Wellness v Tatrách (Lucia Bánovská)4.1.2017
počet hodnotení: 0
prečítané 16, Komentáre 1
Je piatok, 15:00 a vyrážame na výlet do Tatier. Mierime na tri dni do Podbanského, do hotela Pieris. Precestovala som už kus sveta, no v našich veľhorách som doteraz veľa času nestrávila. Dnes je čas napraviť to. Opúšťame ruch veľkomesta a meníme ho za ticho a čistý vzduch na horách. Cesta ubieha rýchlo, kde tu si robíme krátku prestávku. Po štyroch hodinách šoférovania schádzame z diaľnice na vedľajšiu cestu vedúcu až k hotelu. Komunikácia mimo hlavného ťahu pripomína iný svet. Krajina je všade navôkol zahalená ligotajúcou sa snehovou pokrývkou. Tak ďaleko, ako v tme dovidím, všade je bielo. Scenériu dnešnej cesty si vôbec neužívame, pretože o 16:00 sadla tma. Ostáva nám dúfať, že cestou naspäť bude krásne a my si užijeme pohľady naokolo. Posledných pätnásť kilometrov ideme veľmi opatrne, pretože rozdiel medzi cestou a poľom nie je takmer vidieť a snehové jazyky situáciu neuľahčujú. Držíme sa príslovia: „Radšej o minútu neskôr, než v minúte stratiť život“.
V hoteli nás víta veľmi milý recepčný, ktorý nám s úsmevom vysvetľuje postup ubytovania sa. Hovorí nám, čo náš pobyt zahŕň...
hodnotiť: 
Komentáre
Alia S.9.1.2017
Lucia, podľa mňa je toto skôr denníčkový zápisok, ktorý má zostať v denníčku, ako cestopisný počin. Popísala si dva či koľko dni strávených v Tatrách, ale to má význam iba pre teba. Mňa si ničím neobohatila, nič som si neužila, viem len, kadiaľ si sa pohybovala, čosi o šľapkách na izbe a podobných bezvýznamných záležitostiach. Ani popisy prírody ma ničím neoslovili, neuchvacovali. Dielo je prázdne. Ako píšem, pre teba má význam, ale nemyslela si na čitateľa, čím riadky ozvláštniš, aby si ho zaujala. Anglickými výrazmi a neviem čím v zátvorkách, možno to mali byť emotikony, si text o našich Tatrách ešte viac zabila.
