IKARIKAR http://www.ikar.sk

Veveričkiné šibalstvá /Interakltiívne rozprávky II. (ala cale)4.10.2009
 

4
 počet hodnotení: 59
prečítané 367, Komentáre 0

 

O boľavom brušku a voňavom mede
Jedného dňa, keď slniečko lúčmi prebudilo malú veveričku Nezbedku, videla, ako sa jej mama kamsi balí. Chystala si košíček s voňavými buchtami a na pleciach mala prehodený sviatočný ručne pletený sveter.
„Kam ideš, mami?“ pýtala sa rozospatá Nezbedka.
„Neboj sa, veverička moja, nebudem dlho preč,“ usmiala sa na svoju rozospatú dcérku mamička.

„Idem len s ostatnými zvieratkami za starým medveďom Hundrúšom, ktorý ochorel. Poobede už budem späť,“ vysvetľovala mamička dcérke popri balení.
„Vydrž to tu bezo mňa. Na peci máš nachystaný obed, pekne sa napapaj a nevystrájaj huncútstva. Však vieš, že ja sa všetko dozviem,“ prízvukovala jej mamička ešte než zatvorila dvere.
 
Ale to ju už veverička Nezbedka nepočúvala, pretože sa zakutrala pod svoju vyhriatu perinku, naplnenú voňavým senom a spokojne zaspinkala ďalej.

Zobudila sa, keď už slniečko bolo vysoko a šup na nôžky. Labkami si pretrela očká, čo tam po umývaní a poďme ju rovno von. Dole pod stromom našla šantiacich zajačikov a tak sa pridal...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

ala cale

O mne

Písanie je pre mňa potvrdením si toho, že žijem, dýcham. Iste to mnohí poznáte. Odteraz si nájdem čas, aby to bolo pravidelne - nie ako predtým, odsúvajúc to na vedľajšiu koľaj. Snažím sa odhŕňať nános, aby moje postavy dýchali voľnejšie. Lenže niekedy utnem prisilno či prirýchlo /alebo i inam/. No je to cesta, ktorou sa chcem vydať namiesto dumania nad tým, aké by to bolo. Veď aj niekto slávny kedysi povedal, že v každom kameni sa skrýva dokonalá socha, on len odstraňuje to, čo ju schováva. Len jemu to išlo geniálne, ja tomu zatiaľ len privoniavam. A ďakujem, že spolu s vami.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: