva Ikar, ktorý sa zrodil po hodinách diskusií.

 


     V prvom rade – Uľa sa mi páči. Najmä kvôli téme a reáliám.
Ide v podstate o propagačno - budovateľský román o rusínskych Poloninách, ich genealogickej štruktúre a hodnotách súčasnej spoločnosti.

     Zaujímavá téma, dokonalá znalosť prostredia, inteligentné spracovanie s víziami riešenia súčasnej geopolitickej situácie Rusínov.

     Autorova ideová vízia budúcnosti rusínskej komunity s filozofickými, sociologickými, náboženskými, podnikateľskými, či umeleckými reflexiami. Rozkrýva celý okruh otázok – rodové a náboženské stereotypy, pochybné morálne a hodnotové štandardy súčasnej spoločnosti, generačný konflikt, nezamestnanosť, rómsku otázku a v neposlednom rade aj našu rezignáciu na uchopenie skutočných hodnôt našej kultúry, histórie a regiónu.

     Z hľadiska umeleckého textu však takéto množstvo ideovej nálože potrebuje dôkladne „poupratovať“. Inak text pôsobí iba ako zručne napísaná SITUAČNÁ SPRÁVA so schématickými vzťahovými zápletkami.

     Uľa – krásna, silná a inteligentná žena sa vracia do svojho rodného kraja, aby ho s pomocou niekoľkých osvietených miestnych ľudí obrodila a našla nový zmysel života, životné poslanie a lásku.

     Postavy však majú schématický ráz – od dedinského intelektuála a bývalého profesora Petra , cez sedliaka s dobrým srdcom a zdravým spôsobom uvažovania Vaňa, ktorý sa dobrovoľne stará o mladú cigánočku a jej malé dieťa, až po svojho zanedbaného krstného otca ... Celý zvyšok románu je príbehom, ako sa všetko nakoniec úspešne vybudovalo, vybojovalo a na dobré obrátilo.

     Už len skončiť vetou – a žili šťastne, až kým nepomreli ...

     Z takto postaveného príbehu – akokoľvek realistického – priam kričí ideovosť . Preto som na úvod zvolil názov budovateľský román.

     Oblúk klasického príbehového rámca „návratu strateného syna/dcéry“ by potreboval zjednodušiť, prevzdušniť, dať jednotlivým motívom hĺbku, tým, že sa nebudú kopiť do šírky, ale prehlbovať, navzájom zrkadliť, mýtizovať a spájať. Netvrdím, že záver musí myť vyslovene katarzný účinok, ale mal by čitateľa aspoň trocha prekvapiť a uvoľniť – v dobrom či v zlom.

     Ide o príbeh v klasickom duchu, preto by mu asi neprospeli moderné sujetové facelitingy, skôr dôslednejšia práca s jazykom – ako sa ním jednotlivé postavy odlišujú – akým jazykom napr. hovoria Fredy a Irenka? Po česky? Ako hovorí Ketka? Aspoň jedna postava by mala rusínčinu dôsledne dodržiavať – Mihaľ? Akú úlohu vlastne hrá rusínčina v príbehu? Páčili sa mi niektoré odkazy na rusínske výrazy... len by to celé malo mať cielenejší charakter.

     Sympaticky pôsobí hlavná hrdinka – Uľa – len jej osud končí trocha vo vzduchoprázdne. Škoda nenadviazať na príbeh miestnej jurodivej ženy, ktorá sa románom iba mihne. Chce to veľmi citlivý prístup, aby jej motív nepôsobil prvoplánovo, ale škoda ho nevyužiť.

DADO NAGY

 


     Konečne máme do činenia s mužom (po toľkom ženskom táraní a slzení) a s textom, ktorý hovorí o nás, našej zneistenej postprevratovej spoločnosti, našom reálnom živote a našich skutočných problémoch, problémoch spoločenských aj osobných či individuálnych, ktoré sa, pravdaže, prestupujú. Demko rozpráva o takej závažnej téme, akou je kríza komunity, pospolitosti, o darebáctve politiky, rozvrate hodnôt a podobne. A na druhej strane o tom, že rodina, pospolitosť, spoločenstvo môžu jestvovať a fungovať na prospech všetkých.

     Žiaľ, v Demkovom spracovaní tejto témy je až priveľa náhod a ťažko uveriteľných zvratov. Uľa v mladistvom vzdore ujde od rodičov s frajerom zo susedného valalu do Prahy. Tam sa z frajera stane narkoman a Uľu predáva ako prostitútku. A ona sa mu z lásky dlho nevzoprie!!! Napokon ujde aj s ich dieťaťom (Ketkou) do Brna, kde sa jej dosť neuveriteľne ujme rodina majetných a úspešných Krausovcov, nasťahuje si ju do domu, pod ich patronátom vyštuduje a stane sa viceprezidentkou Krausovej firmy. Pekná rozprávka. No nie je jej koniec.

     Superúspešná a veľmi krásna Uľa sa vráti do rodného valalu predať rodičovský dom, no spletie sa s miestnym krivým Vaňom, ktorý má dobré srdce, a rozhodne sa tam zostať. Takáto fabula dosť kríva, na rozdiel od Vaňa na obidve nohy.

     Autora od pseudoautora rozoznať aj podľa spracovania pikantných scén. A práve tu Demko predvádza zručnosť – to, čo predchádzalo posteľnej scéne i samotný akt medzi Uľou (Helenou) a Vaňom (Jánom) je veľmi silné a pôsobivé; nie je to trápne, ani infantilné, tobôž obscénne. Tam ma presvedčil, že je talentovaný autor, ktorý vie, čo hovorí, aj to, ako to hovorí.

     V tomto čítavom románe by mal však na viacerých miestach riadne ubrať. Celkom isto by mal menej politizovať a vyjavovať svetu veľké pravdy o živote, bytí, šťastí, podstate a zmysle ľudského života atď. Deje sa to najmä Petrovými ústami, tie reči sú však sto razy prepraté a preplákané v médiách aj inde, menej by bolo v tomto prípade rozhodne viac. Mal by sa naučiť škrtať, škrtať a škrtať. Talent sa spozná nielen podľa toho, čo autor napíše, ale aj podľa toho, čo vyškrtne.

     Rozladilo ma až priveľa operetného šťastia vo finále tejto prózy, odrazu sa všetko obráti na dobré. Milan príde z basy ku svojej cigánočke Daši do vynoveného domu; Vaňu, ktorého kedysi opustila žena Marja i deti, odrazu navštívila jeho dcéra Mirka a obruč jeho rodinnej izolácie praskla; vzdorovitá a potenciálna lesba Ketka sa zamiluje do chlapca, polepší sa a otehotnie, rovnako ako jej mama Uľa, tá otehotnie s Vaňom, a odrazu sú všetci strašne spokojní a šťastní.

     Ale život taký nie je. Ešteže aspoň stará pani Eva Krausová chradla a zmáhala ju demencia.

     Dosť veľkým problémom je aj krívajúca štylistika a hojný výskyt viet so slovesom na konci, napríklad: Možno dom chce predať. Dom zo severu pred vetrom a chladom v zime ochráni. A koľko mudroval, kým ho presvedčil, aby starú lesnícku Nivu kúpil. Takisto by sa mal vyvarovať klišé: ... pohár trpezlivosti pretečie... rozťať bludný kruh... džungľa života... zviazať pretrhnuté nite osudov... medzi slepými je aj jednooký kráľom... stavať vzdušné zámky... život je nekonečná reťaz kompromisov atď. No a, pravdaže, nepríde ani sa nevráti tu, ale sem.

     Ani názov nie je dva razy lákavý, tobôž výstižný, takto nazvanú knižku by som si pravdepodobne nekúpil, nehovorí vôbec nič.

     Napriek spomenutým výhradám je próza Vasiľa Demka Uľa zrejme to najlepšie, čo ponúkli finálové texty o Cenu Mám talent 2012. Treba však zvážiť, či má na cenu alebo len na prémiu, prípadne ani na tú nie.

PETER HOLKA

 

 

     Spočiatku sa zdá, že autor chce napísať román, ktorý by sa zaoberal aj niečim iným ako sú „vzťahové“ starosti či radosti románových postáv. Ale čím viac sa príbeh rozvíja, tým viac skĺzava do obvyklej polohy „ženských“ románov. Dominantné sú citové poryvy hrdinov, bez hlbšej väzby k inej románovej „realite“ - nehovoriac o realite skutočnej Uble a okolia.

     Príbeh a postavy poslušne plnia autorovi jeho predstavu o tom, ako by mal vyzerať život, aby stál za to. Problém je, že všetko, čo chcel autor povedať, povedal v texte, ale nie textom – čo práve (podľa mojej mienky) odlišuje písanie od literatúry.

     Aj keď sa od ostatných hodnotených textov Demkov román v niektorých ohľadoch pozitívne odlišuje, odlišnosť nie je taká výrazná, že by to odôvodňovalo udelenie literárnej ceny.

MARIÁN LEŠKO

 


     Román Uľa sa vymyká zo štandardu diel v shortliste aktuálneho ročníka Literárnej ceny rozsahom, epickou šírkou a – povedzme, že aj – suverenitou rozprávačstva. Aj vzhľadom na bohatú portálovú diskusiu, ktorú má tento text na konte, nebudem predstierať, že moje postrehy vznikli vo vzduchoprázdne a nie sú tak trochu metatextovou reakciou na dvojpólovo vyhrotené prijatie dvoch doterajších oficiálnych hodnotiteliek.

     Na jednej strane stojí maximálna prívetivosť riaditeľky Ikaru Valérie Malíkovej, na druhej strane rezolútna kritika skrytá za klamlivú miernosť v podaní spisovateľky Andrey Coddington. Nie som si istá, či sa odo mňa automaticky očakáva kompromisnícke ukotvenie v strede medzi týmito dvoma extrémami, ale zrejme presne také niečo sa mi v súvislosti s Uľou žiada napísať.

     Súhlasím napríklad s konštatovaním zručnosti písania. Nemám námietky voči spôsobu pointovania, veľkorysej ploche, tempu príbehu, téme, ani situovaniu do atraktívneho (a pre mňa ako nížinného človeka z Juhu aj vyslovene exotického) geopriestoru rusínskeho trojuholníka na slovensko-ukrajinsko-poľskom pohraničí. Mimochodom, ten je momentálne akosi „v kurze“ – veď aj do shortlistu aktuálneho ročníka inej známej súťaže (Anasoft Litera) sa dostala próza inšpirovaná rusínskym krajom (Maroš Krajňak: Carpathia).

     Pokiaľ ide o motívy, tézy a myšlienky, ktoré sa v Uli pertraktujú, ťažko si viem predstaviť čitateľa, ktorý by niečo namietal proti reflexii „ľudskej múdrosti, láskavosti, zloby, pokrivenej morálky, lásky, vášne a hľadania šťastia“. Dodávam, že text možno vnímať aj ako novodobý návrat k témam kontrastu mesta a vidieka, rezonujúcim v slovenskej literatúre ešte v medzivojnovom období. Víťazí idealistické presvedčenie o zmysle návratu ku koreňom - aj napriek tomu, že sa tým autor ľahko vystavuje označenie za rojka, milovníka patiny a sentimentálneho ctiteľa zanikajúcich a v princípe nezachrániteľných hodnôt.

      A keď už som pri sentimente – ten podľa všetkého pije krv aj hodnotiteľke Coddingtonovej, ktorá chce „menej letnej romantiky a viac reality, menej presladených opisov a viac dialógov“.

     Hoci toto želanie vyzerá ako zhrnutie mojich vlastných (v podstate až trápne triezvych a vecných) očakávaní od textov iných autorov, nemôžem mu dať celkom za pravdu: viem si predstaviť zástupy čitateľov a čitateliek, ktorí a ktoré ocenia práve expresivitu a možno miestami aj prebujnenú ľúbostnopríbehovú obraznosť. Poetika textu pôsobí, akoby reálne korešpondovala s mentalitou tamojších obyvateľov, s ich temperamentom a protirečivým fenoménom príchylnosti k územiu a zároveň nemožnosti zvrátiť zánik jeho starej podoby.

     Na margo týchto tém (alebo aj ekonomických návodov, analýz globálnej politicko-spoločenskej situácie, „zmyslu života, či podstaty ľudského bytia“ – citácia Valérie Malíkovej) vedú postavy početné dišputy, ktoré by určite vyzneli lepšie, keby občas nenadobudli rozmery nepravdepodobne rozsiahlych (a v konečnom dôsledku trochu rušivo filozofujúcich) replík.

     V súvislosti s Coddingtonovej výhradami spomeniem azda námietky voči postave Vaňa – súhlasím s postrehom o priveľkom kontraste hlavnej protagonistky a ďalších dvoch s ňou interagujúcich postáv (Vaňo, dcéra Ketka), nesúhlasím, žeby Uľa bola okato pozitívna; námietky voči povrchnosti spracovania traumatizujúcich momentov v Ulinom živote – nesúhlasím úplne, pretože trauma a posttrauma sú preto traumou a posttraumou, že vyvolávajú neschopnosť komunikácie, deštruktívne stopy na osobnosti a neštandardné vzorce správania. To už mi je skôr podozrivý ten zázračný obrat k dobrému, ktorý nakoniec (vďaka štedrosti podporovateľov, vzťahovej idyle s nečakaným partnerom, alebo hoci aj vďaka synchronizovaným tehotenstvám matky a dcéry) dosahuje intencie za mojou privátnou čitateľskou hranicou.

      V každom prípade, pri Uli necítim akútnu potrebu vymenúvania detailov, ktoré by sa dali napísať inak – na to je určená (celkom isto nevyhnutná) redakčná úprava.

     Text vnímam ako budúcu knihu - možno dokonca aj postavením favorita finálového výberu LC -, ktorá sa nemusí obávať nezáujmu čitateľov namaškrtených na happyendy v mixe spoločenského, ľúbostného a Bildungsrománu s benefitom poetického prostredia a mentalitou zaujímavého etnika.

ZUZANA BELKOVÁ

 


     Nespochybniteľnými prednosťami rukopisu Vasila Demka sú kultivovaný rozprávačský jazyk a dôverné poznanie prostredia, o ktorom píše. Ďalšia vec, ktorá nemôže nezaujať, je vzdelaná kritickosť k stavu ľudských vecí v súčasnom postindustriálnom svete a s ňou spojená snaha hľadať filozofické i pragmatické východiská pre zmeny v prospech človeka.

     Jedno i druhé tvorí podložie príbehu krásnej Ule, ktorá doslova utiekla, podobne ako mnoho jej mladých vrstovníkov, z rusínskej dediny na hraniciach dvoch svetov, dusiacej sa po páde socializmu v bezvýchodiskovej traume. Uľa sa po trpkých skúsenostiach definitívne vracia naspäť a vďaka svojej životodarnej aktivite opäť objavuje nielen krásu sveta, ktorého sa ľahkomyseľne vzdala, ale aj jeho možnosti poskytnúť človeku opravdivý domov na vytváranie jeho osobného šťastia. Na týchto základoch spočíva jej revolúcia, do ktorej vkladá všetku svoju citovosť i ľudskú autenticitu.

      Pekné je, že Demko sa nehanbí hovoriť o šťastí, kráse, hodnotách, ľudskej spolupatričnosti i o myšlienkach, ktoré vracajú ľudskému životu zmysel, aj napriek tomu, že v realite dediny vyzerá všetko zlovestne, beznádejne a ponuro. Jeho pohľad na život je jednoznačne optimistický a jeho stvárnenie tohto optimizmu je vďaka autorskej zakorenenosti v téme nielen príjemným zážitkom, ale aj výzvou k hlbšiemu premýšľaniu o biedach nášho sveta i literatúry.

      Literatúra však možno čaká práve na takúto autorskú odvahu, aby mohla vrátiť čitateľom radosť z poznávania, že všetky veľké veci sú v maličkostiach. Demkov román jej plný takejto radosti.

ALEXANDER HALVONÍK

 



     Asi by bylo férové hned na úvod říci, že Ula není můj šálek kávy a nikdy bych si tento román nekoupila. Pokud by se mi dostal do ruky, nedočetla bych. Použitý jazyk zcela určitě nedokážu jako Češka adekvátně posoudit, ale zdá se mi archaický. Celkově se text hůře čte ale nedokážu posoudit, zda to je pouze příliš archaickou slovenštinou nebo celkově těžší stylistikou.

     Po obsahové stránce postrádám kvalitní příběh. Je zde rozprostřeno mnoho osudů různých postav, možná by bylo čtivější zpracovat rukopis jako sbírku povídek, které by líčily život v Bohem zapomenutém kraji.
Rukopis obsahuje obrovské množství úvahových pasáží, mnohé jsou z mého pohledu zbytečně dlouhé. Domnívám se rovněž, že je text zbytečně politický, politického kontextu je tu zkrátka příliš a co hůř, je striktně jednobarevný. Celkově román vyznívá velmi pesimisticky a na čtenáře z něj padá deprese.

     Členění textu není dobře zvládnuté, autor zřejmě nerozumí úplně správně funkci odsazení textu pomocí hvězdiček, protože ji používá i v případě, kdy text zcela kontinuálně pokračuje, nemění se ani lokace, ani čas, ani postava apod. Autor zkrátka jen roztrhne kontinuálně plynoucí text.

     Mnohé přímé řeči jsou neúnosně dlouhými monology (postavy vyprávějí životní osudy jiných postav). Dalším problémem jsou také začátky mnohých kapitol, kde je velmi složité identifikovat, o kom kapitola vlastně je, nebo kdo promlouvá.

     Identifikace přichází většinou až poměrně pozdě, takže číst takové kapitoly je opravdu velmi náročné, zejména udržet pozornost, když opět nevíme, o kom nebo o čem je vlastně řeč. Čekat poměrně dlouho na vysvětlení čtenáře pak už nebaví.
Pochválit musím znalost vesnice a vesnického způsobu života, v tomto ohledu je vidět, že autor skutečně ví, o čem píše. Podobně bravurně zvládá i nářečí kraje, takže dokáže vytvořit skutečně perfektní atmosféru a iluzi prostředí.

     U tohoto románu se necítím úplně kompetentní vyřknout ortel, protože jak jsem psala, jazyk tu hraje mnohem větší roli, než u ostatních hodnocených rukopisů a velmi nerada bych autorovi ublížila. Z obsahového hlediska mi však schází kvalitní příběh, román je spíše spanilou jízdou po slovenské vesnici, ze které nám přináší mnohé informace (občas samozřejmě i velmi zajímavé informace) – to je ovšem z mého pohledu pro kvalitní román málo. Proto bych tento rukopis na ocenění nenavrhla.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

VERDIKT - VÍŤAZ!

Rukopis Uľa od Vasila Demka sa stal víťazom Literárnej ceny Mám talent 2012. Po búrlivej diskusii a množstve argumentov sa mu porota rozhodla udeliť Literárnu prémiu, keďže má určité nedostatky a nedosahuje latku nastavenú v 1.ročníku.

     Porota sa zhodla, že ide o príbeh veľmi čítavý, kvalitne spracovaný a cítiť z neho zručného autora i kultivovaného rozprávača. Porotcovia odporúčajú obmedziť viacero klišéovitých situácií, na zváženie je aj mierne očistenie miestami prílišného ideologického rámca.

    S autorom sa do redakčnej úpravy rukopisu pustí redaktorka vydavateľstva Ikar a veríme, že spoločne doladia príbeh do takej podoby, aby oslovil čo najviac čitateľov a pritom nestratil nič zo svoje autenticity a rozprávačského umenia. Kniha Uľa by mala vyjsť do konca roka, pravdepodobne na vianočný trh.

 


 



Komentáre

Ján Pintér29.9.2012
 

Ako člen  tohto spolku mám talent aj na vyjadrenie úprimného uznania kolegovi, či -ini, krorí zožali úspech, 
aký by  určite zohrial každého tunajšieho textára.
Prajem i naďalej vytrvalosti v hľadaní a trpezlivosti pri prekážkach,
ktoré nech nie sú pre nás príčinou vzdávania sa a rezignácie, ale katalyzátorom k ďalším zlatým.

Klaudy10.8.2012
 

Gratulujem, je úžasné vidieť, ako výborné dielo dostáva zaslúžené pochvaly od odborníkov, a ešte krajšie bude vidieť Uľu v kníhkupectvách :). Teším sa z rozhodnutia poroty :).
Veľa šťastia pri ďalšom písaní! ;)

Vasil10.8.2012
 

Nuž, ja sa budem tešiť neskutočne, keď ju uvidím a ohmatám. Teda tú knihu, samozrejme. :-)) Ďakujem.

zrvdaj10.8.2012
 

Milý Vasil, z celého srdca Ti blahoželám k víťazstvu, nech je pre Teba záväzným k ďalšiemu písaniu :-)), prajem všetko dobré do života i na literárnom poli :-))

Vasil10.8.2012
 

Neostáva mi iné, iba poďakovať ďalšiemu tajnému priaznivcovi Ule. :-)) Škoda, že nemôžem osloviť menom. Vďaka.

Lýdia J.10.8.2012
 

Vasil,

blahoželám k úspechu a teším sa, že Uľa zvíťazila. Pre mňa je to najlepšie dielo, ktoré som na MT našla, a to nielen v tomto ročníku, ale za celé trojročné obdobie trvania projektu. Preto som trochu sklamaná, že tu nie je CENA. No, aby som nebola z toho smutná, tak občas nakuknem na prvú vetu z verdiktu: „Rukopis Uľa od Vasila Demka sa stal víťazom Literárnej ceny Mám talent 2012.“ :)

Po dôslednej analýze hodnotení poroty som si pre seba vybrala z nich to, čo považujem za podstatné ja:

Uľa sa mi páči, najmä kvôli téme a reáliám. Námet o rusínskych Poloninách, ich genealogickej štruktúre a hodnotách súčasnej spoločnosti je zaujímavý. Príbeh autor podáva v klasickom duchu, s dokonalou znalosťou prostredia, inteligentným spracovaním vízií riešenia súčasnej geopolitickej situácie Rusínov. Sympaticky pôsobí aj hlavná hrdinka Uľa a páčili sa mi niektoré odkazy na rusínske výrazy (Nagy).

Konečne máme do činenia s textom, ktorý hovorí o nás, našej zneistenej poprevratovej spoločnosti, reálnom živote a skutočných problémoch - spoločenských aj osobných. Demko rozpráva o takej závažnej téme, akou je kríza komunity, pospolitosti, o darebáctve politiky, rozvrate hodnôt a podobne. A na druhej strane o tom, že rodina, pospolitosť, spoločenstvo môžu jestvovať a fungovať na prospech všetkých. Autora od pseudoautora rozoznať aj podľa spracovania pikantných scén. A práve tu Demko predvádza zručnosť – je to veľmi silné a pôsobivé; nie je to trápne, ani infantilné, tobôž obscénne. Tam ma presvedčil, že je talentovaný autor, ktorý vie, čo hovorí, aj to, ako to hovorí. Próza Vasiľa Demka Uľa môže byť to najlepšie, čo ponúkli finálové texty (Holka).

Od ostatných hodnotených textov sa Demkov román pozitívne odlišuje (Leško).

Román Uľa sa vymyká zo štandardu epickou šírkou a suverenitou rozprávačstva; čitatelia ocenia príbehovú obraznosť aj poetiku. Ide o budúcu knihu s postavením favorita LC, ktorá sa nemusí obávať nezáujmu čitateľov (Belková).

Nespochybniteľnými prednosťami Vasiľa Demka sú kultivovaný rozprávačský jazyk a dôverné poznanie prostredia, o ktorom píše. Ďalšia vec, ktorá nemôže nezaujať, je vzdelaná kritickosť k stavu ľudských vecí v súčasnom svete a s ňou spojená snaha hľadať filozofické i pragmatické východiská pre zmeny v prospech človeka. Pekné je, že Demko sa nehanbí hovoriť o šťastí, kráse, hodnotách, ľudskej spolupatričnosti i o myšlienkach, ktoré vracajú ľudskému životu zmysel. Jeho pohľad na život je jednoznačne optimistický a jeho stvárnenie je vďaka autorskej zakorenenosti v téme nielen príjemným zážitkom, ale aj výzvou k hlbšiemu premýšľaniu o biedach nášho sveta i literatúry. LITERATÚRA VŠAK MOŽNO ČAKÁ PRÁVE NA TAKÚTO AUTORSKÚ ODVAHU, ABY MOHLA VRÁTIŤ ČITATEĽOM RADOSŤ Z POZNÁVANIA, ŽE VŠETKY VEĽKÉ VECI SÚ V MALIČKOSTIACH. DEMKOV ROMÁN JEJ PLNÝ TAKEJTO RADOSTI (Halvoník).

Pochváliť musím znalosť dediny a vidieckeho spôsobu života. Je vidieť, že autor skutočne vie, o čom píše. Podobne bravúrne zvláda aj reč kraja, dokáže vytvoriť skutočne perfektnú atmosféru a ilúziu prostredia. Ale! CELKOVO ROMÁN VYZNIEVA VEĽMI PESIMISTICKY A NA ČITATEĽOV Z NEHO PADÁ DEPRESIA (Dočekalová).

Ach, jaj! Tu mi niečo nesedí. Čítam tú vetičku o pesimizme a depresii zľava aj sprava, zhora aj zdola. A nič. Nerozumiem tým pesimistickým a depresívnym pocitom. Môj výskum je asi nafigu, Dočekalovej tvrdenie mi nekorešponduje s ďalšími zisteniami.
Dielo je o šťastí, kráse, hodnotách, ľudskej spolupatričnosti. Ostatní porotcovia hovoria o optimizme, radosti, príjemnom zážitku, pozitívnej sile a pôsobivosti. Takisto väčšina čitateľov z môjho okolia bola rukopisom pozitívne naladená. Ja sama som pri čítaní prežívala úžasné pocity pohody, pokoja, radosti. Jednoducho, bolo mi dobre; cítila som – použijem môj termín pre povznášajúci stav – kantovskú blaženosť: „Hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v nás.“ Toto je Uľa pre mňa.

P.S. Som rada, že kniha bude na vianočnom trhu. Bude mojím najkrajším darčekom, ktorým sa obdarujem.:)

j.z.10.8.2012
 

ahoj,
nedá nereagovať:)
niekedy ma, ako čitateľa a autora po prečítaní knihy od konkurencie tiež chytí depka - napríklad vtedy, keď si uvedomím, že to, čo som práve dočítal, je nad moje sily, že ako autor sa môžem maximálne tak priblížiť k tomu, čo som čítal, ale nech budem robiť, čo chcem, nepodarí sa mi dostať vyššie. napriek tomu nikdy neprestanem čítať Dušeka, Zapletala, Hemingwaya, Vonneguta a stovky iných veľkých spisovateľov a neprestanem si priať, aby sa ich nové a nové diela objavovali čo najčastejšie. a - možno to znie ako vyhrážanie - nechystám sa ani prestať s písaním:) veď raz sa to musí podariť!

Vasil10.8.2012
 

Nebuď krutý k slabostiam iných! Ale občas aj mňa zdrapí hnusná závisť, že niečo neviem tak, ako iní majstri. Čo už. Ostáva iba snažiť sa a pokúšať osud. A pritom sa občas aj zasmiať. Možno vlastnej nedokonalosti. Vďaka.

Vasil10.8.2012
 

Lydka, lepšie by som to neposkladal, ani keby som sa snažil. Ďakujem. Uľu som písal s určitým cieľom a myslím, že napriek niektorým spravodlivým výhadám sa mi podarilo dosiahnuť to, čo som chcel. Komu sa pošťastilo vylúpnuť jadierko, ten prežíva potešenie so mnou. Tebe sa podarilo. :-))Iných to ešte len čaká. Hehe.

Lýdia J.10.8.2012
 

Vasil, ja ďakujem, Za krásne chvíle strávené pri čítaní. A vieš čo? Tuším aj Holku začnem mať rada.:)

Lýdia J.10.8.2012
 

Jiří, dávno som Ťa nevidela. Ďakujem za postreh. Áno, táto hypotéza by mi mohla objasniť nepochopený výrok a doviesť moje skúmanie k logickému záveru.

A píš. Raz budem mať aj Teba. V knižnici. Som o tom presvedčená.

Jara10.8.2012
 

Vasil, teraz mám trocha strach, čo by mohlo vzniknúť z Ule po očistení \"ideologického\" rámca. Ja len aby si neodstránil to, čo robí z Ule Uľu, to sympatické reflektovanie doby zo strany obyčajného dedinského človeka.

Vasil10.8.2012
 

Dúfam, že sa nám s pani redaktorkou podarí nevyrobiť z Ule vypitvanú sliepočku. Alebo vypreparovaného dravca vypchatého slamou, so sklenenými očami. :-))

jiri10.8.2012
 

Vasil, tipoval som ťa za víťaza tohto ročníka už po prečítaní zoznamu nominovaných autorov a diel a som rád, že môj tip vyšiel.
máš ďaleko od zaspávania na vavrínoch a tak viem, že pokračovanie (nie Ule) bude určite zaujímavé, pestré a obohacujúce.

uži si tých 15 minút slávy a nezabúdaj, že z Andreja Varcholu urobili umelca iba unudené médiá:)

Vasil10.8.2012
 

Ja som premeškal nejakých zázračných pätnásť minút?!
Ďakujem. Už zháňam suroviny na ďalšiu porciu pokrmu pre hladné duše.

E.E.9.8.2012
 

Vasil, blahoželám! A pirpájam sa k D.Nagyovi - dajte tam pri úpravách nárečie. To by bolo krásne.

Vasil9.8.2012
 

Elena, ja som o používaní nárečia uvažoval už pri písaní. No slovenčina nemá to ruské tvrdé hrdelné y. A to sa nedánijako napísať. Kto nepozná ten jazyk, nadobudol by celkom chaotický názor na rusínsky jazyk. Ale pokúsim sa zvýšiť počet írečitých slov. Ak to nebude technická, teda hrdelná prekážka. A, samozrejme, posilním aj češtinu. Lebo ňou hovorí ako rodným jazykom hneď niekoľko postáv.
Ďakujem za blahoželanie a radu.

Tatiana9.8.2012
 

Gratulujem! Myslím, že drvivú väčšinu vôbec neprekvapilo Vaše víťazstvo, skôr by ma šokoval opak. Ešte raz gratulujem a teším sa s Vami. Knižku si určite kúpim :-)

Vasil10.8.2012
 

Ďakujem. Myslím, že pre mňa, napriek nedostatkom, ktoré sám na niektorých miestach vnímam, je to veľké zakosťučinenie. Naozaj som si splnil jeden dávny sen. Toto ma teší zo všetkého najviac.

Vasil10.8.2012
 

Pardón - zadosťučinenie :-))

osman9.8.2012
 

Vasil, prijmi moju úprimnú sústrasť. Budeš musieť napísať pokračovanie. Úplne zaslúžené víťazstvo a ja sa teším s tebou. :)

Vasil10.8.2012
 

Osman. Ak Ty napíšeš pokračovanie Bottyan, niečo ako Traja muškatieri po tridsiatich rokoch. :-). Určite napíšem niečo možno ešte aj z Polonín, lebo pre mňa je to naozaj čarovný kraj. No poškuľujem aj po niečom odlišnom. Aby sa jeden druh pokrmu, aj keď pre dušu, neprejedol. Ďakujem za priazeň. A nezabudni, že máme nedopitý čaj s jablkami a škoricou :-)) Alebo pridáme aj pohárik červeného? Držím Ti palce. Nemôžem napísať pri písaní, lebo - ako by si písal. :-))

catie9.8.2012
 

Vasil, blahozelam ti k tomuto uspechu. :o) Iste, Ula ma svoje muchy, ale i napriek nim som ju precitala takmer na jeden sup. Som velmi zvedava na jej kniznu podobu po redakcnych upravach - budem mat s cim porovnavat, kedze mam odlozenu celu povodnu verziu. Uz teraz sa tesim na uzasnu knihu, ktora mne i mojim blizkym sprijemni Vianoce. :o) Tak sup, sup do prace, aby si to stihol. :o)))

Vasil10.8.2012
 

Catie, vďaka. Už som sa nadýchol. Len pracovať sa mi nechce... Takže, potichúčky nebadane ten odvážny nádych vypúšťam. No, budem musieť začať aj pracovať! Kto sa dal na vojnu, musí bojovať. Držím palce.

Ginnie9.8.2012
 

Vasile, gratuluji a přeji hodně spokojených čtenářů! Hodnocení LC sleduji a přiznávám, že se u toho i bavím. A postupně ze mne opadá strach nabízet své rukopisy. Hodnocení LC je příkladnou ukázkou, jak se názory \"odborníků\" mohou rozcházet, jak je všechno subjektivní, pocitové, jak jeden dokáže vyzvednout do nebe a druhý to samé dílo zadupat do země, a ještě si u toho ulevit... Takže si dovolím na tomto místě pogratulovat VŠEM účastníkům LC. Máte můj obdiv za to, jak jste přijali ta hodnocení. Zůstaňte svoji. Hodně štěstí!

Vasil9.8.2012
 

Potešili ste ma Ginnie, že ste nám zostali verná. Ďakujem za gratuláciu a držím Vám palce, aby ste našli tú správnu cestu k srdciam a mysliam svojich čitateľov.

ava9.8.2012
 

Človek by si mal vždy a v každej situácii zachovať vlastnú tvár a nestratiť dôstojnosť.
Za seba veľmi pekne ďakujem, Ginnie. Rovnako prajem veľa šťastia pri hľadaní toho pravého vydavateľa. :-)

S pozdravom

E. A. Šranková

Enri9.8.2012
 

Naozaj veľmi milá, sympatická spolupatričnosť spoza hraníc, ani som netušila, že sme takto sledovaní. Len tak obyčajne a ľudsky ti v mene ostatných ďakujem, milá Ginnie (verím, že nevadí poďakovanie, hoci nepatrím k finalistom). :-)

Lýdia J.9.8.2012
 

Enri? Teraz to tušíš?:)) Ginnie bola na MT CZ skvelá. Skoro tak, ako Ružička, skoro tak, ako Aleš, skoro tak, ako Ava... a zopár sk talentov. A ja mám také tušenie, že ich raz pokúpim. Aleša mi už zohnali, aj Avu.:))

ava9.8.2012
 

Vasil, pred časom si mi napísal: Kto umí - umí. Kto neumí - čumí. Dnes Ti to vraciam. :)
Blahoželám k Prémii Lc aj k budúcemu vydaniu. Nech sa darí - Tebe i Ule.

Vasil10.8.2012
 

Ďakujem, pani spisovateľka. A v duchu si predstvujem, ako moja Uľa s Tvojou Izabelou a Franceskou po nociach na poličkách ako dobré klebetné susedy rozoberajú naše autorské hriechy a slabosti. Vieš, Iza, ja som nechcela, aby to bolo tak, ale ten Vasil ma prinútil, aby som sa správala len podľa neho No, o tom mi niečo hovor, Uľka. Ja som bola tajne zamilovaná do iného rytiera, ale tá Ava ma nahnala do náručia inéo a ja som sa celý čas musela tváriť zamilovane do toho... Bože. je to strašné, ako nás potvoria tí autori! Keby len tušili, po čom sme v skutočnosti túžili!
Veľa úspechov prajem našim hrdinkám a hrdinom. najmä na poločkách domácností a nie v obchodoch. :-))

Lýdia J.10.8.2012
 

Vasil! Musím sa nahlas smiať.:))) Ale nemajte s Avou obavy, ja tieto tri klebetnice v mojej knižnici rozsadím. Podľa abecedy.

ava10.8.2012
 

Och Vy jedni - pobavili ste ma. :))
Som za povinné rozsadenie a ak by aj potom vystrájali a ohovárali nás, švihneme im po ušoch. :-)

Tak nech sa nám darí - nech sa darí celému knižnému trhu a všetkým autorom. Želám si, aby čitatelia nezanevreli na knihy a nachádzali krásu vo forme písaného slova.

Lýdia J.10.8.2012
 

Ja viem. Doslova som mala pred očami Tvoj výraz.:) Veru, Vasil nás zasa pobavil, čo už - umelec. Aj z prkotiny vie niečo krásne napísať.

Tak, nech sa Vám darí.:)

Vasil9.8.2012
 

Uch! Ja na nákupoch a tu sa také veci dejú! V prvom rade chcem poďakovať vydavateľstvu Ikar za príležitosť v podobe projektu Mam talent. Síce neskoro, ale skúsil som ho v sebe objaviť. Po druhé, chcem poďakovať porotcom za čas, ktorý venovali môjmu literárnemu dietku. Spektrum názorov len potvrdzuje, nakoľko sme odlišní vo vnímaní reality aj úlohy písaného slova. Mnohé pripomienky sú z hľadiska ich autorov spravidlivé. Samozrejme, ja viem, čo som písal, ako som písal a prečo som písal práve tak a nie inak. Pochopiteľne, moje úprimné poďakovanie patrí všetkým tým, ktorí ma poháňali, podporovali, provokovali a držali mi palce. Po ôsmich rokoch som si konečne splnil jeden sen. A, priznávam, tešil som sa z každého prajného ohlasu na tomto portále, ale aj mimo neho. Lebo asi niet na písaní nič krajšie, ako potešenie čitateľa, ktorý príjme autorovu výpoveď. Dúfam, že Uľa poteší aj (či najmä) v knižnej podobe. Všetkým Vám, ktorí prežívate aspoň trošku z tej mojej radosti, ďakujem za gratulácie a prajem Vám rovnako úprimne bohatú inšpiráciu a úspech. Ďakujem!

Niko9.8.2012
 

Blahoželám a prajem veľa ďalších úspechov!

Vasil10.8.2012
 

Ďakujem, Niko. Snáď nám osud dopraje sa stretnúť a pokecať o tm, čo stvárame. Nech sa Ti darí tešiť čitateľov písaním.

Niko10.8.2012
 

Aj ja ďakujem. Mimochodom, raz som zachytil čosi o kurze tvorivého písania, či tvorivom kurze písania /?/ :)). Myslím, že Múzy by nenamietali voči kurzovej inšpirácii v podobe Dionýzových darov. Napokon, aj Apolón nás nabáda - gnóthi seauton a zhmotnené žiarivé Slnko je veľmi sympatické spoznávadlo - seba samého i navzájom. Samozrejme, v duchu méden ágan. Ak sa naskytne vhodná príležitosť, veľmi rád sa s Tebou, Múzami, Dionýzom i Apolónom stretnem. Určite nebudem namietať aj voči početnejšej spoločnosti...

Vasil10.8.2012
 

Nechaj pod Uľou vo forme komentára hoci len smajlíka. Budem mať Tvoju mailovú adresu a už sa budeme vedieť skontaktovať.

Maxima Gali9.8.2012
 

Tak víťaz.
Užívaj si ten krásny pocit.
Tak trochu závidím.
My sme sa bavili, mne tam skutočne trochu chýba odvrátená strana a práve asi v tých častiach náročnejších, živočíšnejších, je to pre mňa kvalitnejšie.
Politizovanie by som priškrtila riadne, no, ale je na tebe ako sa dohodnete.
Tak trochu sa stotožňujem s názorom, myslím, Leška, povedané je povedané akýmsi rozprávaním, nie je to živý názor. Pri tom živom by to určite udieralo na odvrátenú stranu osobnosti, to zlé, čo si mi hovoril, že zámerne nechceš tak písať.
Čo sa jazyka týka, závidím, až plačem, lebo ja by som chcela sa priblížiť ku kvalitnému textu po jazykovej stránke, a netuším, či sa mi to niekedy podarí.
To závidím všetkým autorom, čo prešli do vydania.
Zdravím a nech sa darí. Aj v záujme na pultoch, aj v ďalšej tvorbe. Ale v tej by som rada videla otvorenejší prístup s celou osobnosťou. No ja viem, každý podľa seba. Ty si do toho hovoriť nedáš.
(PS - nepamätám, či si tykáme, ak nie, tak sa ospravedlňujem a prelož si to do vykania)

Vasil10.8.2012
 

Maxima, ďakujem za otvorenosť. Už sme sa niektorých tém dotkli pri stretnutí. No musíš uznať, že ak sa do niečoho zamiluješ, môžu Ti hovoriť, že je to také a onake. A ja som do Uli zamilovaný :-)) Možno raz vytriezviem. Zatiaľ sa teším, že existuje v takej podobe, do akej som ju stvoril. Prajem Ti, aby sa Ti darilo čo najlepšie naspĺňať svoje literárne sny.

Lýdia J.9.8.2012
 

Uľa je víťaz!:)))

Vasil, blahoželám. Nikdy nič nečítam od konca, ale teraz, keď som zbadala oznam o hodnotení, som musela najskôr pozrieť verdikt. Idem čítať hodnotenia a analyzovať.

Vasil10.8.2012
 

Ďakujem. Za podporu aj to poháňanie. Ak výsledok potešil, ja som iba rád. Veľa zdravia a radosti zo všetkého, čo máš rada.

zhaylk9.8.2012
 

Milý Vasil, blahoželám! K víťazstvu, hodnotným kritikám a k priazni čitateľov. Vyhral si zaslúžene, nemohlo to dopadnúť inak.

Vasil10.8.2012
 

Nuž, tu síce neviem komu ďakujem, iba tuším, že nejakému nešťastnému kódu :-)) Ale dopletenému autorovi, či autorke aj tak úprimne ďakujem za láskavé slová.

Zuzana Široká10.8.2012
 

Vasil, vy tu ďakujete za každý komentár. To je strašne pekné, das zeigt Größe. To znamená, že vyhralo nielen správne dielo, ale aj charakterný autor. Za kódom sa (nechtiac) skryla

Vasil10.8.2012
 

Ďakujem za odhalenie tajomstva. :-))

jana tichá9.8.2012
 

Všetci sme vedeli, ako to dopadne :( O :)
Vasilovi blahoželám. (Hor sa do škrtania, chlape, Vianoce sú predo dvermi!)

Vasil10.8.2012
 

Ja nerád strihám pekné dlho pestovan vlasy dohola. Hoci je pravda, že nový účes neraz prekvapí svojou sviežosťou a úplne zmení tvár. Skúsm niečo porobiť, Hoci... S ťažkým srdcom. :-)) Ďakujem a prajem iskrivú myseľ a pekne vyzreté, vydarené myšlienky.

Enri9.8.2012
 

Pripájam sa k Jarke a blahoželám k prémii LC za rok 2012, samozrejme k vydaniu. Nech si tvoj príbeh nájde čo najviac spokojných čitateľov! Všetko dobré, Vasil! :-)

Vasil10.8.2012
 

Enri, ďakujem. Na oplátku ostávam Tvojím presvedčeným priaznivcom a verím, že jedného dňa naše knihy budú zdobiť police obchodov i domácich knižníc bok po boku. Prajem veľa trpezlivosti a tvorivej energie.

Enri10.8.2012
 

Ak sa to podarí, máš u mňa jeden exemplár s mojím vlastnoručným venovaním, iba si to musím zapísať, lebo zabudnem, čo som kde a komu posľubovala! :-D

Jara9.8.2012
 

Vasil, blahoželám k získaniu prémie! S radosťou si počkám do Vianoc na podpis do novej, voňavej knihy. Ale dvojku červeného dovtedy ešte dáme.

Vasil10.8.2012
 

Tak na najbližšie Vianoce sa budeme určite tešiť spolu. Ďakujem a prajem spokojnosť a čistú myseľ. Nech v nej jasne zvučia husle majstra Stradiváriho! :-)))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: