IKARIKAR http://www.ikar.sk

Život vie byť niekedy krutý (Martin Tut)2.3.2010
 

4
 počet hodnotení: 2
prečítané 282, Komentáre 0

 
2.časť
Kam pôjdeš?
Zatiaľ neviem, ale niečo musím vymyslieť.
To musíš inak ťa nájdu a neverím že tvoja mama ťa objíme, vyplače sa a bude ťa prosiť o odpustenie.
To ani ja. Je to veľmi smiešna myšlienka.
Tak, kam pôjdeš?
Asi stále rovno kam ma nohy zavedú.

Choď tam.
Kam? Nechápem.
Ty veľmi dobre vieš ktoré miesto ti prirástlo k srdcu, nerob sa hlúpym. Viem že na to nespomínaš dobre, ale, predsa sa toho miesta nevieš vzdať.
Sedel som tam a díval sa na oblohu. To miesto bol park kde som chodieval vždy keď som sa potreboval vyplakať. Práve toto miesto by mohlo rozprávať to čo som si myslel, čo som tu hovoril, práve toto miesto počulo moje prosby k Bohu i čítalo srdcervúce básne.
Teraz som tam sedel, slobodný no ustráchaný z toho čo bude. No zatiaľ som si nepripúšťal že sa to pokazilo a toto je môj prvý a asi aj posledný pokus o útek. Ľahol som si do trávy a myslel na ocka. Keď s nami ešte býval, život bol oveľa krajší, oveľa častejšie som prežíval šťastie a ľahkosť. No ocko zrazu odišiel. To za mamu! Riadila jeho život a už nebola tá ktorú si zobral a ktorú poznal predtým.
Začneš n...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: