Zrak (Miroslav Gregorka)16.9.2014
 

Jaro sa pokúsil otvoriť oči. Nepodarilo sa. Spravil ďalší pokus a ten mu tiež nevyšiel. V hlave mu trešťalo. Jazyk sa mu lepil na podnebie. Spravil ešte jeden pokus a otvoril oči. Len na takú malú škáročku. Ležal v obývačke. Bol oblečený v tom, v čom včera odišiel. Všetko v izbe sa pohojdávalo. Najviac sa hojdal gauč, na ktorom ležal. Zdvihol sa mu žalúdok. Včera to prehnal. Bolo to ešte viac alkoholu ako zvyčajne. Zvyčajne neznamená práve málo. V obývačke bolo ešte šero. Skúsil sa odhadnúť, aký je deň. Bolo to nad jeho schopnosti. Mal pocit, že by mal byť pracovný deň. Skúsil si sadnúť. V hlave mu zahučalo. Do postele sa mu včera nepodarilo trafiť. Sedel na gauči a vedľa neho ležala dokrkvaná deka. Postavil sa. Zaknísal sa, ale hneď chytil rovnováhu. Musel ísť súrne na záchod. Dlhšie by už dvíhajúci sa žalúdok pod kontrolou neudržal. Keď sa vrátil na gauč, stála už pri ňom tmavá postava. Ani sa na ňu nepozrel. Aj tak vedel, že postava sa zamračí. Bola to Jarova žena Natália.
„Pekne si sa zriadil,“ povedala Natália.
„Nechaj ma,“ povedal Jaro, „je mi zle.“
„Čo by ti nebo...