IKARIKAR http://www.ikar.sk

Žurnalistka Kristína Kohútová hodnotí Drakoniku Celkový počet komentárov: 0
 

Hodnotí: žurnalistka Kristína Kohútová
rukopis Drakonika, časť prvá... (Andrea Závodská)

 

     Na úvod treba priznať, že tento rukopis nevyznieva úplne zle... ale ani dobre. Akosi nevyzrel, autorka ho nedotiahla tam, kam by si zaslúžil a pritom z neho cítite potenciál ako na pláži vánok presiaknutý soľou. Touto verziou by som však akurát tak podpálila drevo v kozube. Ešteže to bola iba e-verzia, čo som čítala. Autorku by som týmto úvodom však nerada vystrašila — len treba vytrvať, potenciál má, ako som spomenula. Chce to veľa driny a tvrdej práce a aj tento príbeh môže byť dobrý a dostať knižnú podobu. Možno by ma ani neprekvapilo, keby k tomu došlo...
Ale po poriadku.

 

     Prvá vec, ktorá mi na takýchto začiatočníckych textoch prekáža, je príšerný pravopis. Je to ako v škole — príbeh môže byť akokoľvek dobrý, keď má ale žiačik hrúbky, pani učiteľka mu jednotku nedá. Dobrý pravopis a dobrá grafická úprava sú vizitkou textu, tvoria jeho dobrý imidž.
Druhou vecou, ktorú si človek uvedomí pri čítaní Drakoniky je nepochybná láska autorky ku všetkým fantasy knihám a žánrom. Autorku vraj inšpiruje J.R.R. Tolkien, C.S. Lewis, J.K. Rowling, Oscar Wilde, severská a nemecká mytológia a fantasy role-playing games. Svojím obdivom k tomuto žánru sa vôbec netají a tak či onak by sa jej to nepodarilo — ich vplyv je neodškriepiteľný.

     Niektorí čitatelia spomínajú aj to, že sa autorkin príbeh zhoduje s príbehom Pokémonov. Tento fakt posúdiť neviem, pretože Pokémoni ma obišli. Inšpiráciu známymi dielami nepociťujem ako najväčší nedostatok tohto diela. Áno, je to zjavné a okaté, ale nie nevyhnutne na škodu. Zároveň to však znamená, že dielo nemá prakticky žiaden prínos okrem pobavenia a čítania na voľné chvíľky. To ale nemá ani väčšina ženských románov...

     Pre mňa osobne bolo pomerne ťažké určiť, pre akú vekovú kategóriu je dielo určené. Ak by bolo pre dospelých, prečo by bolo písané tak jednoducho? Ak by bolo pre tínedžerov, prečo majú hrdinovia 10 rokov? Ak je pre deti na prvom stupni základných škôl, prečo stále autorka rieši romantické vzťahy medzi deťmi? Navyše, postavy museli naozaj byť iný živočíšny druh, lebo ani detský génius nie je natoľko samostatný a schopný komplexného uvažovania, ako v súťaži Magnusov päťročný súper.

     Tým sa dostávame k otázke - prečo si autorka myslela, že MUSÍ pomenovať všetky postavy v knihe zvláštnymi menami? Hlavná postava sa volá Magnus Iľidiel, ďalšie postavy zase Zimbadur, Xanthar či Fjalddís. Ani pri najlepšej vôli nemôžem tieto mená považovať za viac ako zhluk písmen zoradených tak, aby sa pri troche snahy dali aspoň prečítať. Netvrdím, že sa musia volať Miško alebo Anička, ale autorka bola schopná niektoré postavy pomenovať normálne, napríklad Maren, Dariusa alebo Viktora. Pravdou je, že autorka pri pomenovaní postáv zachádza do extrémov, druhým je pomenovanie postáv Orol a Šakal. Ak je pravda, že postavy žijú v mysliach autora, prečo Závodská svoju predstavivosť takto mučí?


     Kniha má ambíciu byť pomerne akčným fantasy príbehom. Tento cieľ tam je zrejmý, no skutočne akčný a pútavý text prekrývajú pridlhé opisy či celé odseky, ktorých odstránenie by knihe ani trochu nezaškodilo. Retardujú príbeh, spomaľujú a uspávajú (sú však takí machri, čo vedia aj opisy podať pútavo a napínavo). Môj verdikt – výrazne zoškrtať rukopis takmer až na kostru a začať písať odznova, dať si pozor na to, ktoré situácie sú kľúčové a tie rozpracovať, neschovať ich niekde do textu, pridať akciu a hlavne, nevynechať dôležité informácie. Často som sa pristihla pri tom, že ma prekvapila nejaká situácia, pretože som vôbec nevidela, ako k nej autorka dospela. A to nemyslím v pozitívnom zmysle.

     Skúsení autori si v priebehu písania robia poznámky, aby v ďalšom texte na čosi nezabudli, aby vyriešili malý problém, alebo dotiahli istú situáciu do konca. Čitatelia sú veľmi pozorní a sám autor neraz prehliadne očividné pokrivkávanie textu, pretože ho má na očiach stále. Čitateľ to odhalí a viacero podobných chýb trestá nedôverou, skepsou a napokon nezáujmom.

     A teraz niečo k pozitívam rukopisu. Postavy a ich charaktery sú sympatické, aj vykreslené sú pomerne vydarene. Autorka má rozprávačský talent, no treba popracovať na jeho verzii prenesenej na papier. Rada by som videla od nej niečo, čo nie je fantasy, tam by sa možno ukázal lepšie. Tu sa ho snaží schovať a zakamuflovať, no niekedy cez text presvitá, a to v tých čitateľnejších častiach. Tiež treba vyzdvihnúť autorkin zmysel pre humor.

     Toto hodnotenie je možno dlhšie a podrobnejšie, no snáď si v ňom autorka nájde niekoľko odkazov – talent má, cítiť to, no v tomto rukopise ho akosi udupala. Nenechala ho vzlietnuť naplno.

 

Verdikt LC MT 2013
NEPOSTUPUJE

 

 

 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: