IKARIKAR http://www.ikar.sk

Úvod do teórie chaosu (Adhara)10.12.2012
 

4
 počet hodnotení: 22
prečítané 1614, Komentáre 62

 
Úvod do teórie chaosu – OZNAM 2
Milí čitatelia,

nakoľko mi Ikar práve oznámil, že NEVYDÁ môj rukopis Úvod do teórie chaosu, dôjde k redukcii kapitol tu zverejnených. Rozhodla som sa tak z dôvodu neperspektívnosti vkl...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ján Mrva3.12.2013
 

Ahoj Adhara :) Nápodobne, Zoe nevyjde. Aspoň nie cez Ikar. Takisto sa včera vyjadrili negatívne.

Adhara4.12.2013
 

Sme to ale dopadli. :-) No čo už, beriem si svojich „pět švestek“ a idem (zase) skúšať inde. Hneď ako dovydávam Osem hviezd.

Lýdia J.3.12.2013
 

Janko, ani Zoe nevyjde v Ikare? Škoda, je tak prudko čítavá.:))

Lýdia J.3.12.2013
 

Ahoj, Adhara, škoda, ale nevzdávaj to a aj Úvod do teórie chaosu im ponúkni. Chcem mať túto knihu.:) A, ktovie, možno raz budeš ich dvornou autorkou pre sci-fi. Drž sa, veľa šťastia Ti prajem.

Laura =)3.12.2013
 

No, adhara čo dodať :) veľa šťastia vo vydávaní :)

lumi923.11.2013
 

Ahoj Adhara,
začala som čítať tvoje dielo a zaujalo ma. Mám rada príbehy z takého \"chlapského\" prostredia a postava Peta ma oslovila hneď v prvých okamihoch. Viem si to predstaviť ako tichý začiatok filmu, bolo by to iste zaujímavé.
Potom som si prečítala kratučkú anotáciu (išla som na to trochu opačne:D) a zistila som, že ide o nejakú kozmickú loď...musím sa priznať, že to ma trochu odradilo, ale...našťastie som sa vzdala nejakého jedného štýlu, takže je možné, že sa k dielu ešte vrátim.
\"Úvod do teórie chaosu\" je mi trochu povedomý, posielala si ho do tohtoročnej LC? Nepamätám sa presne.
Lucia

Adhara4.11.2013
 

Ahoj. Vďaka za pristavenie a komentár. Začiatok filmu, no neviem – prvá tretina je síce sfilmovateľná, ale zvyšok už veľmi nie. :-)
Anotácia – nuž, to ma mrzí. Prepísala som ju, pretože tá pôvodná priveľa prezrádzala. Ja osobne sa ale pri čítaní snažím nenechať odradiť nijakou témou (hoci voči niektorým témam a prostrediam som, uznávam, dosť skeptická). Zistila som však – a v nemalej miere aj pri čítaní tu na MT – že dôležitejšie ako téma je spracovanie.
Áno, poslala som to do LC, dali mi aj hodnotenie (stručné, lebo dlhšie som už dostala predtým).

Ján Mrva28.8.2013
 

Ahoj, už máš nejaký feedback od Ikaru? Už riešiš prípravy na vydanie?

Adhara28.8.2013
 

Nie, neozvali sa.

Damián Samson15.4.2013
 

Hoci nie som primárne fanúšikom technicky prešpikovaného hard sci-fi, som rád, že sa mi na Mám talente podarilo objaviť aj kvalitnú žánrovú literatúru. Tvoj príbeh je čítavý a napínavý, takže som určite zvedavý na ďalšie pokračovanie. Myslím, že si zaslúži aj papierovú podobu. Pre mňa päť hviezdičiek.

Adhara15.4.2013
 

Pekne ďakujem za komentár. Potešila ma zvlášť napínavosť príbehu, keďže ešte stále sa tam toho veľa nedeje :-) (aspoň v porovnaní s druhou polovicou).

Damián Samson16.4.2013
 

Pre mňa dosť na to, aby sa ma presvedčila zaobstarať si tvoj román Nula kelvinov. ;)

Erika J.17.4.2013
 

Nula kelvinov je super román, teda ja som rozhodne vlani neoľutovala jeho kúpu, som rada, že je na čestnom mieste v mojej knihovničke a určite patrí k tomu najlepšiemu, čo som vlani čítala. :-)

jana mátelová15.4.2013
 

Ahoj, práve čítam tvoju knihu Nula kelvinov. Je neskutočná. Máš neskutočný talent. Dúfam, že s touto novou knihou vyhráš LC a hlavne, že ti ju vydajú, a ja si ju budem môcť vychutnať. (A prepáč, tento komentár od veci) :)
Prajem všetko dobré

Adhara15.4.2013
 

Vďaka sa úžasný komentár, niet sa prečo ospravedlňovať. Ďakujem aj za prianie, ale v LC nedúfam - vedeckej fantastike s americkými postavami a s takou stavbou deja, ako mám ja, by to nikdy nedali. Poslala som to tam len v nádeji, že si to prečítajú a možno mimosúťažne sa pošťastí…

jana mátelová21.4.2013
 

Tak Nula kelvinov dočítané... prvé, čo mi napadlo, bolo: \"ma nes.r, toto napísala baba, čo nemá ešte 30r?!\" :D Prekvapila ma zrelosť, štylistická i obsahová. Mám už pár sci-fy seriálov a filmov napozeraných a väčšinou ma pri cestách časom vyrušila nejaká nelogickosť, ale v tvojom románe sa nič také nestalo. Naopak, zostal len príjemný pocit a chuť pustiť si Don´t panic :) Prajem všetko dobré a veľa úspechov v LC. (táto súťaž sa volá Mámtalent a ty talent evidentne máš, tak dúfam, že si to ocenia) :)

Adhara21.4.2013
 

Jéj, vrelá vďaka! Čo tridsať, keď som to tvorila, nemala som skoro ani dvadsať :-) (Aspoň čo sa týka základov deja, po dvadsiatom prvom roku som síce ešte niečo domýšľala, ale prevažne už len detaily). A ohľadom logickosti asi radšej ani nebudem spomínať, že tam nelogickosti sú, dokonca dve. :-)

gali29.1.2013
 

A už som tu zase na diškurku.
Je to všetko OK.
Len mňa trápi, ako ľudia menia význam pojmov. Niekedy sa pojmom vesmír nazvalo VŠETKO. Potom sa hľadalo, čo to vlastne je, presnejšie sa to definovalo anaraz tu máme niekoľko vesmírov. To je nepekné od ľudí meniť pojmy počas vysvetľovania. Prosto to čosi paralelné nemalo byť iný vesmír, mal by to byť nejaký nový pojem, a nerozdeľovalo by sa na náš vesmír a ďalší vesmir, ale na iné časti, s tým, že tá jedna patrí nejakej podmnožine vesmíru, a nech ich je hoci nekonečne veľa. Ale tento zmútok si neurobila ty, to sa urobilo vývojom vysvetľovania, takže máme veľa vesmírov no a ako to nazveme SPOLU? Niečo viac ako vesmír? Vymyslíme na tú celú množninu ďalší pojem? To sú moje a ja sa v takom rada hrabem :). Pekné to je. Trochu vzdialene mi to pripomína otázku boha a mimozemšťanov, sú ľudia, čo tvrdia, že boh s našim vznikom nemá nič, že tu nás dali mimozemšťania a nechápu, že bohom sa nazval počiatok, teda niečo pred mimozemšťanmi, ak to chápu tak, a že teda nepriamo stále s nami čosi má. (nejde o jeho existenciu, ale o význam slov, tí ľudia nechápu význam slov)

Adhara30.1.2013
 

Ľudia nazývali pojmom vesmír všetko, kým nevedeli, že by tých vesmírov mohlo byť aj viac. :-) Myslím ale, že pre všetky vesmíry existuje pojem multivesmír. Mňa v tejto súvislosti viac trápi to, že slovo vesmír nemá vhodné synonymum, azda okrem „svet“. Preto hlavne v poslednej časti románu bojujem s jeho pričastým opakovaním.

gali1.2.2013
 

:)
kedže ja poznám málo slov, ja bojujem s pričoasým používaním viacero slov, ale pekné, že máš aj ty tento problém, i keď v menšom

gali27.1.2013
 

Len taká drobnosť
v 16.
Pretože si sa previedol - šikmé písmo, asi bolo myslené predviedol.
Ja netuším kde je oddysey, kus sa mi zdalo vodítko tie ryby mŕtve, že na nich pôsobí aparát na vytváranie tlaku, či rovnováhu, z oddysey, no ale to bude moja blbosť.
Tieto návraty k deju, to na moju pamäť nie je, ja si nepamätám čo som čítala pred sekundou, už vôbec nie dávnejšie. Takže rozdiely v deji, to by som musela skúmať a nie bežne čítať, čiže si ich nechám vysvetliť, až to tu bude polopatisticky, v posledných kapitolách.

Adhara28.1.2013
 

Ďakujem, bol to naozaj preklep, opravila som.
Mŕtve ryby sú vodítkom, ale iným...
Nie je ktoviečo okamžite zabúdať prečítané, zvlášť pri príbehoch zložených z drobných detailov, ktoré v kľúčovej chvíli do seba zapadnú ako puzzle. Aj tento román som sa chcela mať na ten spôsob. Na druhej strane, aspoň sa zatiaľ nik nesťažuje, že ho nudí čítať „to isté“, čo už čítal :-) (kvôli tejto obave je opakovanie tiež kratšie ako keď sa to odohrávalo prvý raz).

gali29.1.2013
 

nebola by som tu, keby ma to nebavilo
Ale moju pamäť neopravíš. Je to tak, mám ju katastrofálne slabú a niektoré veci \"nechápem\" na škodu. Neviem to zmeniť. Trpím tým odmala, našla som si nejaký spôsob existencie a takéto veci čítam s tým, že pochopím neskôr než treba a nenájdem kľúčik, ako sa hľadá pri detektívkach. Najmä ak to vidí na drobnosti.
Ale je veľa čitateľov, čo práve toto milujú a tým ulahodíš ešte viac.
Ja to rada čítam aj bez toho.
(no a hľadám chybičky, však vieš akého charakteru )

Adhara30.1.2013
 

K ulahodeniu čitateľom: Píšem, že som to chcela mať na spôsob do seba zapadajúcich faktov, ale nie, že sa mi to podarilo. Aspoň nie úplne. Neviem prečo. V mojom predošlom románe Nula kelvinov mi všetko do všetkého krásne zapadlo len to tak cvaklo, ani som nevedela ako. Tu mi síce tiež to hlavné do seba zapadlo, ale niektoré detaily mi dosť škrípu a ja ich ešte stále, niekoľko týždňov po dokončení prvopisu, pracne dokopávam tam, kde ich chcem mať.

Anton24.1.2013
 

Predpokladám, že Pete je po úraze v delíriu a spomína si na niektoré udalosti od začiatku jeho príchodu na loď.... Som zvedavý, ako to bude pokračovať. Nesedeli mi tu iba dve štylistické vecičky (nie som zas až taký vrták): Asi by malo byť, že idú spúšťať plošinu Sépia, nie plošinu Sépiu. A nesedí mi slovné spojenie, že trup Odyssey sa môže každú chvíľu rozdrviť. Skôr by malo byť, že môže byť rozdrvený.

Adhara25.1.2013
 

Myslela som, že tie rozdiely v dianí aj názov kapitoly napovedajú, ale... neprezradím. Zatiaľ. :-) Len to, že som bola fakt zvedavá, čo čitatelia povedia na tento obrat.
Opravené. A tiež som upravila rozmiestnenie kapitol do jednotlivých celkov. Teraz je v každej časti po 9 kapitol, aby to bolo rozložené rovnomernejšie a meno 5. kapitoly, pôvodne “Stále tam nie je” bolo zmenené na “Zavolajte Ralpha”. Na dej to nemá nijaký vplyv, oznamujem to len pre poriadok, keďže každý (väčší) zásah by sa mal hlásiť.

Anton26.1.2013
 

Začínam tušiť, kde je pes zakopaný, resp. kam zmizla Odyssey...

Eric Pedaja17.1.2013
 

Ahoj Adhara :D tak pomaly a isto (ťažkopádne a zdĺhavo) som sa dostal aj k tvojmu dielu...chcel som už dávnejšie ale akosi mi ťa nechcelo nájsť. Ale už som tu ;)

Krásny príbeh, je málo žien, ktoré začínajú písať o ponorke a nie o láske :D myslím, že kritiku si už dielo zažilo (aj tak mu už nič nemôžem dodať). Možno počas čítania na čosi natrafím, ale to by si natrafila aj ty ;) tak hor sa čítať :D

Adhara17.1.2013
 

Ahoj a vďaka. Musím Ťa ale sklamať, bude tam aj láska. :-D No len a len preto, že je nevyhnutná pre stavbu deja, bez nej by sa rozpadol.
Pokojne napíš, ak na niečo natrafíš, lebo kým by som na to natrafila ja, to by trvalo. ;-) Možno aj pár rokov...

Eric Pedaja19.1.2013
 

Ach jáááj romantika romantika :))) no, možno sa mi bude páčiť aj to, keď to pekne podáš ;) za dielko dávam 5*

Adhara19.1.2013
 

Mám aj dva romány, v ktorých nie je žiadna romantika – ale naozaj vôbec žiadna – no čitateľsky dosť prepadli. Aj u mužov. Čím nechcem povedať, že to bolo tou absenciou lásky. :-)

Anton16.1.2013
 

Zase som si dobre počítal....Kým sa mi to nevyparí z mysle, našiel som tri drobné chybičky. Malo by byť ...kam ho Marsha vedie.. nie kde. Asi by som dal Arnieho kúsky, nie Arnieove. A myslím, že by malo byť zničoho nič, alebo dokonca zničohonič nie z ničoho nič. Nie som si istý. Inak sa mi veľmi páči ako maľuješ slová, vety a myšlienky. Keby som si bol istý, že netrepnem z odborného výtvarného hľadiska volovinu tak by som povedal, že impresionisticky. Najviac sa mi tu ale páčilo ža vlastne takmer v celej tejto časti sa nič nedeje, opisuješ Peteove sny, nočné mory, fóbie, predstavy a fantazmagórie, no pri čítaní celého toho úseku som sa nenudil.

Adhara16.1.2013
 

Ďakujem. Čo sa týka Arnieho/ove, ani ja celkom neviem. Ako podstatné meno som sa meno Arnie snažila skloňovať podľa vzoru kuli, v prípade privlastňovacieho prídavného mena som si však nebola istá a tak je tam vzor otcov. Zrejme to pôsobí trochu gulášovo. :-) Ničnedianie je zámer, povestné ticho pred búrkou (ktorá príde už v druhej časti tejto kapitoly), ale som rada, že nenudí.

Gali13.1.2013
 

Teším sa na dalsie čítanie.

Už aj preto, že ja si pod teóriou chaosu nevysvetľujem vec priamo postavenú proti determinizmu, nechápem to takto previazano.
Ono poznateľnosť je vždy obmedzená, v kažfom ohľade aspoň minimálne. Teória chaosu v mojom ponímaní hovorí o prepojení minima a maxima, o vplyve nepatrnosti na celok, niečo v zmysle, že celý systém skoro celý máme pod kontrolou a vieme predvídať, čo, ale práve to málo, čo pod kontrolou nemáme to vie ovplyvniť totálne nečakane.
Deterministi údajen hovoria, že náhody neexistujú, ide iba o nepoznané príčiny. Ovšem tie nepoznané príčiny môžu byť tie \"nepatrné nepoznania\", čo sa blíži k nule.
Takže z tohto hľadiska je zaujímavý pokus v popisovanom, vyčistiť to od maličkých poznateľných skoro núl, smerom k tým nepoznateľným.

V nekonečne sa vlastne teórie stretajú, tak nejak to vnímam ja, ten determinizmus a teória chaosu.
Keďže z hľadiska poznania nemá zmysel uvažovať, že všetko bude poznané, takisto nemá zmysel determinizmus pre človeka, hoci by reálne existoval.
Postoj človeka, že aj tak je všetko dopredu určené a nemá zmysel čosi robiť, je postoj skôr o depresii, ako postoj o determinizme. Ale to je moje skreslené, mne sa to, čo píšeš páči, už len preto že to dáva priestor na rozoberanie vecí.
Pre zmenu by sme rovnako mohli chápať teóriu chaosu, ako vec, že aj tak si s ničím nemôžeme byť istý, tak nemá zmysel čosi plánovať.
Tie obe veci aj ked kus súvisia, skoro nesúvisia s postojom k životu. A už vôbec ich skutočnosť, či platia alebo neplatia.
Zase pre zmenu, chaos vnímam ake vec nutnú. Čiže som zástancom chaosu. Avšak som depresívny človek, čo neverí, že môže svoje veci zmeniť. To len trochu psychológie na okraj celého.

Adhara14.1.2013
 

Vďaka. Pravdupovediac, už som len čakala na to, kedy sa na toto niekto ozve. :-) Pokiaľ totiž viem, teória chaosu skutočne nie je to, čo sa v tomto románe prezentuje. Tento pojem však bol, podobne ako v prípade vysvetľovania Lagrangeovho bodu, použitý preto, že podľa mňa dobre znie. Po správnosti by sa román mal nazývať asi nejako takto: “Úvod do kvantovej teórie”. No obávam sa, že knižku s takým názvom by si nikto nekúpil. Iba ak by hľadal učebnicu.
Keďže som však zároveň zástancom čo najväčšej možnej presnosti v beletrii, snažím sa anti-determinizmus aspoň nenazývať teóriou chaosu; keď už, tak teóriou chaosu na kvantovej úrovni. Skutočná teória chaosu, ak ju správne chápem, v podstate je deterministická; hovorí o ľahkej ovplyvniteľnosti systému, ale nejaký vplyv tam musí byť, sám od seba bez akejkoľvek príčiny sa systém inak vyvíjať nezačne. No ako hovorím, teórii, ktorú tu skutočne testujú, som nevedela prísť na meno, teda aspoň nie na pekné, pôsobivé meno a preto som to nechala pod týmto trochu zavádzajúcim názvom pridelenom príbehu keď som mala devätnásť rokov. Ak to bude odborníkom príliš žrať nervy, budem hľadať ďalej.
Už som sa konečne dostala k tomu, aby som nahrala verziu s trochu upraveným Lagrangeovým bodom a s opravenými chybami od Antona. Plus polovičku ďalšej kapitoly.
A ozaj, kde si zmizla Ty? Nejako neviem nájsť ani Tvoje diela, ani profil.

gali15.1.2013
 

No, možno to nebude vadiť, ako to menuješ a ja určite nie som odborník sa k tomu vyjadrovať.
Ja som diela odložila vychladnúť. Nepáči sa mi štýl, čo píšem. Hladám spôsob, ako sa zlešiť, asi to nepôjde rýchlo. Skúsim na sebe popracovať v tichosti doma za zavretými dverami.
Možno to potrvá niekoľko rokov, či desaťročí.

Adhara6.1.2013
 

Anton, veľmi pekne ďakujem za komentáre. Zodpoviem ich spolu, hádam to nevadí. Potešila ma hlavne vzrastajúca tajomnosť a zaujímavosť, to som presne chcela dosiahnuť.
To opakovanie mena Pete ma trošku zarazilo, ako si totiž možno prečítať aj v komentároch nižšie, text už prešiel jednou “čistkou”. Nečítal si náhodou ešte starú verziu? Pýtam sa len pre istotu.
Čo sa týka sklonovania Petera, Dnepera – radšej si to ešte overím, ale vidí sa mi, že by to malo byť správne, nakoľko ide o zahraničné slová, človeka však mýli to, že slovenské tvary sú v nominatíve rovnaké. Hlavne u toho Petera som si ale skoro istá, že sa skloňuje takto. Keby na tom mieste bolo iné dvojslabičné typicky zahraničné meno (napr. James), nenapadlo by nám pri skloňovaní odstraňovať “e”.
Myslím, že Maxima Gali nepovažovala vysvetlenie Lagrangeovho bodu za nedostačujúce, ale za nepresné – v každom prípade ho nebudem rozširovať, nanajvýš skracovať či meniť bez zachádzania do podrobností.
Strata ponorky v šesťdesiatom ôsmom – myslel sa tým rok 1968, nie 2068 a ide o skutočnú udalosť (potopenie ponorky USS Scorpion SSN-589). Mám radšej napísať celý rok, nech to nezavádza?
Východseverovýchod je zámer – je to smer medzi severovýchodom a východom.
Ostatné (preklepy, nejednotnosť v tykaní a vykaní...) zmením, no kým sem uploadujem verziu s opravami, bude to ešte chvíľu trvať.

Anton.6.1.2013
 

Čím, ďalej, tým zaujímavejšie, tajomnejšie a čitateľnejšie, aspoň pre mňa. Páčia sa mi tvoje opisy, farebnosť slov, ktoré používaš. Pár drobností som našiel. 4. kapitola, hneď na začiatku má byť celá jeho myseľ, nie celá jeho myseľ. Zvrat \"nebolo možné dôjsť k úniku\" by som nahradil \"nemohlo dôjsť\". Niekde na začiatku spomínaš rok, v ktorom sa dej odohráva, tu spomínaš \"stratu ponorky v šesťdesiatomôsmom\" neviem, či to korešponduje. V 5. kapitole, kde opisuješ jeho sen, kde sa potápa a sledujú ho ryby, by som vôbec nepoužíval jeho meno. \"Jasné termálne stopy na trojici snímkach\" správne \"snímok.\" Teším sa na ďalšiu kapitolu.

Anton6.1.2013
 

..pardon \"celú jeho myseľ\", nie celá.

Anton Kovalčík5.1.2013
 

Konečne som sa dostal k tomu že som to začal čítať od začiatku a opäť konštatujem, že sa to číta dobre, zaujímavo, a že je to napísané pomerne farbisto, aspoň pre mňa, bežného, dosť sčítaného čitateľa. Nie som literrárny vedec, ani krutik, ale ekonóm, ktorý toho v živote dosť prečítal. V prvej kapitole by som zredukoval používanie mena Pete, je ho tam na mňa príliš veľa. Vo forme Peter by som ho použil iba ak ho niekto predstavuje, ako napríklad na tej lodi. Tiež forma Petera, Dnepera sa mi zdá byť neprirodzená, ja by som dal Petra, Dnepra. Vo vete.... ako mu to mohol Atherton ... by som slovo premlčať zamenil za zamlčať. V druhej kapitole, asi len preklaep je použité východseverovýchodne, asi má byť len severovýchodne. Vo vete Peteova manželka ťažko znášala, že Peteova.... by som to druhé Peteova vynechal. Keď sa navzájom predstavili s Ralphom, predpokladám, že to znamená, že si hneď začali tykať, lebo dovtedy si len vykali, ale hneď v odstavci po zoznámení sa im to ešte pletie. Ja osobne by som ich nechal, aby si vykali. Je to pre angličtinu prirodzenejšie. Keď opisuješ L2, je tam veta ...by chcelo obiehať Slnko v o jeden a pol miliona nie je uvedená miera väčšei vzdialenosti. Inak, vysvetlenie Lagrangeovho bodu je pre mňa a pre väčšinu čitateľov absolútne dostačujúce, nepotrebujem špecifiká, tak ako nepotrebujem poznať molekulové zloženie mlieka, ak si ho chcem kúpiť v supermarkete. Teším sa na ďalšie čítanie.

maxima gali30.12.2012
 

Dobré čítanie.
Zase sa tu vrátim.

Nepáči sa mi vysvetlenie Lagrangeovho bodu. Vyzerá to, akoby niekto potreboval umiestniť niečo presne jeden a pol mil km čosi od zeme. Lagrangeových bodov je niekolko, nemusia byt na priamke, tie najblizsie su na priamke, pred a za zemou, ale TELESO musí byt stále v tom bode, na priamke, jasné, že tým pádom sa nebude pohybovať rovnako rýchlo ako zem, ale ak bude bližšie, tak trošku rýchlejšie, ak bude ďalej od slnka ako zem, tak trošku pomalšie.
Ale moc dobré čítanie.

gali31.12.2012
 

Inak, aby som to upresnila, netýka sa to celého vysvetlovanie Lagrangeovho bodu, týka sa to iba jednej, dvoch viet, kde sa spomína rovnaká rýchlosť a postavenie zeme do cesty. Podstata nie je rovnaká rýchlosť, ale to, že jedine v tom bode môže ostať teleso v rovnakej vzdialenosti od zeme. Jasné, že rýchlosť je skoro podbná, ak uvážime vzdialenosť telesa od zeme (1,5 ml km) a vzdialenosť zeme od slnka (cca 180 ml km, či ako, prosto veľký rozdiel). Čiže sa nepriem, že je to skoro pravda, ako skôr o to, že je to nedobre podané z hľadiska chápania podstaty tých bodov. Pritom neskôr sú aj vety to dovysvetľujúce. Len ako prvé by som nekládla tie, ktoré zavádzajú. Nepridávame zem, aby sme mali vhodný bod, ale hľadáme bod, aby teleso mohlo byť blízko zeme a nemuselo svojou rýchlosťou riešiť príťažlivosť slnka a zeme, čo je tam dobre vysvetlené. Naoyaj len tie dve vety nejak jemne poopraviť.

Adhara31.12.2012
 

Zvláštna zhoda okolností, ja som sa práve včera tiež vrátila k Tvojmu dielu a začala som doháňať zmeškané kapitoly. :-)

Prečítala som oba komentáre ohľadom L. bodov, premýšľala som nad nimi, ale stále si nie som celkom istá, či rozumiem, čo tým myslíš. Viem, že Lagrangeových bodov je niekoľko, no nezdalo sa mi potrebné obťažovať touto informáciou aj čitateľov, nebola dôležitá. Napokon, nepriamo existenciu viacerých L. bodov naznačuje aj veta: “A existujú aj určité vzdialenosti, v ktorých sa planetárna príťažlivosť so slnečnou vyrovnáva.” Potom, je samozrejmé, že tri telesá na jednej priamke smerujúcej k Slnku nemôžu obiehať rovnako rýchlo, že vnútorné z nich musí byť najrýchlejšie, no pre nebeskej mechaniky neznalých čitateľov to samozrejmé nemusí byť. Okej, tá veta o vložení Zeme nie je fakticky celkom správna, je jasné, že Zem nikto nebude nikam vkladať, ale pripadalo mi to ako pomerne atraktívne podanie pre laikov. To podanie sa snažilo byť trochu svojské, iné ako z encyklopédií, preto išlo tak trochu “odzadu dopredu”. Možno aj chápem, azda ten výklad evokuje, že bod L2 je samoúčelný a Zem slúži len na to, aby telesá v tomto bode stabilizovala, že nie je jasné, že hlavný klad bodu L2 je stabilná poloha telies v ňom voči Zemi. Tak? Ešte nad tým porozmýšľam, prípadne sa skúsim spýtať vedúcej miestneho astronomického krúžku, čo si o ňom myslí. Mohla by si mi, prosím, vypísať tú jednu-dve vety, čo podľa Teba pôsobia zavádzajúco?
Inak (to sa už tejto témy netýka), zase som poopravovala pár drobných gramatických chybičiek vo všetkých zverejnených častiach.
Zvláštna zhoda okolností, ja som sa práve včera tiež vrátila k Tvojmu dielu a začala som doháňať zmeškané kapitoly. :-)
Prečítala som oba komentáre ohľadom L. bodov, premýšľala som nad nimi, ale stále si nie som celkom istá, či rozumiem, čo tým myslíš. Viem, že Lagrangeových bodov je niekoľko, no nezdalo sa mi potrebné obťažovať touto informáciou aj čitateľov, nebola dôležitá. Napokon, nepriamo existenciu viacerých L. bodov naznačuje aj veta: “A existujú aj určité vzdialenosti, v ktorých sa planetárna príťažlivosť so slnečnou vyrovnáva.” Potom, je samozrejmé, že tri telesá na jednej priamke smerujúcej k Slnku nemôžu obiehať rovnako rýchlo, že vnútorné z nich musí byť najrýchlejšie, no pre nebeskej mechaniky neznalých čitateľov to samozrejmé nemusí byť. Okej, tá veta o vložení Zeme nie je fakticky celkom správna, je jasné, že Zem nikto nebude nikam vkladať, ale pripadalo mi to ako pomerne atraktívne podanie pre laikov. To podanie sa snažilo byť trochu svojské, iné ako z encyklopédií, preto išlo tak trochu “odzadu dopredu”. Možno aj chápem, azda ten výklad evokuje, že bod L2 je samoúčelný a Zem slúži len na to, aby telesá v tomto bode stabilizovala, že nie je jasné, že hlavný klad bodu L2 je stabilná poloha telies v ňom voči Zemi. Tak? Ešte nad tým porozmýšľam, prípadne sa skúsim spýtať vedúcej miestneho astronomického krúžku, čo si o ňom myslí. Mohla by si mi, prosím, vypísať tú jednu-dve vety, čo podľa Teba pôsobia zavádzajúco?

Inak (to sa už tejto témy netýka), zase som poopravovala pár drobných gramatických chybičiek vo všetkých zverejnených častiach.

Adhara31.12.2012
 

Dopekla, obsah tohto komentáru mi vložilo dvojmo...

gali2.1.2013
 

Presne to, čo sa ti videlo zaujímavé pre čitateľa, presne to je pre mňa matematika, blbosť.
Ešte aj tú vzdialenosť si tam dala, akoby to teleso malo byť presne v tej vzdialenosti umiestnene a až potom sa rieši rovnovážni stav. Ono je to presne naopak. Najprv sa zistí kde je rovnovážny stav a až potom sa k tomu prispôsobuje.
Inak som ti predsa vysvetlila, že všetko ostatné je ok, a aj dodatočne to zjemňuješ.
Ak to teda chceš mať zaujímavé, tak maj, mne ako matematikovi to dvíha nervy, ak také niečo nájdem v knihe.
Tým skôr, že sa tým laik zmagorí.
Ale teším sa na ďalšie časti. Je to dobré.

gali2.1.2013
 

Je to časť:
\"Predstav si teleso...

čiže síce menej atraktívne ale k spokojnosti napríklad:
\"Predstav si teleso, ktoré obieha okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Zem, ale Zemi svojou rýchlosťou neutečie s dohľadu. To by nešlo. Na danú vzdialenosť musí byť pomalšie. Odstredivá sila by ho inak ...
Nastane to iba v jedinom prípade. Ak ho umiestnime tak, kde sú príťažlivosti Slnka a Zeme v rovnováhe. A taký bod je vo vzdialenosti 1,5 ml km...

Adhara2.1.2013
 

Takéto malé preštylizovanie (aké si napísala do komentára) stačí? Dobre, tak to asi tak zmením, bude to však chvíľku trvať. Inak, znova som sa zamyslela nad textom a medzičasom som aj sama prišla na to, že ide o pasáž začínajúcu “Predstav si teleso...”
Nerada ničím nervy odborníkom, ak je možné ich aj neničiť – inými slovami, ak sa nepresnosť dá opraviť aj tak, aby to nedokaličilo dej. Priznávam, ja sa s matematikou nekamarátim, čo je hlavný dôvod, prečo sa nevenujem astronómii profesionálne, preto som vďačná za upozornenie, že to z tejto stránky nie je v poriadku.

Zuzana29.12.2012
 

Páči sa mi to, Adhara. Trochu mi to pripomína Scherzinga, trochu Crichtona, trochu Hollywood. Ešte sa to iba rozbieha, tak nejdem komentovať obsah. Obdivujem množstvo vedomostí, ktoré sú za príbehom. Keď sci-fi, tak tak zaobalené do atraktívneho príbehu, ale na reálnom podklade, zrozumiteľné aj pre tých, ktorí sa na gympli ulievali z fyziky. Zatiaľ ma držíš. Pokračuj!

Adhara30.12.2012
 

Veľmi pekne ďakujem. Zvlášť ten Crichton a Hollywood ma neprekvapujú, Crichton preto, lebo nápad na túto knihu som dostala práve pri čítaní jeho Sféry (odvtedy ale prešiel dlhú cestu, božechráň, aby to niekto bral ako plagiátorstvo) a Hollywood – to bol tak trochu zámer, ktorý bude vysvetlený.
Čo sa týka vedomostí, ďakujem, len podotýkam, že tam možno nebude úplne všetko celkom správne – ponorky nie sú práve moja parketa, i keď som si, samozrejme, kvôli tejto knižke o nich čosi prečítala.

Anton Kovalčík27.12.2012
 

ako čitateľovi sa mi to páčilo. Je to veľmi dobre čitateľné, aj som sa niečo nové naučil, aj keď som to nečítal od prvej kapitoly, ale určite začnem. Pokiaľ ide o sci fi, som odchovaný na Asimovovi, škoda, že takmer nič od neho v slovenčine nevyšlo. Toto ma bavilo takisto. Teším sa na ďalšie.

Adhara27.12.2012
 

Ďakujem za komentár. Som rada, že je to dobre čitateľné. Ja som zase, čo sa sci-fi týka, odchovaná na Clarkovi, on bol tiež dosť poučný a súčasne zábavný. :-)

gali16.12.2012
 

Inak máš tu niečo \"reinerovské\" tak ako ja a to ma baví.
Čiže s tou averziou to nebude také zlé.

gali16.12.2012
 

Ešte k úprave.
Dobré dávať medzery na začiatku odstavca.
Mne to napríklad nevezme odsadenie vo worde, tak v tom worde ručne dávam medzery. Lepšie sa to číta. ja viem, námaha, ale nezdá sa mi zbytočná.
Zase toleruje sa to tu, tak na uváženie.

gali16.12.2012
 

Písané pútavo, dobrodružne.
Tak trochu mám tiež problém preklenúť v sebe nechuť k napínavým záchranám, je toho plná televízia, akosi ma tiahne skôr k pokojnejším dejom, menej napínavým.
To bolo všeobecne.
Čo sa týka štýlu, je tu použité časté opkaovanie mena Pete, najmä v prvej časti. Chápem to ako zámer, ale napriek tomu na niektorých miestach by som to vynechala. V ďalších častiach je to ok.
Potom mi trochu vadilo že mu preblesli myšlienky niekoľko krát, možno len dva krát, neviem, ale to nemusí vadiť ostatním.
A je tu trochu veľké sústom čo si si nabrala. Ako vedecky vychovaný človek, je ti to jasné. Čo a ako s tými tlakmi. Je síce pravda, že vesmírne lode sú prispôsobované najmä na nulový tlak a problém s tým vnútri, ale aj na vysoký tlak, ak by to niekde malo pristáť. Napríklad už staršia sonda bola zostrojená na tlak 9 MPa a vysokú teplotu, neviem, či predpokladáš kozmickú loď, síce o pár rokov s tak malými parametrami. Ja zase nerozumiem, či je rozdiel medzi tlakom vody a tlakom pri pristávaní, z fyzikálneho hľadiska. Čiže toto je náročné, čo si si uviazala na krk, keďže podávaš úplne presné parametre. Vidíš, ako som sa ja tomuto šikovne vyhla a naschvál nechávam tieto veci voľné, nevysvetlené. Ja som vedela prečo tak robím.
No ale inak dobré.
Vtiahne to do deja a napriek svojej \"averzii na hrotené veci\" budem čakať na ďalšie diely.
Oceňujem jednoduché funkčné opisy.

Adhara25.12.2012
 

Konečne som sa dostala k úprave – trochu som v prvej časti preškrtala toho Petea a ďalšie opakujúce sa slová. Tiež som opravila zopár preklepov.

gali16.12.2012
 

Možno to máš správne. Ja netuším, koľko znesú kozmické lode, tých 9 MPa bola sonda. A či treba lode prispôsobovať na pristátie a podobne. Som laik, len ty musíš byť odborník. Ja ani netuším, kde by som také veci dostupne naštudovala.
Ono v tej hĺbke by podľa mňa nešlo o to, ako je loď prisposobená tlaku ako skôr o to, čo sa poškodilo a tam to prispôsobenie tlaku môže zlyhávať, na poškodených častiach.

Adhara16.12.2012
 

Ahoj,
V prvom rade vďaka za pristavenie a komentár.
Čo sa týka tých opakovaní, pozriem sa na to. Je viac než pravdepodobné, že tu budem mať časté opakovania, toto je v podstate iba prvopis, aj keď, samozrejme, pred zverejnením prešiel kontrolou. Potrebujem však časový odstup, aby som tieto záležitosti mohla vidieť a opravovať lepšie.
Nuž, čo sa týka tlakov – tá sonda, o ktorej píšeš, bola, predpokladám na základe veľkosti tlaku, stavaná na pristátie na Venuši. Odyssey však nebola stavaná na pristátie na nijakom inom telese okrem Zeme. Táto informácia má prísť v tretej kapitole. Rovnako v ďalších kapitolách budú technici rozoberať to, čo si spomenula v ďalšej poznámke – tlak vody versus odpor vzduchu pri pristávaní.
Viem, že tento román spočiatku pôsobí ako typický až klišéovitý sci-fi triller. Úplne všetko v ňom však bude mať svoje vysvetlenie. Aj to, prečo sekvencia udalostí v ňom tak pripomína premrštené americké katastrofické filmy, ktoré, mimochodom, nemám rada.
Áno, áno, ja viem, že autor by sa nemal oháňať tým, že ďalej to bude lepšie, ak je to spočiatku zlé. Keď však píšeš, že napriek všetkému budeš čakať na ďalšie diely, potom je to okej. Stačí mi, že čitateľ knihu neodloží a je ochotný dočítať sa k vysvetleniam vecí, ktoré mu prekážajú. Ja mám rada, keď ma autor príjemne prekvapí tým, že niečomu, čo mi spočiatku veľmi nerezalo, dal napokon svoj zmysel a význam.
Aj ja tento román považujem pre seba za veľké sústo, ale z iných dôvodov.
Čo sa týka toho šikovného vyhnutia sa – práve toto ja v iných knihách nemám rada, pretože z toho na mňa kričí, že autor nevie o danej téme dosť na to, aby o nej mohol písať (neber si to, prosím, osobne). Podľa mňa je oveľa jednoduchšie si niečo do podrobností naštudovať, ako zakamuflovať svoju neznalosť tak obratne, že to čitateľov typu ja nedráždi.
Na záver k tej úprave. Vo Wordovskom dokumente medzery na začiatkoch odsekov sú, ale nastavené cez Paragraph, nie cez tabulátor. Neviem však, či by tabulátor pomohol, keď formátovanie aj tak pri prenose skape. A medzeru používať neodporúčajú, pozri sem: mamtalent.sk/napisala-som-knihu-co-dalej-jitka.phtml?program=23&ma__0__id_b=9307&ma__0__id_kp=30220 . Zrejme preto, že medzera sa nedá jednoducho zlikvidovať – rovnako pracne, ako ju tam človek nasádzal, by ju potom musel stade odstraňovať. Už aj tak mi zaberie dosť času prinavrátiť kurzívu všade, kde patrí (a niekde sa mi, bohvieprečo, kurzíva ani vrátiť nedá), nie to ešte ručne odsadzovať každý odstavec. Súhlasím, že s odsadením by to bolo lepšie, ale ja žiaľ nemôžem pri počítači vysedávať pol dňa a ručne odsadzovať. To nie je výčitka voči Tebe, ale voči systému.

Enri13.12.2012
 

Adhara, podľa mňa môžeš kapitoly pokojne vkladať aj celé, takto to bude rozkúskované a časom sa v tom môže ktosi aj stratiť, ale nechcem sa ti do toho starať. Chcela som len poznamenať, že mne by celé kapitoly neprekážali. :-)

Adhara13.12.2012
 

Hm, keď ja vychádzam z vlastných skúseností. Mne osobne sa lepšie čítajú kratšie kapitoly a mám väčšiu chuť do čítania vtedy, keď toho na jednej stránke nie je veľa. Taktiež sa mi vtedy ľahšie pamätá (aj oznamuje autorovi), kde som skončila. Neviem, prečo by sa v tom mal niekto stratiť, ale keď toho bude viac, skúsim do obsahu pre istotu doplniť aj čísla stránok začiatkov jednotlivých kapitol.

Enri13.12.2012
 

Jasné, veď uvidíš, čo sa ti osvedčí. :-)

Enri11.12.2012
 

Keďže tu zatiaľ nikto nič, tak budem prvá: prečítané, zahviezdičkované a som zvedavá na pokračovanie. Dúfam, že nebudem jediným tvojim fandom a komentátorom. :-)

Adhara11.12.2012
 

Jéj, vďaka – i keď na hviezdičkovanie je, myslím, ešte trochu priskoro. :-)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Adhara

Avatar3.jpg
O mne

Vlastným menom Jana Plauchová (nar. 1987). Vyštudovaná molekulárna biologička, pracovníčka hvezdárne a planetária, ľaváčka s oboma rukami pravými, literárna diabetička (neznášam "sladké" knihy), milovníčka astronómie a kozmonautiky.

Od čias puberty sa zaoberám písaním hlavne vedeckej fantastiky. Od marca 2010 do augusta 2011 som mala na tomto portáli zverejnený sci-fi román Osem hviezd Veľkého voza, ktorý v r. 2013 vyšiel vo vydavateľstve Artis Omnis pod názvom Večnosť omylov. Vo vydavateľstve Q111 mi zase v roku 2012 vyšiel sci-fi román Nula kelvinov.

Píšem o tom, o čom chcem čítať a nikto ma nepresvedčí, aby som písala opak.

Uvítam komentáre vrátane upozornení na preklepy a iné chyby.

Moje naj
Ja na iných serveroch

Český Mám Talent
Osobná webstránka

Odporúčam

Sarkazmus u našich susedov

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: