IKARIKAR http://www.ikar.sk

Z mojej poézie (Miroslava Novysedláková)21.6.2010
 

4
 počet hodnotení: 4
prečítané 650, Komentáre 8

 
Konár
November večer,
na streche chýba sneh.
Nič neutečie,
ak nikdy nepríde.
 
V tvojich slovách
sa moje rany nezahoja.
V očiach tvojich
nikdy nebude máj.
 
Nie ten môj...
leto v srdci zažehnám
bez zamyslených...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

DARK10.9.2010
 

Tip Richarda M. na fb ma priviedol k tvojej poézii a hoci sa mi nepáčil názov (pripadá mi veľmi jednoduchý a začiatočnícky), neoľutovala som, začítala som sa a vcelku súhlasím s Richardom.
Mojou chybou je hľadanie chýb a ak sa pridáš, tak spolu opravíme tieto:
„Náraz“ – je treba prehodiť písmenká v slove násjť
„Tričko“ – slova = slová (inak týmto pár riadkom tlieskam:))
„Do horúcej kaše“ – akosi sa z textu vymiká verš „a to v hĺbke nej“... a možno zle znie iba mne (inak platí to, čo v predošlej zátvorke:))
„Kráčanie po stene“ – v myslí sa tej steny nemusím... = v mysli
„Pošepkaná“ - Semiradina záhrada = pár písmeniek v prvom slove chýba, že?:-)
“Rozmery neba“ - Deja vú = Déjà vu
„Záplaty v duši“ – Eskalupova = Eskulapova (Aesculap)
V poézii i próze je obvyklé nepísať veľké T, Ť v Ty, Ťa (ak nie sú súčasťou listu) - aj to je dôkaz tvojho krátkeho pobytu v týchto vodách, ale to je napraviteľné.
Neodpustím si poznámku, že ma niektoré chyby prekvapili, vzhľadom k vyjadreniu sa v profile o úspechoch v literárnych súťažiach, takže nie si celkom začiatočník(?). Alebo je to všetko iba nedôslednosť?
Všetky básne sa čítali vcelku hladko a tak odchádzam z tejto stránky pamätajúc si tvoje meno, aby som sa jej nabudúce, ak vložíš ďalší príspevok, nevyhla.
Miroslava, želám veľa zdaru pri ďalšej tvorbe.

Mirka10.9.2010
 

Ďakujem obom za komenty, hlavne vďaka za to, že sú nazaj prínosné a priame, takže viem, na čom treba popracovať. Nechcem sa nijako obhajovať, ale je pravda, že som to tu dosť narýchlo \"natlačila\", takže som prípadne chyby ani nekorigovala (ďakujem o to viac za pripomienky ... ľahšie ich vyselektujem a opravím:D) Keďže som od začiatku tohto projektu brala ohlad hlavne na moju prózu - denník Miry Danesovej, toto som tu hodila a potom som aj zabudla, že by si to trebalo pozrieť a preklepy opraviť. Preto sa ospravedlňujem hlavne za tu Eskalupovu - Eskulapovu tyč - inak si také veci overujem:D a to deja vu - no francúzsky som sa nikdy neučila - dodnes keď píšem faux pas tak si to overujem v googli, že ako sa to píše, asi si to nikdy nezapamätám:(...:D Posnažím sa to čo najskôr poopravovať:D

DARK10.9.2010
 

Veď nič sa nedeje, chyby robíme všetci - prejdi si svoju poéziu ešte raz a v kľude, možno nájdeš ešte aj ty nejakú tú odrobinku. Ako s obľubou hovorím takto alebo podobne:
Ak písanie skvalitníš čistotou po jazykovej stránke, nič horšie sa ti nemôže stať.

Richard Miške10.9.2010
 

kľud - slovník hovori - správne pokoj :)

Ale to som len drzí :)

DARK10.9.2010
 

Ej, Rychard, Rychard,
hľadať chybi na tete DARK-ovej... hm, hmmmmmm... to sa len tak neodpúšťá! V kľude si, všetko ešte raz, premisli a polepši, sa, mláďenčok!

DARK10.9.2010
 

+ ešte smajlík mi v \"Neverím\" prekáža, do poézie sa nehodí. Hoď ho do koša ;-)).

Richard Miške10.9.2010
 

Ten smajlík dostal aj mňa, nebol som schopný na to ani reagovať :) Považoval som ho radšej iba za vizuálnu halucináciu :)

Richard Miške10.9.2010
 

Najprv aspoň pár slov k niekoľkým vybraným textom a v závere dám nejaké to komplexnejšie slovo :)

Konár

Bez nich je život vážny
a hravý,
nie triviálny a prázdny.

Celý text je pomerne obrazný a tieto tri verše to doslova narúšajú svojou faktografickou prozaickosťou. Navyše mi ich posolstvo príde duplicitné. Tretí verš zhruba len opakuje z iného uhla to, čo už bolo povedané v predchádzajúcich dvoch. Ináč ma tento text zaujal.


Tričko

Je super, že dokážeš pretaviť jednoduchú myšlienku, detail do poézie. Text je pomerne jasne napísaný, ale extrémne „šifrovanie“ by tu asi nebolo ani na mieste. Schopnosť uchopiť detail ti dáva širokú možnosť na tematickú rôznorodosť, čo je určite len pozitívum, tak ho využi.


Decibely a ticho

Čo môžeš schovať pred Bohom?
Nič.
Aj to je niečo,
čo nikto nečaká.

Ja si myslím, že ľudia všeobecne vedia, že pred bohom nič neskryjú, ak by som to tam ponechal, tak by som sa sústredil skôr na využitie prirovnania, alebo iného básnického prostriedku, text by si ozvláštnila a vyhla sa úplnej doslovnosti, nechaj čitateľa viac hľadať, prekvap ho!


Neverím

duši / uši – pre mňa ako ihlou pod nechty, hlavne po pekných rýmoch ako káže / kaše (text Do horúcej kaše)


Ilegálny sen

Neviem rozbiť atóm,
neviem postaviť
dom

Opäť pomerne priamočiara výpoveď, ale najme druhé dva verše mi aj napriek tomu prídu zastaveniahodné. Možno je to práve tou osobnou rovinou, ktorú si do tých slov vniesla, „ty nevieš postaviť dom“, čo môže mať samozrejme viac rovín a nie len dom z tehál :) Treba sa naučiť (možno sa to ani nedá) rozoznať okamihy, ktoré sú zachyteniahodné, okamihy, pri ktorých sa čitateľ pozastaví, okamihy ktoré vyvolajú pocity... Treba triediť a hľadať inovatívnosť, originálnosť.


Pošepkaná

doletí ta – nemá byť „doletí tam“


Záplaty v duši

opäť „ta“


Ak som dobre rátal, tak v deviatich z 15 textov máš požitú „rekvizitu“ duše, vysoko frekventované sú aj sny, slzy, či iné slová. Možno je to zámer vytvoriť si svoju „značku“, tá sa dá samozrejme tvoriť aj cez špecifickú slovnú zásobu, alebo cez originálnu výstavu verša, podľa ktorej tvoje texty spoznajú tvoji čitatelia. Skôr by som sa upínal k druhej možnosti a neskôr sa možno priklonil aj k tej prvej. Ja hľadám rôznorodosť, hľadám to, čo som ešte nečítal, „duši“ som čítal snáď tisíce, hlavne u autorov, čo píšu pomerne krátko, ktorý zrejme kalkulujú s pravidlom (ktoré skôr neplatí) „Veľké slová – veľký zážitok“. Ja nehovorím, že sa máš týchto slov vzdať, to v žiadnom prípade, ide mi skôr o to, aby bolo ich využitie nie dvakrát, ale aspoň trikrát zvážené, prípadne môže význam ostať a nahradíš ich vhodným obrazom.

Určite nie si poetický nováčik, predpokladám, že vieš aj niečo z literárnej teórie, tak tomu sa moje slová vyhnú.

Z tvojich textov je cítiť nehu, krehkosť, pokora, cit pre zachytenie „nádychu“... niektoré využívajú peknú obraznosť (najviac asi prvý text Konár – ten ma upútal), inokedy spadáš do takmer prozaických viet. To je v poriadku, ale túto formu treba mať dobre zvládnutú. Mne osobne vyhovujú viac tvoje obraznejšie verše.

Vo viacerých textoch som si všimol zaujímavé zvukové zhody, väčšinou v závere, akoby podčiarkli pointu, to beriem. (napr. Konár – ona/konár, Do horúcej kaše – káže / kaše, Decibely a ticho – života / Godota)

Z tvojich slov cítim dobý nábeh na kvalitnú poéziu, ale pre mňa to je stále len nábeh. Držím palce, aby si ho pretavila do veršov, ktoré ľuďom pretečú telom ako jar, ako zvírenie krvi po prvom bozku.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Miroslava Novysedláková

Kópia – DSC_5586.jpg
O mne

Mám 23 rokov, som študentkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študujem prekladateľstvo a tlmočníctvo -/angličtina, švédčina/. Písať som začala už ako desaťročná rozprávkami, neskôr som sa začala venovať básničkám pesničkového charakteru v angličtine, neskôr k tomu pribudla slovenčina, ktorá začala prevažovať a dnes tvorím hlavne básne s voľnými veršami. Okrem toho som autorkou jedného denníkového románu, ktorého knižná podoba by ma raz veľmi potešila. Aktívne sa zúčastňujem rôznych literárnych súťaží, najaktuálnejšie som získala 2. miesto na Novomeského Nitre 2009. V poslednej dobe som sa začala venovať aj poviedkovej tvorbe, v tejto sfére som získala čestné uznanie v Jašikovych Kysuciach 2008 aj Jašikových Kysuciach 2009 - opäť čestné uznanie.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: