IKARIKAR http://www.ikar.sk

Zatratená (Talyssa)4.5.2019
 

4
 počet hodnotení: 11
prečítané 26, Komentáre 7

 
Prolog
Zatratená
Kniha Prvá
 
 
Prológ
Coran Darten
 
Nahnevane sa vyberiem k výťahom a počúvajúc sípavé nádychy doktora Quavinského, medzi tým ako vyslovuje každú vetu, sa snažím vymyslieť výhovorku ako sa čo najrýchlejšie vzdialiť, kým nezačne so svojou siahodlhou prednáškou o genetických mutáciách.                                              
„Vravím vám pane, je to prototyp. Skutočné veľdielo,“ povie preťahujúc každú slabiku a uprie na mňa veľavravný pohľad, akoby čakal, že budem ohúrene počúvať. Namiesto toho len privolám výťah, snažiac sa nedať najavo znechutenie z jeho práce.                                                                                
„To tvrdíte zakaždým, doktor Quavinský a doteraz z toho nič nebolo,“ poviem a pohľadom hypnotizujem meniace sa číslice, ktoré ukazujú kde sa práve výťah nachádza. Teoreticky by som mohol povedať, že mám naplánovaný stretnutie s Mel, strýka by to určite potešilo-                                
„Doteraz sme však nikdy nemali v rukáve eso,“ preruší moje myšlienky doktorov hlas plný nedoč...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Slávka12.5.2019
 

Napínavý príbeh, zrozumiteľne písaný. Teším sa na pokračovanie a som zvedavá ako to dopadne?

Nikola12.5.2019
 

Pútavé a zaujímavé čítanie;)
Teším sa na pokračovanie;)

Stanka12.5.2019
 

Kniha ma zaujala pútavým príbehom a krásnymi opismi, ktoré ma hneď vtiahli do deja.

Jolana11.5.2019
 

Jednoducho úžasné, kniha ma upútala už po niekoľkých vetách.

Alia S. 8.5.2019
 

Okrem chýb (pohlaď namiesto pohľad, obratím namiesto obrátim, pravé namiesto práve atď.), nesprávneho písania priamej reči a iných medzier, dielo predostrelo nasledovný dej:
Telo leží na zemi, prikované ťažkými reťazami, napriek tomu sa „zapotáca“ – potácať sa môže len človek v stoji. Okrem toho ten človek mláti reťazami, tými hrubými, ktorými je priviazaný o zem v ležiacej polohe, aby sa nemohol hýbať. Postava v bielom mu s vreskotom vpichne modrú tekutinu do žily. Ak vie, kam pichať, je to vyštudovaný zdravotník, zároveň primitívny primát.
Kto je vlastne muž, čo sa ocitá v laboratóriu medzi samými lekárskymi kapacitami pri pokusoch na ľuďoch? Ktovie. Vyskytol sa tam, lebo autorka chcela a hotovo.
Látka sa tomu úbožiakovi, po ležiačky prikovanému k zemi, pod priesvitnou pokožkou vlieva do všetkých žíl a je to vidno – žily sú najmä skryté, teda nie tesne pod kožou, okrem kúskov. Treba sa pozrieť na vlastné telo, aby človek zistil, že z tých cca 100 000 kilometrov žíl a ciev, čo máme v tele, nie je vidno skoro nič.
Pokusný muž leží na zemi obrovského laboratória, metá sa, vzpiera, trieska reťazami, hlavný hrdina ho sleduje z výšky, zvrchu, cez sklo, a dobre vidí, ako sa mu rozšíria zreničky. A potom ten ležiaci padá na kolená. Telo, pevne upevnené v reťaziach, sa mu predlžuje (pevné reťaze sú asi z pružného materiálu) a mení sa na monštrum.

Kapitoly 1. – polovica 5.:
Poškodená, ako sa nazvala hrdinka, žije s rodinou v horách. V utajení, nik nesmie vedieť, kde rodina býva, ani o tom, že ona vôbec žije. Má rôzne schopnosti – predĺžiť si mihalnice, nadobudnúť iný odtieň pier. Závidí dievčatám z filmov, ako sa maľujú a pištia, aby im dážď nezmazal mejkap a chcela by to zažiť. V čom je problém? Matka predsa kozmetiku má a v každom lese prší! Môže sa pokojne namaľovať a ísť počas dažďa pišťať.
Rodičia pracujú, chodia medzi ľudí, no ich bydlisko nie je nikde zverejnené, keďže je tajné. Ako ich prijali do práce bez toho, nevedno. Ich dcéra a syn rovnako. Vlastne aspoň syn chodí do školy, ale nikde, samozrejme, neuvádza bydlisko, lebo žijú v utajení, a dcéra je v úplnom utajení – nemá OP, nie je nikde registrovaná, nik o nej netuší. Rodičia jej kupujú všetky veci, strihajú ju, liečia, očkujú, opravujú jej zuby, operujú ju, ak sa pritrafí patália s apendixom či nejaký úraz. Učí sa výhradne sama, je génius.
Žijú vo vile uprostred lesa, ktorú si postavili sami, aby nikto nezistil, kde bývajú. Nemajú zavedenú elektrickú energiu, vodu, kanalizáciu, vybudovanú prístupovú cestu, keďže nik o nich nesmie vedieť a vtedy by sa dozvedel. Ako dali pokyn lesníkom a hubárom a iným turistom, aby okolo ich vily nikdy nikto nešiel, aby nič nevidel, nie je zrejmé. Ale isto sa tak udialo, keďže rodinu nik v lese za celé roky neobjavil. Ako sa matka s otcom a bratom vracajú domov, aby ich nik nevidel, kam odchádzajú, tiež nie je zrejmé.
Dievčina beháva na lúku, kam uteká od všetkých problémov – podľa mňa žiadne nemá, len ten, že ju rozčuľuje monitorovací náramok od otca.
Rodičia so synom odchádzajú na prijímačky na univerzitu. Dronom. Dron = malé zariadenie, ktoré filmuje alebo fotí krajinu. Oni ním cestujú a havarujú. Z technických príčin dron vybuchne. To sa Sunseta dozvedá zo správ v televízie. Vybieha z domu, beží bosá po konároch, doráňa sa, ale nedbá. Zaspí. Zobudí sa na studenej zemi niekde v lese na tráve a zrazu sa odkiaľsi zjaví akási holografická kocka, na ktorej vidí rodičov s bratom, keď bol malý, a oni jej oznámia, že keďže ich vidí v tej kocke, znamená to, že sú všetci mŕtvi. „Jubim ťa, ba-ba!“ odkáže jej napokon malý brat a kocka sa rozpadne na prach.
Na mieste, kde stáli predtým rodičia, Západ slnka (tak sa ich dcéra volá) nachádza papierik.

Šoféruje dron, medzitým opätovne rozkladá a číta pokrčený papierik a medzitým skáče odkiaľsi kamsi. Niečo sa deje, ale čitateľ je zmätený. Ako ona, keďže, ak som správne pochopila, na papieriku je odkaz, aby zničila všetko, čo by mohlo svedčiť o jej existencii. Prečo ju to mohlo obklopovať dovtedy a zrazu nesmie, nie je jasné. Nie sú rodičia, nebude nič. Len les. Z trezora vyberá nerezový náramok a prikazuje domácemu robotovi Suzan, aby časovač nastavil na 5 minút. Aký a načo, prečo, nie je zrejmé tiež. Berie si zmenšovací dron, teda ten malý prístroj čo fotí alebo filmuje krajinu, vychádza z domu, sama. Vytiahne dron, ďaleko od domu ho hodí na zem a pozoruje, ako sa bleskovo mení na dron. Nastupuje doň a odlieta. Prikazuje Susan, ktorú nechala doma, určite telepaticky, aby pozbierala všetky informácie o nehode rodičov, pretože ona odlieta do mesta preto, aby získala všetky informácie o nehode rodičov.

Mesto vyrastá pred ňou v strede ničoho, stavby sa dotýkajú oblohy. Vystrašená zo vzduchoprázdna pozoruje, čo sa deje na zemi. Hľadá miesto na pristátie. Vypína motory dronu ako skúsená pilotka Boeingu 747. Poprosí Susan, to je ten domáci robot, ktorého nechala doma, aby jej ukázala mapu mesta. Všade okolo sú samé drony a ona sa blíži k cieľu. Odlepí sa od volantu a musí prejsť kus peši, aby bola nenápadná.
Spoza rohu pozoruje dav ľudí, lebo ju to fascinuje – zrejme je to pre dej rovnako podstatné, ako doterajšie podivné informácie a zmätené konanie hlavnej hrdinky bez zmyslu.
Zo skladu, do ktorého predtým nevošla, vychádza. Chce nájsť miesto smrti rodičov, no dav ju zmätenú strhne a kamsi vlečie. Drží s ním krok. Prečo sa len nepremení na niekoho vysokého? Pýta sa. Namiesto toho je v tele nižšej staršej ženy.
Dav ako naprogramovaný teda kráča jediným smerom, ona v ňom lapá po dychu, zrazu zbadá malú uličku a vbieha do nej. Tam nie je našťastie žiadny dav, čo by ju strhol a vliekol zas inam. Pokrúti hlavou a osloví Suzan, aby jej vyhľadala cestu mimo davu.

Vysoká hudobná univerzita s hustým lesom, pokrytým množstvom kurtov (teda ihrísk) – pred ňou Západ slnka zastala. Tu zastal celkom aj môj rozum. Absurdity prerástli v hustý les, pokrytý ihriskami, čiže upravenými trávnatými plochami. Les pokrytý ihriskami – čítam znovu. Je to tak napísané, nezdalo sa mi.
Prečítam si ešte, ako z rodičovského dronu zostala obhorená kostra, ktorá sa váľa po zemi, kým z jej príbuzných nezostali ani len mastné fliačiky. Vlastne, prečítam si ešte, ako sa okolo dronu pohybuje množstvo policajtov; podaktorí si zapisujú, podaktorí sa potichu medzi sebou rozprávajú, iní sa len tak prechádzajú. Konajú profesionálne – nehoda sa stala pred dňom, takže sa odvtedy na mieste činu, t.j. 24 alebo viac hodín, prechádzajú, píšu, rozprávajú.
Musím len súhlasiť s jednou z komentujúcich, že „sa nám tu vytvára nový objav v spisovateľstve“ a zároveň verím, že sa tento skvostný text čoskoro neobjaví nikde. V záujme samej autorky.

Laura 8.5.2019
 

Veľmi dobre napísané.... musím uznať že malo to myšlienku a dobrý obsah. Dielo má hneď vtiahlo do deja a nevedela som sa odpútať. Len tak dalej vidim že sa nám tu vytvára nový objav v spisovateľstve.

Simona8.5.2019
 

Kniha ma okamžite uchvátila svojim pútavým dejom a premyslenými postavami.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Talyssa

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: