IKARIKAR http://www.ikar.sk

Úsvit Čepelí: Spev z Močiarov (Pedajaman)17.4.2015
 

3
 počet hodnotení: 6
prečítané 144, Komentáre 14

 
Prológ: Studňa
                Priezračnú hladinu rieky rozčerili dve nahé telá. Dievčina sa ležiac na chrbte nechala unášať slabým prúdom a slastne privrela oči. Chlapec mohol mať pätnásť rokov, opálenú tvár pokrývalo prvé strnisko. S nežným úsmevom na perách pozoroval dievča s dlhými hrdzavými vlasmi a krásnou pehatou tvárou.
                „Zbožňujem, keď ťa môžem takto sledovať,“ zahlásil chlapec a priplával k nej.
                „Ja som myslela, že zbožňuješ mňa,“ sklamane odvetilo dievča a pomaličky objala chlapcov krk. Obdivoval ako hlboko dokáže nazrieť do jeho vnútra, do jeho zelených očí. Naopak jej hnedé oči ho priťahovali viac ako farba zlata či striebra. Tých veľkých a nádherných očí sa nikdy nechcel vzdať a tuho ju objal okolo pása. Pomaličky vťahoval vôňu jej mokrého tela.
                „Nikdy ťa neopustím Banší. Si to najkrajšie čo ma v živote stretlo.“
                Banší sa zasmiala a oprela hlavu o jeho hruď hladiac mu chrbát.
                „Si príliš mladý na to aby ťa postretlo veľa vecí hlupáčik. Ale ani ja ťa nikdy neopustím,“ zašep...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Modroočka13.5.2015
 

Páči sa mi to, čakám na ďalšie kapitoly.

Valea18.4.2015
 

Je to lepšie, ale na môj vkus je v prvej polovici až príliš veľa tých krás a dokonalostí. Potom v druhej, keď ju skoro zhodil do studne som si naozaj myslela, že je to skrytý záporák. Páčilo by sa mi to prekvapenie, ale keďže to tak nie je tak mi tento vtip príde príliš krutý na takého zaľúbenca akého si opisoval. Hmm... možno by si to mohol otočiť ak by si chcel, aby fakt, že je Banší záporák bolo prekvapenie a vymeniť im role zo začiatku druhej polovice. Ďalej k tomu jej plaču keď ho zabíjala, ona ho naozaj ľúbila? Pretože ak áno, nebolo by lepšie dať „krv milovaného“?

Pedaja19.4.2015
 

Ahoj Valea, som rád, že sa ti nová časť páči viac...tie krásy a prejavy prehnanej lásky tam nie sú pre parádu, poukazujú na mladú nevyzretú lásku, teda aspoň dúfam. A čo sa týka krutosti zaľúbeného chlapca, ono to je bežné, chlapec straší svoje dievča aby jej dal najavo, že pri ňom sa jej nič nemôže stať, preto ju aj pevne držal ;) a to s tou krvou milovaného sa mi páči viac, je to väčšia obeta ako krv nevinného, vďaka!

Alia S.18.4.2015
 

Erik, podľa mňa si sa nezlepšil v ničom.
- priveľa prídavných mien
- zbytočné privlastňovacie zámená
- opakovanie slov
- nezisťuješ si presné významy menej známych pojmov
- občas neprávne umiestnené čiarky: prijmite, môj hlas
- občas chybičky: k ostatním = k ostatným, ale tie sú zanedbateľné.

To, čo obracia pozornosť inam od zmysluplného príbehu, je niečo iné. A je toho veľa.
Koľkokrát nájdeš pod dielami aj v radách pod hlavnou lištou od začiatku existovania portálu radu, že pomocou slovies „byť“ a „mať“ je najmenej vhodný spôsob popisu? Autor má narábať s jazykom tak, aby ukázal vyzretosť, slovnú zásobu. Ak používa dokola: bol, bola, mal, mala a ostatné obmeny, veľmi sa s textom nepohral, nehľadal výstižnejšie slovesá.
Popisne treba, sofistikovane... vážne Erik, v tvojom prípade, keďže si súčasťou mt, ako sám uvádzaš, dlho, toto už máš mať zvládnuté.

„Kňažka sa volala Banší, bola kňažkou päť rokov, čo je mladý vek, no práve v tomto veku boli vnuknutia najbežnejšie.“ – niekoľko chýb, omylov a začiatočníckych nedostatkov v jedinej vete (a podobných máš veľa):
- bola, boli (jednak opakovanie, jednak nenápadité)
- kňažka, kňažka (opakovanie slov)
- vek, veku (opakovanie slov)
- ani presné údaje (vzdialeností, kíl...) nezhodnocujú text (radšej napísať niekoľko rokov či viac rokov ako presne päť)
- vek je časové obdobie, týkajúce sa skôr skutočného veku, nie rozpätia – ak si chodil na základnú školu deväť rokov, nemôžeš napísať, že je to „mladý vek“ či „starý vek“, je to jednoducho časové rozpätie, trvanie, žiadny vek.
Takže: „Banší obliekala rúcho viac rokov“ – znie vhodnejšie ako to, čo si napísal.
- čitateľ pochopí, o koho sa jedná, ak napíšeš iba meno, už v predošlých vetách si minimálne trikrát spomenul „kňažka“, vôbec ho dlho nespomínaj, nie že ho dokola opakuješ. A keď už sme pri tomto slove, tak si ho skúsme objasniť. Akosi sa mi nezdá, že by si mal na mysli kňažky ako niečo rovné kňazom - nie je to mníška či farárka, speváčka zboru či niečo podobné kňazovi – je to totiž panna, vykonávajúca kultové obrady pri pohanských obradoch. Hoci slovo má podobný základ s kňazom, význam je iný, nerovnocenný s ním. Dokonca „kňažka lásky“ je inak povedané prostitútka. Prehodnoť či chceš naozaj na jednej úrovni mať kňazov = ľudí, vykonávajúcich náboženské obrady a „kňažky“ – pohanské osoby.
„Vnuknutie“ – význam slova tkvie v náhlej myšlienke. U nej zrejme nebola náhla, keďže sa na scénku vopred pripravila. Inak by so sebou nepriniesla vak, urnu, mešec prachu a nôž, potrebné k tomu, čo vykonala.
A tu sa pýtam: čo vlastne obetovala? Obetovať znamená vzdať sa výhody, predmetu, času v prospech niekoho, zriecť sa, venovať... nie nasypať do urny prach, aby sa rozprskol do strán. Až potom si trochu porezala dlaň, no dobre, i tak nechápem, na obetu čoho, skôr vyzývala bohov, aby ju obdarili mocou, tento motív si dal do popredia.

Čo je to: „v srdci búši chaos“? Môže chaos (neporiadok) búšiť? Viac podobných slovných spojení sa ti v texte nachádza na zamyslenie.

„Prezradiť proroctvá o budúcnosti“ – proroctvo je veštenie budúcnosti, čiže si opäť napísal nezmysel: prezradili veštenie budúcnosti o budúcnosti.
Zaujímalo by ma aj to, ako sa dá dosiahnuť takéto niečo: „Dorménum mal kupolovitý (kupola = poloblúk = polovica z gule) strop, ktorý podopieralo dvadsať stĺpov rozmiestnených do obdĺžnika.“ Rozrež loptu na polovicu a podopri ju podperami rozmiestnenými do obdĺžnika.

Predstavil si si vojakov, ako ju odvádzajú? V jednej ruke, ako si písal, mali tie podivné „slzové štíty“ a v druhej kopije. Takto vyzbrojení chodia vojaci do boja, stretnúť sa chlap proti chlapovi, používať oba predmety. Napriek tomu ju takto ozbrojení, teda v oboch rukách predmety, poviazali a odvliekli. A ďalšia, prepáč, hlúposť: aby zistili, keď obeť vrhli do „veľkej“ (zrejme hlbokej, nie veľkej) studne bez vody, preto, aby zistili, či zomrela, mal jeden z ozbrojencov pri sebe „povrazový rebrík“. Studňa zrejme nesiahala do hĺbky pár metrov, inak by do nej nemohli odjakživa zhadzovať previnilcov a dokonca zasýpať kamením, už by bola presypaná. Ak na jej dno nevideli, jej hĺbka sa pohybovala v desiatkach metrov. Isto si si stihol domyslieť, kam moja otázka bude smerovať. Aký veľký a ťažký musel byť rebrík zvinutý do balu a kde ho mal ten vojačik, ak má v jednej ruke štít, v druhej kopiju, treťou pomáha niesť „kňažku“? Štvrtú ruku nemá nik. Vo vačku rúcha (bez vačkov, keďže rúcho vačky nemá) si ho, podľa všetkého, niesol. Možno v tom istom ako lampáš, ktorým by si zasvietil v tej hlbokej studni – ako inak by uvidel, či naozaj zomrela, keďže to pohľadom zhora nevidno, lebo dolu je tma, preto si niesol rebrík? Zachádzam do absurdít, ale to si vlastne vyviedol svojmu dielu ty sám.

Aké sú to „slzové štíty“?
Aké sú to „bojové rúcha pripomínajúce kňazské“? Rúcho kňaza je predsa niečo ako tunika – bez rukávov, bez vačkov, bez bočného zošívania, iba pás látky prevlečený cez hlavu, vpredu i vzadu s vyšívanými motívmi. Nedokážem si ani pri najlepšej vôli predstaviť, ako v tomto vyzerajú vojaci, ako v tom zápasia s nepriateľom, keď za nimi pri každom pohybe plápolá kus látky ako za Batmanom a znemožňuje mu pohyb.
Otázok je naozaj kvantum.

Nepochopila som ani dej, ani o koho sa jedná (ľudí či neľudí), ani kde sa nachádzajú. Zmieňuješ sa o posvätnom mieste – také si budujú ľudia, aby sa mali kam chodiť modliť, chodiť na púte a pod. Napriek tomu mali do tvojho posvätného miesta „obyčajní smrteľníci“ zakázaný vstup. Vošli doň kňazi = ľudia. Vošli doň aj vojaci = ľudia. Zatiaľ iba obyčajní smrteľníci, ktorí mali zákaz vstupu. Alebo ako to teda je? Smrteľníci mali zakázaný vstup (ako ho teda postavili, vymaľovali, vyzdobili, zariadili, keď dnu nikdy nevkročili, sa nepýtam), spravovali ho kňazi, vchádzali doň „iba“ kňazi, neskôr aj vojaci. Iba či nie iba? Ľudia či neľudia? Vymýšľaš, ale nepremýšľaš.

Zdĺhavý a zas len na efekt hollywoodskych trhákov sa hrajúci úvod, z ktorého vlastne nič nevzišlo: dobro a zlo opaskom spojené, chtíč (nespisovné) a moc zlých duchov, brat zabije brata, opasok pretrhne... – načo takého bláboly?
Podľa mňa, prepáč, kňaz táral somariny (pomedzi priamu reč je tiež kopa bombastickosti, pôsobiacej estrádne a nie vážne), napokon vhodil do ohňa ako obetu zelené smaragdy. Aká je to obeta, ak si môžeš predmet po zahasení ohňa opäť vybrať? Ako sám vieš, kamene nezhoria.
Zafír je drahokam modrej farby. Hlavne modrej. Jeho zelené odrody sú oveľa menej cenené. Takže napriek umelo pôsobiacim momentom vyzývania stvoriteľov a kadečoho hádže ako obetu kamienky nie veľkej hodnoty do ohňa, kde sa im nič nestane. Neobetoval nič, ale zahral divadielko ako majster sveta vo wrestlingu.
Nechápem, prečo niektorí autori píšu všeobecné podstatné mená veľkými písmenami (v tvojom texte: svet, harmónia, dobro, zlo a pod.) a nerozumiem tomu ani teraz, aký to má význam, keďže všetko by malo mať svoj význam. Ak napíšeš Malinová ulica a malinový sirup, význam je pochopiteľný. Či napíšeš Dobro alebo dobro, Zlo alebo zlo, Zima alebo zima, príroda alebo príroda, stále sa jedná o to isté, keďže nemajú žiadne iné stupne, obmeny, vzhľad ani významy.

„Stvoriteľ“ je len jeden, kňaz nemôže vzývať Stvoriteľov. Možno v tvojom svete ich je viac, ale treba uviesť na pravú mieru, objasniť, čo stvárali, keďže v každom čitateľovi toto slovo predstavuje pojem jednotného čísla a logiku, že dvaja nemôžu stvoriť to isté – ak čokoľvek niekto stvoril, tak už to čokoľvek existuje.

„Jednoslovná modlitba“ – zamysli sa, čo si „vymyslel“. Modlitba je ustálený text, zväčša ďakovný, ako ňou teda môže byť opakovanie jediného slova? A akého? Boh? Stolička? Zub? Čím je odriekanie modlitbou, keď sa v nej opakuje jediné slovo?

„Rozbalil predmet, ktorý niesol“ – ten človek predsa nekráčal, stál tam, takže ho neniesol, ale držal.

Trilkujú vtáky, hudobné nástroje, ľudia nie. Trilkovať je ozdobne vyludzovať tóny, a ten kňaz nespieval. Ak už by si aj napriek tomu, čomu to slovo najpríznačnejšie prislúcha, chcel použiť slovo trilkovať, musíš kňaza nechať spievať. Bežná reč, prednes, trilkovaním nemôže byť.

Erik, to nie je hľadanie chýb, ako by si si mohol myslieť, ale oni priam musia udierať do očí každému, kto sa čo len trochu zamýšľa nad textom a nehltá ho bezmyšlienkovite.
Fantazy svet je svet rozprávok, ale vždy musí mať aj on myšlienkový obsah.
Autor má voliť výrazy, ktorým rozumie, nastoľovať scény, ktoré nevyvolávajú nezodpovedateľné otázky, a má dať všetkému dôvod, vyústenie, pochopenie, nie iba prvoplánový efekt s kvetnatými slovami.

Kým som dopísala tento text, objavila sa pochvala. Určite stojíš pred dilemou – je text naozaj zaujímavý? Premyslený, zmysluplný a logický? Alebo ani nie?
Podľa niekoho určite, podľa mňa vôbec.
Prepáč, musela som napísať takýto komentár. Ak by sa v ňom vyskytovalo zopár „divočín“, dalo by sa prejsť mlčaním, ale takto... uvidíme, ako sa vyjadria ostatní.

Alia S.18.4.2015
 

Erik, kým som napísala a uložila tento dlhý komentár, medzitým si vložil úplne iný prológ, ktorý nemá absolútne nič spoločné s predošlým.
To myslíš úplne vážne, že sa kajáš, čakáš pomoc, komentáre a medzitým dielo úplne prekopeš, rituály v chráme sa nekonajú, je to celé o úplne niečom inom? Toto je ten nový prístup, podľa ktorého prinesieš istotu, máš jasno v tom, čo chceš, nič nezmažeš, nevymeníš, nezmeníš...?
Nehnevaj sa, ale k tvojmu prístupu nemám čo pozitívne dodať, som za blázna, ktorý sa vyjadril od veci, keďže prológ nemá nič spoločné s pôvodným - chrám, kňazi, vojaci, povrazový rebrík a rituály zmizli, namiesto nich Banší zabije a \"skopne\" do studne (inde si ju nazval priepasťou, čo nie je to isté) chlapca s rašiacim strniskom, s ktorým sa kúpali, sľubovali si vernosť a spoločný život. V stručnosti som načrtla vymenený prológ, ak by by ani ten nebol konečný, hoci si v inom príspevku sľuboval zmenu tvojej osoby a hlavne prístupu k písaniu. Napokon, aj v profile máš zmienku o tom, sľubuješ stálosť, prepracované konečné diela, poctivosť. A vida, zas skok nikam, znásobenie nedôvery čitateľa k autorovi, podčiarknutú opäť zmenou, čiže nestálosťou.
Dokola budeme, myslíš, čítať, čo napíšeš a budeme ťa chváliť, ako sa zmenami a výmenami zlepšuješ?
Ja už určite nemám chuť prečítať jediný prológ, jedinú stránku čohokoľvek, čo vložíš.
Zbohom.

Pedaja18.4.2015
 

Ja som len odstránil nudné časti, to sa robí pri písaní, mažú sa celé obrovské časti, ktoré sú nahradené inými. Nečakal som, že sa vyjadríš k predošlému prológu práve vo chvíli keď tu dám novú verziu, nová verzia vznikla práve preto, že to chceli čitatelia. Nenútim ťa nič čítať ani nikoho iného...ale nebola by väčšia hlúposť pridať tu každú jednu kapitolu diela, za ktorú by ma všetci dobre že nie umučili na smrť a až po tom na konci, kedy budem mať haldy negatívnych komentárov by som celé dielo od základu zmenil? podľa mňa to by bola hlúposť. Aj tvoj predošlý komentár skritizoval prológ tak, že je kompletne zlý, od základu po vrch, že nemá myšlienku a nič ti nedal. Tak vari nechceš aby som taký prológ, bez myšlienky a skazený nechal? Určite by som ho nezmenil, no ihneď mi napadol oveľa lepší, tak som ho tu ihneď chcel nahodiť a podeliť sa o môj nový názor. A tento už ostane nezmenení, pretože najlepšie pasuje do pokračujúceho deja, ktorý už mám tiež mimochodom dokončený. Aj tak ďakujem za predošlé komentáre

Pedaja18.4.2015
 

Čo už...raz hádam napíšem niečo pri čom ma nezotrieš jak psychopata :D mám sa čo učiť, to uznávam a som rád, že aspoň ty si to celé dopodrobna preštuduješ a upozorníš na úplne každučkú vetu, za čo som ti nesmierne vďačný ;) Prológ som každopádne zmenil (verím, že ani ten sa ti nebude absolútne páčiť a že ma zotrieš aj pri ňom) ale pri tom starom s tebou v mnohom súhlasím...na kupolu a stĺpy ma upozornili už viacerí, napísal som to zle...čo sa týka fantasy vecí ktoré sa ti nepáčili, tvoj žáner to nie je a ľudia čo taký žáner čítajú radi tie chyby chápu...viem, že si človek zažraný do reality a ťažko ti predložiť niečo vymyslené a preto sa k veľa veciam v tvojom komentári nevyjadrím, pretože nie je treba...inak všimol som si, že starý prológ (s obradom, zelený oheň a tak) vlastne neviedol nikam, bol to len nudný obrad, ktorý by som si v žiadnej knižke neprečítal ani ja...ďakujem ;)

Pedaja18.4.2015
 

Spomínaná zmena už je online. Tak dajte vedieť, starú verziu mám stále uloženú ;)

Emko18.4.2015
 

Pár postrehov k prológu - že sa čítal dobre, to už u teba pokladám za samozrejmosť. Na rozdiel od iných, mne opisy nepripadali ani dlhé, ani zbytočné. Boli akurátne. Miestami by možno nezaškodilo preformulovať stavbu viet, urobiť ich plastickejšími, aby neboli čisto informatívne.
Nesedel mi odstavec, kde spomínaš kupolu. Ak ju podopierajú stĺpy, prečo sú v tvare obdĺžnika, keď kupola ju kruhovitá?
Chtíč - nie je slovenské
Nakoľko máš gramatiku zvládnutú (až na tie chýbajúce čiarky), literárny škriatok Literopig ti uškodil v slove \"štítmy\" (štítmi), so strachu (zo), nesnažial (nesnažila), kalul (Kalul).
Neviem, či nie je vhodnejšie a správnejšie (ozaj neviem, iba hádam), či by si namiesto v Dorméne nemal písať v Dorméniu.
A posledná drobnosť: ak z vety vyškrtneš totiž (Nachádzala sa totiž za menším sadom...) , nič sa nestane a text spriechodníš.
Toľko k prológu. Nech ti vydrží elán, chuť a tvorivosť zdarne dopísať celé dielo, z toho čo si načrtol, vyzerá zaujímavo.

Pedaja18.4.2015
 

Za samozrejmosť? :D som poctený! A ďakujem pekne, chybičky krásy sú boli a budú nakoľko nie som expert na gramatiku. To s tou kupolou, ono to malo byť, že celú miestnosť celé \"Dorménium\" (znie to lepšie máš pravdu) podopierajú stĺpy do tvaru obdĺžnika, kupola je len nad miestom kde je oheň...každopádne predošlé komentáre mi vnukli lepší nápad, pre mňa oveľa vyzývavejší a zaujímavejší, pridám to tu už možno aj dnes...dúfam, že si pozrieš aj novú verziu a že ťa ňou priveľmi nesklamem ;)

Valea17.4.2015
 

Tie prvé vety ma zaujali s prísľubom záhady a napätia, ale potom to tie zdĺhavé opisy celé zrušili. Podľa mňa by si ich mal dať preč. Poprípade rozložiť do deja ako doplnok. Inak celkom dobré.

Pedaja18.4.2015
 

Idem na to ;) a ďakujem

olinka17.4.2015
 

Začiatok mňa veľmi nezaujal. Bol zbytočne dlhý. Ja by som to trocha skrátila. Dala by som tam viac napätia. Tiež mám rada fantáziu, veľmi rada sa nechám unášať na krídlach anjelov. No mnohým ľuďom sa to nepáči. Lenže akí by bol svet, keby sme nedali priechod svojim snom a ilúziám?

Pedaja17.4.2015
 

Prvé dva odseky som dal s úmyslom navnadiť istú predstavu o atmosfére čitateľovi. Zhodujem sa s tým, že je to zrejme zbytočne zdĺhavé a neslané tak sa to pokúsim zmeniť ;) Ďakujem

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Pedajaman

O mne

Som obyčajným študentom na Filozofickej Fakulte UPJŠ, no stále som mal sen žiť v inom svete. Chvíľu sa mi to darilo v snoch, no i tie postupne začali miznúť ako listy na jeseň a tak som vyskúšal čarovnú vec: PÍSANIE. Mám 21, no prvé pokusy vznikali keď som mal 15, doteraz ich mám schované (ako odstrašujúci príklad). Nikdy som písanie nechcel brať ako povinnosť, serióznu vec, ale ako relax, milý oddych a bdelé snívanie. Tak som si po rokoch vypracoval svoj vlastný Svet plný všakovakých úžasných i nudných vecí a práve o tie sa chcem s vami podeliť. Ktovie, možno sa v ňom raz stretneme viacerí.

Na mamtalente som už taktiež pár rokov (3-4?) a každú chvíľu som niečo menil, mazal, skryl, opäť ukázal, vrátil, s ľuďmi čo ma kritizovali som sa hádal, neznášal som ich, myslel som si, že som dokonalý, že knihu vydám do roka a do dňa. Odteraz však chcem ku všetkému pristupovať poctivo a možno to prinesie aj nejaké to ovocíčko. ;)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: