IKARIKAR http://www.ikar.sk

ZDRAVOTNÍČKOVIA (Andrea Emily)16.1.2010
 

5
 počet hodnotení: 12
prečítané 224, Komentáre 12

 
Paľko a Víla Amálka
  Na rozkvitnutej lúke sa rozprestieralo jedno veľké kráľovstvo, ale nebolo obyčajné, to veru nie! Bolo to kráľovstvo všetkých zúbkov na svete – malých, veľkých, predných, zadných, zdravých, ale aj chorých a špinavých. V kráľovstve vládla stále priateľská atmosféra a všetko sa ligotalo čistotou. Z okna kývala veselá kefka na pozdrav malým detským zúbkom, ktoré boli s pani učiteľkou pastou práve na prechádzke. Na nádvorí hradu čistili ostatné kefky špinavé choré zúbky, ktoré každý deň prichádzali do kráľovstva od neposlušných detí. Deti si zúbky nečistili a tak im ich rozchrústali čokoládoví zubkožrúti. A veruže mali kefky čo robiť! Na svete je totiž ešte stále veľa detí, ktoré sa s kefkou nekamarátia a špinavé zúbky im nevadia.
  Potom však telefóny v kráľovstve vyzváňajú jedna radosť! Samko, Vilko, Nelka, Janka a iné deti vyvolávajú a prosia zubnú v...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

KattyNka30.11.2011
 

Jéééj, to je milé. Nech sa darí. :-D

Oľga Kohútiková5.4.2010
 

Milá Andrejka,
vôbec nevadí, že nie ste pani doktorka.
Podľa mňa si rovnakú úctu zaslúžia lekár aj sestrička. Sú to veľmi potrební a dôležití ľudia, ktorých dennodenne potrebujeme a mali by sme si ich vážiť, nielen keď sme chorí, ale aj keď nám je dobre. A sestrička-spisovateľka...tak to je ešte len niečo skvelé.
Prajem veľa úspechov a vďačných pacientov i čitateľov. OK

Andrea Emily4.4.2010
 

Milá Oľga, v prvom rade musím uviesť veci na správnu mieru - aj keď som toho spoza zubárskeho kresla zažila dostatok na jeden \"román\" rozprávok, nebolo to z pozície pani doktorky, ale sestričky. Mala som tú česť pracovať so zubárkou, ktorá celú svoju vyše 30 ročnú prax zasvetila deťom, zvlášť tým ťažko ošetriteľným a deťom po úrazoch, haváriach, či ťažko fyzicky a mentálne postihnutým. Oni ma naučili pokore. A moja šéfka? Najlepšia zubárka na svete, ktorú práve kvôli prístupu vyhľadávali deti a rodičia zo široko-ďaleka. Deti k nám posielali aj iní zubári, ktorí si už (po ich počiatočnom vystrašení)nevedeli s nimi rady... Deti však nikdy netreba klamať! A keď má byť výkon bolestivý, dieťa nezavádzať, ale pripraviť ho na to, lebo zubárke už nikdy nebude veriť!!!
Ďakujem za naozaj pravdivý koment.

Oľga Kohútiková3.4.2010
 

Milá Andrejka,
na svete je veľa aj dospelákov, ktorí sa nekamarátia so zubnou kefkou, zúbky majú ako nutrie a šíria okolo seba zápach ako tchory.
Milá pani doktorka, keby ste tie krásne rozprávočky rozprávala pri vŕtaní zúbkov, tak by k Vám chodili s radosťou nielen detičky, ale ja tí skorej narodení.
Krásne, milučké, obdivuhodné a hlavne poučné.
Prajem veľa milých výchovných príbehov. Ak si ukradnete trošku z Vášho vzácneho času, mrknite sa, prosím, aj na moje, tiež tam mám jednu o zúbkoch. OK

ANDREA BUGÁTOVÁ2.4.2010
 

Ahoj Andrea Emily,
ak budeš mať chvíľku čas, môžeš si pozrieť jeden môj nesúťažný príspevok - rozprávky pre Mámtalenťákov - spomenula som ťa tam, aj niečo k tomu. Popri tvojich zubárskych povinnostiach si nájdi čas. Je to len krátke. Díky.

Roman Bašti21.3.2010
 

Veni, vidi a poučil som sa. Je dôležité pripomínať našim ratolestiam hygienické návyky a takýmto spôsobom to príjmu oveľa radšej, ako príkazom.
P: s. Ďakujem za kompliment k mojim rozprávkovým myšlienkam.
P.s.2. Nedá mi nepovedať, že sa mi páči tvoje meno. jE milé.

Andrea Emily22.3.2010
 

Roman, ďakujem za úprimné prejavenie sympatií k môjmu prejavu vyústenému do spísania (zatiaľ) dvoch poučných príbehov. Mám ich v talóne (berúc do úvahy moju prax v modro-bielej uniforme) viac, ibaže nateraz štylizujem \"iné poviedky\", ktoré budú čeliť kritike titulovaných pred i za menom:))))
Každopádne sa z rozprávkových mini-postrehov ale teším viac:)))
PS2: moje meno - to je silný príbeh...

ANDREA BUGÁTOVÁ1.3.2010
 

Ahoj Andrea Emily,
veľmi som sa potešila tvojmu komentáru k môjmu dielu, myslím, že nebol ani prvý. Tak som ťa vyhľadala a pozerám, že pani zubárku som už predtým videla, len som sa chcela neskôr k tomuto dielku vrátiť, ale asi som popritom všetkom pozabudla. Tak dnes píšem hneď. Veľmi milé o zúbkoch. Moja teta, čo žije vo Francúzsku mojej netery, ktorá je predškoláčka, že keď u nich vypadne deťom prvý zúbok, tiež ho dajú pod vankúš a nájdu si pod ním niečo. Takisto u nich je víla. Aj ja mám v rozprávke tiež vílu, ale Amy, ty máš Amálku a tiež máš krátke príbehy a ja mám krátke rozprávky a krátke básničky. Nie sme nejako prepojené :)
Ku druhému príbehu: Chcela by som sa opýtať. To mamička nevidela a neskontrolovala, že jej malá Kristínka ide spať so špinavými rúčkami, že sa neumyla pred spaním? My sa doma kúpeme pred spaním. Ale je to samozrejme len a len rozprávka. Tiež z lekárskeho prostredia, zaujímavá.
Inak veľmi pekné a poučné, samozrejme, taká má byť rozprávka.

Andrea Emily1.3.2010
 

Milá Andrea, ďakujem za koment:))) Samozrejme, že mamička videla svoje umyté dievčatko, ale až potom, čo sa najedlo a išlo spať, nie pred jedlom. V texte je to jasne uvedené. A keďže si mala nezbedníčka olizovala sladkú krupicu zo špinavých prštekov, zlízala aj všetky bacily... (pred spaním sa síce umyla - nepochybujem,že aj zuby, ale bacily už šarapatili v brušku:)))
Ináč, tých lekárskych bude asi viac,ibaže ich z časových dôvodov nedokážem vtesnať do môjho nabitého diára... To však je už údel, nás, pracujúcich matiek:)))
Veľa úsmevného atramentu a ešte raz dík.

Lipárová Vlasta6.2.2010
 

Príbehy sú výstižné a poučné.Milo sa prihovárate mladému čitateľovi,aj deťom predšk. veku s vhodnou motiváciu.

viera hincová24.1.2010
 

Veľmi pekné a zároveň výchovné. Deťom sa to iste bude páčiť.

Andrea Emily24.1.2010
 

Vierka, verím, že text sa bude páčiť, pri jeho písaní som totiž čerpala z praxe. Pri zubárskom kresle som zažila všakovakých krikľúňov, vyjednávačov, výmyselníkov, ktorí boli ochotní nasľubovať hory-doly, len aby sme ich zbavili bolesti:)))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Andrea Emily

O mne

Unavená z prebdených nocí nad skriptami som počas uspávania syna častokrát zaspávala skôr než on.
Ale rozprávky... tie museli byť stále. Buď som siahla po osvedčenom autorovi, alebo v štádiu totálneho vyčerpania popustila uzdu vlastnej fantázii...
Teraz si už rozprávky číta sám, avšak prosbou: "mami, napíš mi rozprávku", ma naozaj prekvapil.
Čo by však rodič neurobil pre svoje dieťa:)))

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: