IKARIKAR http://www.ikar.sk

Zápis (Cesen)22.6.2015
 

1
 počet hodnotení: 1
prečítané 167, Komentáre 0

 

A je to tu. Zápis prváčikov do školy. Prvá veľká, naozaj veľká skúška schopností. Vyhovel - nevyhovel. Teraz hovorím o rodičoch. Samozrejme. Deti to majú úplne na háku. Viem to. Skúsila som to. Zažila som to. Informácia z prvej ruky.
Zápisy sa konajú každý rok. No teraz je to iné. Pretože tento krát sa Vás to bytostne dotýka. Vaše rodičovstvo bude preverené, posúdené, obnažené a vystavené napospas spoločnosti a verejnej mienky. Ako vravím. Prvá veľká skúška.
Moje predstavy o zápise boli jednoduché, naivné, bezstarostné. Asi ako tie, ktoré si vo svojej hlávke drží naša 5-ročná dcérka. "Prečo nemôžem mať koníka?! Veď za domom máme taaaké veľké pole." Čo na tom, že to veeeľké pole je majetkom istého pána, takto váženého občana tejto dedinky, ktorý by sa oň určite nerád delil s nejakým vlasatým párnokopytníkom.
Povedané v skratke. Nelámala som si tým zápisom nijak zvlášť hlavu. Brala som to ako byrokratickú formalitu, na ktorej naše geniálne dieťa zažiari.
Aj vy ste si všimli, že práve VAŠE dieťa je to najrozumnejšie, najvýnimočnejšie a najeinsteinovskejšie stvorenie po...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Cesen

O mne

Raz som na internete čítala článok od (nazvime ho odborníka), ktorý písal o tom, aké ťažké je vydať knihu, koľko financií je potrebných a vôbec, aby si každý dychtivý spisovateľ dvakrát rozmyslel, než sa pustí do písania nejakej knihy, v ktorej veleúspešnosť dúfa. Písal o tom, že nestačí, ak sa vaše príbehy páčia vašim priateľom, že je úplne nepodstatné, či ste sa v písaní našli a baví vás to, dôležité je stáť nohami pevne na zemi, v nič nedúfať a ani nič neočakávať a hlavne, skôr než vôbec začnete uvažovať o napísaní čohokoľvek dlhšieho než je pozdrav k Vianociam, musíte si vstúpiť do svojho literárneho svedomia a ak v ňom nenájdete jediný vami napísaný blog či miničlánok do novín – aspoň tých stredoškolských, zabudnite na dráhu spisovateľa! – a tak ďalej a tak podobne. Cynik. V mojich očiach.

Viete, páči sa mi táto myšlienka. Pred pár desiatkami rokov boli ľudia presvedčení o tom, že nikdy nebudú lietať – že je to nemožné. A predsa sa našli takí, ktorí sa posadili na strechu svojho domu a zo všetkých síl mávali rukami. Verili..

Je dôležité nasledovať svoj sen, ísť za svojím šťastím. Inak premrháte svoj život v práci, ktorá vás nebaví, nič neodkazuje budúcim generáciám a v ktorej nenachádzate zmysel ani potešenie.

Nechcem iba premýšľať o tom, aké by to bolo - písať, dať na papier svoje pocity, postrehy zo života, seba..

Viete, nie som románopisec. Nikdy neprekonám Tolstého Vojnu a mier a ani sa o to nikdy nepokúsim. Moje miesto je niekde inde. Som pozorovateľ, som filozof – laik (alebo skôr taký ten druh kybica, ktorý presne vie, ako by sa svet mal točiť) a predovšetkým, som presvedčená o tom, že mojím poslaním na tejto zemi je písať. Bodka.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: