IKARIKAR http://www.ikar.sk

Žiara (Moon)18.11.2014
 

3
 počet hodnotení: 2
prečítané 205, Komentáre 7

 
Žiara
Čo to vidím v tvojej tvári?
Tisíce hviezd Ti z nej žiari.
Krásny úsmev, žiadna maska,
zrodila s...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Richard Miške19.11.2014
 

Ahoj, vitaj na MT!

Ale pôjdem na teba hneď zhurta. Prečítaj si môj komentár k textu Rýchly koniec (Mirazis) – pár textov pod tým tvojim a pochopíš, čo som chcel povedať.

Rýmovať, čo autorovi napadne automaticky neznamená, že píšeš poéziu, nebodaj tvoríš umenie. Celé je to komplikovanejšie. Keby to bolo také jednoduché, tak vystavujú v galériách všetci, čo niečo namaľovali, ale nevystavujú. Otázka je, či chceš tvoriť umenie alebo básničky pre rodinu a priateľov. Ak to prvé, tak zavítaj na tejto stránke do časti Užitočné linky (vpravo) – Knihy o písaní a čítaj poéziu a nielen 20., ale i 21. storočie. To, čo bolo „in“ pred 50-tími rokmi, nie je v poriadku dnes.

Moon19.11.2014
 

Ahoj, máš pravdu vo všetkom a aj ja viem, že to tak je. Problem je vtom, že mne sa vždy pačili takéto básničky, jednoduché zvučné rýmovačky o láske. Ani by som to tu nebola dala, ale dotlačili ma do toho kamaráti. Chodia za mnou a pýtajú si stále nejaké básničky. V obchode že také pekné nenašli. Vlastne som ani nevedela, či to mám dať sem do poézie alebo pre mládež. Dakujem za reakciu.

Richard Miške19.11.2014
 

To, že si svoje texty dala na MT je v poriadku a aj ich zaradenie. Nemyslím si, že toto je poézia pre deti a mládež. Na druhej strane aj „básničky o láske“ je možné písať „kultivovanejšie“.

A tvoji priatelia možno len slabo hľadali. Dám ti sem pár ukážok z rýmovanej poézie, možno ťa niečo inšpiruje.

Pozdrav (Janko Jesenský, Verše, 1905)

Sedíme tu smutní,
smutní, neveselí:
od tej našej dolinôčky
sto vŕškov nás delí.

A muzika hučí,
počúvame sólo:
keby toho, čo nás delí,
len sto vŕškov bolo!


Hľa, luna bledá... (Ivan Krasko, Nox et solitudo, 1909)

Hľa, luna bledá
tíško si sedá
za čiernu horu zvečera:
dnes ako vloni.
Vŕba sa kloní
a v tichú vodu pozerá.

Ja stojím stĺpom
vo stíne dlhom
osamelého topoľa.
Dnes – ako vloni –
v ušiach mi zvoní
škrek žiab tam niekde od poľa.

Pri pustej ceste
belie sa ešte
pomedzi stromy starý dom.
Dnes ako vloni
či ešte kloní
hlavičku smutne pani v ňom?...


Jesenná prechádzka (Ján Kostra, Za ten máj, 1950)

Cinóber šípok v opustenom poli.
A jarabiny. Samá krv.
Horlivý holič-vietor holí
tvár zeme bradatú.

Nevediac presne, koho hľadám,
túlam sa poľným chodníkom.
Otázku na kohosi spriadam.
Nik nevie o nikom.

Ako som mohol takto zblúdiť
do nálad známych z poetík?
Pomrzli v novoveku trúdi.
Zakopal spleenu vzlyk.

A predsa niečo veľmi bolí,
čo nestalo sa a či bolo prv.
Cinóber šípok v opustenom poli.
A jarabiny. Samá krv.


Utekám (Pavol Garan, Smrť zahroteným prstom, 2007)

preč z okresného mesta -
okresné mestá desia.
Okresné mesto, kde sa
okrem mňa všetci zmestia,

opúšťam miestnou SAD-kou
a napriek svojim právam
sa bez odporu vzdávam
presile väčších zadkov.

Míňame reality
okresných malých bohov,
do prachu píšem nohou.

No nikto neprichýli
básnika v nočnom spoji,
nik si ho neprisvojí.


Horror vacui (Peter Staríček, Chodec, 2009)

Vraciaš sa kratšou cestou k zemskej osi.
Ako prach. Trochu z teba odsypú.
Už dlho v tebe myslí ktosi
konečný, teda obesený o pípu.

V dňoch, v ktorých visia iní, ležíš doma.
Hrabeš sa v hline. V kvetináčoch hľadáš svoje korene.
Čo nájdeš, vytneš. Ako správny nomád
máš pomer s ľuďmi – nepoznáš ich po mene.

Presúvaš k inej žene zvyšky svojho tieňa.
Do otvorených úst ti padá sladká omietka.
A hmla nič. Nechodí. Nič neznamená.

Drží sa noci ako obrus stola.
Počúvaš čiesi kroky odtrhnuté z opätka,
kým na ne ktosi iný nezavolá.


Vôľa (Mila Srnková, Hrdzavá hlina, 1980)

S tebou som pri zemi
a moja pevnejúca vôľa
(akoby prízemný vietor, čo výšku zdolal)
ťa drží,
kým ja tu stojím
kamenná, hrdá, holá.
Nepohnem sa viac.
Nadarmo horíš.
Aj trávu iba zohneš, nikdy nepokoríš.


Pijanské smútky (Katarína Mikolášová, Cez oči k tebe vchádzam, 2003)

Vo víne
topíš svoje city
Pažravý smútok
hosť
čo nikdy nie je sýty
a nikdy nie je nesmelý
votrel sa do dverí

Však farba vína
sa pred ním neskryje

A taký útek
napokon márny je

Moon19.11.2014
 

Ahoj, mal si na mysli niečo takéto. (Dala som ju tu pod názvom duša)

Richard Miške19.11.2014
 

Začať písať \"inak\" je mnohokrát aj otázka rokov štúdia a cviku. Osobne nevidím významnejší rozdiel medzi tvojimi prvými troma textami a textom Duša.

rým vetrom/svetom
duša - \"veľké\" abstraktné slovo
...

vojlech svoczsák18.11.2014
 

Nádhera

Moon20.11.2014
 

Dakujem.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Moon

O mne

Som žena, ktorá má vždy úsmev na tvári a s veľkým romantickým srdcom. Preto moje pocity som vždy dávala na papier, ktoré chytili za srdce aj mojich priateľov. Verím, že v živote to, čo dávate zo seba sa Vám bude aj vracať. Síce život nie je dokonalý, ale existujú v ňom dokonalé chvíle, pre ktoré sa oplatí žiť. Som hrdá mama krásneho syna, ktorý je slnkom môjho života. Je to úžasný pocit, keď lásku, ktorú dávate sa Vám vracia aj späť...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: