IKARIKAR http://www.ikar.sk

Z túžby blázon (Veronika Bednárová Labudíková)27.1.2013
 

5
 počet hodnotení: 1
prečítané 98, Komentáre 2

 

Prebudil sa, ale ona tam už nebola. Pohľadom preskúmal celú izbu a hneď na to vyskočil z postele celý bez seba od zúrivosti. Keď ju chytí, tak jej zakrúti krkom. Sľúbila mu predsa, že ostane až do rána a neodíde od neho, kým jej to nedovolí. Predsa jej za to zaplatil. Nemohla sa sťažovať na nedostatok mincí vo svojom vrecku. Nechcel vernosť, ani nič podobné.Načo podobné nezmysly. To od nej žiadať nemohol, veď bola predsa pobehlica. Ale jediné čo od nej žiadal bolo, aby zostala do rána. Aby sa pri nej prebudil, aby mu spríjemnila vstávanie, aby sa s ňou mohol znova trocha zahrať, než navždy odíde z tohto mesta. Než sa navždy vytratí zo spomienok ich spoločný nočný život.
Nepríčetný vybehol z izby a rozhliadol sa po chodbe. Divo zatínajúc zuby, klial tými najhoršími slovami, aké poznal. Zbehol dolu do hostinca plného ľudí a tam ju zbadal. Už bola s iným. Sedela mu v lone ako predchádzajúci večer jemu. Zlosť mu takmer úplne zatemnila myseľ a nebyť hluku, ktorý ho prebral z delíria, na mieste by ju bol zabil. Otočil sa však na podpätku, zobral si z izby svoje veci a vybehol z hostinca,...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Veronika :)19.3.2013
 

Ahoj Beatrix,
všetky veci, ktoré si mi vytkla beriem. Aj ja som sa pri upravovaní tohto textu nad nimi zamýšľala, prepisovala a potom znova dávala späť. Napokon som sa to rozhodla risknúť. No možno to nebol až taký dobrý nápad :) Táto poviedka ma napadla práve pri počúvaní piesne z Moulin Rouge a vlastne pri nej aj celá vznikla. Boli to také náhle impulzi, ktoré som rýchlo zapisovala, aby mi náhodou niekam meuleteli. Možno aj práve preto celá poviedka nevyznieva ako celok :) A pokiaľ ide o tvoju radu, ktorú si mi už dávnejšie dala, už sa na tom pracuje. Mám rozpracovaný román, ktorý sa venuje práve ľuďom v mojom veku, ale akosi sa nemôžem dostať ďalej. Nápady nie sú a tak trochu nie je ani chuť, ale časom z toho možno niečo aj vzíde :)
Každopádne ďakujem za tvoj názor. Potešila si ma :)

Beatrix12.3.2013
 

Ahoj, Veronika. Tuším som ti už niekedy písala komentár a spomenula, že by si sa mala venovať témam a postavám, ktoré ti sú známe. To je v podstate to hlavné, čo by si som ti poradila aj tentoraz. Nepíšeš zle, máš celkom peknú slovnú zásobu, gramatika je tiež v pohode.
Ale keď píšeš o niečom, čo vôbec nepoznáš, vidno to. Nevravím, že treba poznať úplne všetko, to sa ani nedá. Na mnohých miestach je jednoducho potrebná fantázia, no stále to musí stáť na rozumných, logických základoch.

Ako som spomínala, nepíšeš zle, mohlo by to práveže byť celkom dobré, ale konkrétne toto dielo (či úryvok, úvod, či čo to je) mi pripadá ako nejaký zlepenec klasických prvkov ľúbostných románov. Chcela by som povedať, že proti samotným ľúbostným románom nič nemám, keď chcem na chvíľu vypnúť hlavu a na nič zložitého nemyslieť, rada si nejaký prečítam. Pokiaľ sa teda chceš venovať takémuto typu príbehov, v pohode, nevidím na tom nič zlé. Ak nemáš záujem písať o hrdinoch v tvojom veku a ich problémoch, lebo ťa jednoducho nezaujímajú, tak (hoci by som ti to odporúčala) s tým sa asi nič nedá robiť, nebudeš predsa písať niečo, čo ťa ani nebaví.

Čo by som ti teda poradila:
Zamýšľaj sa nad vetami a ich významom. Poriadne. Nezmyselnosti sa pritrafia v každom diele, ale čím viac metafor, tým viac nezmyslov. Aspoň som si to tak všimla. :)
Pár príkladov:
„Vlasy ako oheň a oči, ktoré by zahanbili aj tú najpriezračnejšiu studničku. Áno práve ich pohládzal. A predsa tak nesmelo len pohľadom sa opovážil siahnuť na ne.“ – pohládzal čo? Chápem, že si asi myslela na tie vlasy, ale toto vyznieva, akoby jej pohládzal očné buľvy, čo by teda nebolo veľmi romantické. A tá tretia veta znamená čo presne? Že to pohládzanie bolo iba zrakom? A prečo je tam „a predsa“, veď si tam nič neodporuje. A nespal s ňou on náhodou? To sa jej predsa musel dotknúť aj inak, než pohľadom.

„Krútiac bokmi, približujúc sa, divoko žmurkajúc a vášnivo bozkajúc“ + „Po tom všetkom divo žmurkajúc prijala pár zlatiek.“ – vážne neviem, aký obraz si mala na mysli pri tom „divokom žmurkaní“, ale v mojej hlave to vyzerá dosť vtipne.

„Tak hriešna. A predsa stále tak nesmelý. Však už túžbou takmer horiaci.“ - ? Prvá a druhá veta si nijako neodporujú, prečo tam je „predsa“?

„Prosí o svoj život no zdá sa jej boj márny. Nedokáže sa nadýchnuť. Však náhle povolí. Trpí. Zaoberá sa zbytočnými výčitkami.“ - postavy, na ktoré sa vety vzťahujú sa ti tu striedajú bez akéhokoľvek označenia, až nie je jasné, čo ku komu patrí. Chýbajú ti tam podmety (napríklad „však náhle povolí“ – čo povolí? No jasné, že jeho stisk, ale z tých viet to nevyplýva. A potom „trpí“ – kto? No, asi on, ale opäť to z toho nevyplýva.) a „zbytočné výčitky“? Ja by som teda nepovedala, že sú zbytočné, keď ju chcel zabiť!

Čo sa týka významu viet, dalo by sa pokračovať a pokračovať. Predstavuj si všetko, čo napíšeš a všímaj si, na čo sa ti vzťahujú ktoré slová (aby nedošlo k pohládzaniu očí). To je z môjho pohľadu asi najhoršia chyba, tie nepremyslené vety, ledabolo naskladané slová. Vynechaj osemdesiat percent prívlastkov, neurčitým slovesným tvarom sa vyhýbaj (!! Zle sa čítajú, spomaľujú text a keď ich je priveľa, aj ho výrazne skomplikujú. Samozrejme že ich sem-tam použiť môžeš, ale malo by ich byť minimum) a nepreháňaj to ani s tými básnickými slovosledmi. A nezačínaj toľko viet slovom „však“.

Ďalej - Hrdina je pirát s čiernou dušou, ktorého sa všetci boja. A tento obávaný pirát je PANIC? Nie, tomu neverím. Tak mi konečne napadlo, že v anotácii sa predsa spomínajú nejakí dvaja muži. Potom mi došlo, že je to naozaj tak a striedaš pohľady. Došlo mi to však až po druhom prečítaní, pri prvom som len zmätene pozerala, nebolo mi vôbec jasné, že sú nejakí dvaja. Musíš to oddeliť, hoci aj len kurzívou.

A čo sa ten pirát rozčuľuje, že ho podviedla? On snáď nevedel, že je prostitútka?

Z nejakého dôvodu mi to celé pripomenulo Moulin Rouge, ale môže byť, že to je spôsobené len tým menom Roxanne.

Takže takto. Viem, že čo som tu napísala, znie trochu surovo, ale nie je to myslené v zlom. Každému sa samozrejme páči niečo iné. Áno, sú aj diela písané takto – s krátkymi jednoslovnými vetami, umelecky poprehadzovanými slovosledmi, nejednoznačnými, jemnými náznakmi a podobne a môžu pritom byť dobré a mať svojich fanúšikov.
Priznám sa, že takýmto fanúšikom nie som, takže asi ani nie som čitateľom, pre ktorého píšeš. Preto je otázne, či je môj názor pre teba relevantný.
Ale predsa – aj tá nejednoznačnosť a zdanlivá zmätenosť oných diel musí stáť na nejakom jednoznačnom základe, nie je to len o vrstvení pekne znejúcich slov.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Veronika Bednárová Labudíková

O mne

Mladá slečna s hlavou plnou snov a obrovskou túžbou v srdci.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: