IKARIKAR http://www.ikar.sk

Vonnegut o autorskom štýle Celkový počet komentárov: 6
 

Kurt Vonnegut bol nielen cenami ovenčený spisovateľ, ale aj jedným z najzapálenjších evanjelizátorov a teoretikom písania. Počas svojho život absolvoval stovky prednášok s nádejnými autormi a napísal množstvo textov o písaní.

Jedným z najslávnejších článkov o tom, prečo je autentický spisovateľský štýl dôležitý, ako si ho chrániť a rozvíjať. Napriek mnohým rokom od jeho napísania, je väčšina rád stále platná. Tak nech sa páči:

 

Ako písať vlastným štýlom

 

Reportéri a spravodajcovia sa učia, aby o sebe vo svojich textoch neprezradili takmer nič. Vďaka tomu sú vo svete písania za čudákov, pretože takmer všetci ostatní atramentom poškvrnení úbožiaci o sebe čitateľom prezrádzajú habadej. Hovoríme tomu, že sa odhaľujú a patrí to k ich či už úmyselnému alebo mimovoľnému autorskému štýlu.

Vďaka odhaleniam čitatelia vedia, s akým človekom trávia čas. Či je autor ignorant či rozhľadený človek, hlupák alebo bystrý človek, je skorumpovaný alebo čestný, nudný alebo hravý, a tak ďalej.

Prečo sa mal človek zaoberať svojím spisovateľským štýlom a zlepšovať ho? Nech píšete čokoľvek, zlepšujte sa, robte ako prejav rešpektu voči svojim čitateľom. Ak ledabolo naškriabete svoje myšlienky, čitatelia určite vycítia, že ich máte na háku. Zaradia si vás ako egomaniaka či sebca, alebo ešte horšie – prestanú vás čítať. To najhoršie, čo o sebe môžete odhaliť, je, že neviete, čo je zaujímavé a čo nie.

Nevyberáte si autorov predovšetkým podľa toho, čo vám chcú ukázať, nad čím máte premýšľať? Obdivovali ste niekedy autora bez názoru len pre jeho jazykové majstrovstvo? Nie. Váš vlastný štýl preto musí začať vlastnými myšlienkami.

 

1. Nájdite si tému, na ktorej vám záleží

Nájdite si tému, na ktorej vám záleží a na ktorej by podľa vás malo záležať aj iným. Najpríťažlivejším a najlákavejším prvkom vášho písania bude práve tento autentický záujem, nie vaše jazykové hry.

Nevravím, že o tom máte napísať práve román, ale určite by mi neprekážalo, ak by ste ho z autentického záujmu napísali. Ale na začiatok pokojne postačí, ak napíšete sťažnosť starostovi pre výtlk na ceste pred vaším domom alebo zamilovaný list dievčaťu odvedľa.

 

2. Ale netrepte

O tomto nebudem trepať.

 

3. V jednoduchosti je krása

Pamätajte, že dvaja z najväčších majstrov jazyka, William Shakespeare a James Joyce v najdôležitejších častiach písali takmer detsky jednoduché vety.

„Byť či nebyť (To be or not to be),“ pýta sa Shakespearov Hamlet. Najdlhšie slovo v anglickom originále má len tri písmená.

Keď bol Joyce vo svojom živle, dokázal napísať vety rovnako rafinované a jagavé ako Kleopatrin náhrdelník, moja najobľúbenejšia veta z jeho poviedky „Eveline“ však znie: „Bola unavená.“ Žiadna iná veta by v tomto bode poviedky na čitateľovo srdce nezapôsobila hlbšie než práve tieto dve slová.

 

4. Majte odvahu škrtať

Možno aj vy dokážete takpovediac vyrábať náhrdelníky pre Kleopatru. Lenže slovná ekvilibristika má slúžiť vašim myšlienkam. Platí pravidlo: Nech je veta akokoľvek dokonalá, ak novým a užitočným spôsobom nezvýrazňuje vaše posolstvo, treba ju vyškrtnúť.

 

5. Nech to znie ako vy

Najprirodzenejší spisovateľský štýl je pre vás ten, ktorý sa odráža od vášho detského jazyka. Pre spisovateľa Josepha Conrada bola angličtina až tretím jazykom a jeho hravý jazyk bezpochyby ovplyvnila jeho materčina, teda poľština. Šťastie má tiež spisovateľ narodený v Írsku, pretože tamojšia angličtina je oveľa muzikálnejšia a hravejšia. Ja sám som vyrástol v Indianapolise a miestna reč pripomína rezanie plechovky a slovník má bohatý ako opičí škrekot.

V odľahlých častiach Apalačských hôr deti dodnes vyrastajú na pesničkách a historkách z alžbetínskych čias. Áno, mnoho Američanov vyrastá na inom jazyku ako angličtine, prípadne na nárečiach, ktorým väčšina Američanov nerozumie.

Všetky varianty jazykov sú rovnako krásne – ako motýle. Nech je vaša materčina akákoľvek, mali by ste si ju chrániť po celý život. Ak ste vyrástli na nárečí a je to vidieť aj na vašom spisovnom prejave, výsledok je zvyčajne príjemný, ako dievča s jedným okom zeleným a druhým modrým.

Sám si pri písania najviac verím, keď zniem ako človek z Indianapolisu – a myslím, že to platí aj pre ostatných. Čo mám vlastne na výber? Zrejme len riešenie, k akému nás tlačí väčšina učiteľov: hovoriť ako džentlmen z predminulého storočia.

 

6. Povedzte, čo chcete povedať

Z takých učiteľov mi zvyčajne bolo zúfalo, ale dnes už nie. Dnes už chápem, že všetky tie eseje a poviedky, s ktorými som mal porovnávať vlastné dielo, nie sú cenené pre svoj vek, či odlišnosť, ale preto, že ich tvorcovia hovorili to, čo mali na jazyku. Učitelia ma nabádali, aby som písal presne, aby som vždy vyberal najvhodnejšie slová a viazal jedno na druhé, ako súčiastky v stroji.

Učitelia zo mňa nechceli urobiť iného človeka, ale aby sa mi dalo rozumieť – a teda, aby ma čitatelia pochopili. Tým sa skončil môj sen narábať so slovami ako Pablo Picasso so štetcami alebo moje džezové idoly s hudbou. Ak poruším všetky formálne pravidlá, ak budem chcieť, aby slová znamenali, čo si práve zmyslím, a ak ich pozliepam hala-bala, jednoducho nebudem zrozumiteľný. Ak teda chcete, aby vás čitatelia pochopili, tiež sa radšej vyhnite picassovskému či jazzovému písaniu.

Čitatelia chcú, aby naše stránky vyzerali veľmi podobne ako stránky, ktoré už videli. Prečo? Pretože aj oni majú náročnú prácu a potrebujú, aby sme im pomohli, ako len vieme.

 

7. Zľutujte sa nad čitateľmi

Musia stráviť tisícky znakov na papieri a okamžite ich musia pochopiť. Musia ich prečítať a pochopiť a tento proces je taký náročný, že väčšina ľudí ho majstrovsky nezvládne ani po dvanástich rokoch štúdia na základnej a potom strednej škole.

Keďže naši čitatelia sú nevyhnutne veľmi nedokonalí, musíme uznať, že naše štylistické možnosti nie sú početné, ani ktovieako nablýskané. Naše publikum si žiada, aby sme boli trpezliví a chápaví učitelia, vždy ochotní zjednodušovať a vyjasňovať – hoci by sme sa najradšej vzniesli nad masy a spievali božské chorály.

To je zlá správa. Dobrá správa je, že žijeme v štáte s ústavou, ktorá nám dovoľuje bez strachu z trestu napísať, čo len chceme. Najdôležitejšia súčasť nášho spisovateľského štýlu, teda o čom chceme písať, je doslova neobmedzená.



Komentáre

Lýdia J. 6.6.2015
 

Chvalabohu. Tento chlap, respektíve, jeho názory, mi povedali - môžeš si čítať to, čo chceš.:))

Alica2.6.2015
 

Hurá! Som rada, že si to prekladateľ!!! opravil.

Tomáš Jurik2.6.2015
 

Perfektný článok ináč. Z každého súdka si niečo beriem k srdcu a pravdu povediac, stále hľadám to svoje vnútorné spisovateľské \"ja\". Každým písaním si ale uvedomujem, že kopem stále hlbšie a hlbšie a čoskoro ho nájdem.

Tomáš Jurik2.6.2015
 

I majster tesár sa občas sekne.

"To bE or not to bE" :)

ODPOVEĎ MT:
Budúci článok sa bude volať "10 najžartovnejších automatických opráv vo Worde" :-)

Tomáš3.6.2015
 

automatické opravy sú zlo, proti ktorému treba bojovať :D ale aspoň to občas vyzerá celkom vtipne ;-)

slmndrV2.6.2015
 

Ha ha ha...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: